Nauč sa bicyklovať!!!

@Silvi , prvý raz som sedela na cudzom bicykli ako 9 ročná s tým, že mi bolo sľúbené "neboj sa, budem Ťa držať" a tak som vysadla a začala krútiť s pedálmi a kričím-držíš ma?, odpoveď- áno. Tak som sa otočila, že sa presvedčím, ale za mnou vzdialene stála "sľubotechna" samozrejme, že ma nedržala a ja som spadla. Vysadla som druhý raz, zakrútila pedálmi a šlo to. Tak som sa naučila bez väčších problémov bicyklovať. V pivnici mi zložili ten náš bicykel a to som na ňom zažila pekné cyklotúry. Na bicykli som krútila ešte pred 3 rokmi, teraz , keď chodí toľko veľkých, čo malých áut na bicykel už nenasadnem- bojím sa.

hoc staršia som-ubolená-obézna i tučná-na bicykli som celkom zručná..:-)) jazdu na bicykli milujem-ked počasie dovolí-využívam každý deň..kedže na dedine bývam-strachom z áut sa "nezabývam"...hore 5km-dolu päť-z bicykla krajšie vyzerá okolitý svet..a depky náhle niet...:-))

Ja som sa nikdy nenaučila bicyklovať, asi kvôli traume z detstva: Raz ma zobrala staršia sestra na bicykel a bicyklovali sme sa pred domom, vtedy to bol "koniec sveta". Zrazu sa prirútili kone s vozom, sestra sa zľakla a obidve sme spadli pod tie kone. Dodnes mám pred očami konské kopytá, ale tie kone zastali, nešliapli na nás. Keby som to nezažila, neuverím, a to som mala 5 rokov. Vyviazla som len s odretým klenom a sľubom, že to niky nesmiem rodičom povedať, čo som aj dodržala, ale na bicykli som už v živote nesedela:-( (P.s. teraz by som spadla rovno pod autá, ide tam štvorprúdovka....)

Ja som sa naučila bicyklovať asi ako 5 ročná na susedinom detskom bicykli doma na ulici-chodníku, ktorý bol len vychodený, nie asfaltový a lemovaný stĺpmi elektrického osvetlenia.Keďže bol bicykel nízky, sediac som dotiahla nohami na zem a tak sa odrážajúc a sem tam pokrútiac pedálmi som sa ako-tak do toho dostala. Keďže sa mi podarilo prejsť na bicykli od jedného stĺpa k druhému=už sa viem bicyklovať otočila som bicykel a naspäť, teraz musím vedieť len s jednou rukou, aj mi to ako-tak išlo po tom hrbolatom chodníku, aj som nejako prešla po druhý stĺp, doslovne, vrazila som doň a spadla na koniec zahnutých riaditok a pol dňa som preležala s modrinou jak hrom na stehne so studeným obkladom. Druhá podobná pohroma sa mi stala ako gymnazistka, išla som do potravín, ako som pred obchodom sa odrážala od zeme a chcela nasadnúť, nedopatrením sa mi do predného kolesa strčil skladací dáždnik, ktorý som mala v igelitke, stihla raz potiahnuť a spravila salto-motrale=kotrmelec ponad riaditka,ktoré boli rovné a dopadla bokom rovno na jeden ich koniec, našťastie som obišla len s riadnou modrinou, ktorá hrala všetkými farbami od čiernej po žltú a veru bolelo to dlho.Ale bicyklujem ďalej.

A zabudla som napísať mama mi kúpila bicykel ako prváčke na ZDŠ a stále ho používam, teda ani sa mi veriť nechce 50 rokov.

@aroooo , tomu sa hovorí výhodná kúpa!!:-))

@medulienka122 , nie nadarmo sa hovorí, že kôň dobrému človeku a dieťaťu neublíži, v Tvojom prípade naozaj to platilo. Toto som počula, ako malé dieťa.

Bráchovi kúpili bicykel, taký ten s rohami, závodnícky. A mal dve brzdy: aj nožnú aj ručnú. Ako sa chcel predviesť pred deťmi z celého dvora, zabrzdil ručnou brzdou, bicykel sa vzopel ako závodný kôň, brácho zaerdžal a preletel cez riadidlá ...... Ja som sa mu na ňom vozila tak, že som pod štanglou betálovala ..... dnes už ani neviem ako. Len som mala celé lýtko čierne, musela som večer drhnúť vazelínu z nohy. Aj sme si bicykle sami opravovali ak sme "pichli": do lavóra sa nalialo vody, ponorila sa do nej duša a kde hádzalo bublinky tak tam bolo treba zalepiť flajstrom. Trošku sa duša ošmirgľovala, poutierala benzínom aby lepšie lepidlo držalo a na flajster sa nanieslo také špeciálne lepidlo len na jedno použitie. Znova sa vyskúšalo v lavóri či nefučí a keď bolo všetko O.K. nahodilo sa koleso a už sa futašilo okolo baráku......

@hubata , jej na ten lavor sa pamatam aj na to , ako sme mame kradli flajstre z pracovneho kufrika a tvrdili, ze my nikdy nic...a pamatam, aj na to, ako sa mi cisto nove nohavice- biele zamotali do retaze, a letela som, ako stihacka cez cele mesto...bolo po nohaviciach a na bicykel som nemohla sadnut na dlhsi cas , vdaka maminej vareche:-)