Moje kuchárske začiatky

mleté šnicle? to bola vari fašírka, či?

dobrý postreh - to neboli šnicle ale fašírky, šnicľa po trnavsky je bravčový vyprážaný rezeň

V našom nárečí voláme fašírku keď sa pečie vcelku v a keď vyprážame na oleji malé okrúhle tak ich voláme šnicle. U nás je rezeň rizka.

V narečovom slovníku po šariššky šnicľa karbonátok v zemplínskom nárečí šnicľa fašírka.

....mala som asi 12 rokov mama v kupeloch,otec v praci a ja som varila pre seba a brata BB puding,...no dopadlo to katastrofalne,vsetko mi zhorelo,hrniec rovno do kosa a ten pach,nikto mi nepovedal,ze ked hustne nemam ho varit na 6:-)....druhy den som skusala prazenicu,nedopadlo to o nic lepsie,pre zmenu panvica letela do kosa, a este presolena,ale asi od 14-15 rokov som sa zacala prudko zlepsovat,bolo mi povedane:-))

Moje kuchárske začiatky boli veľmi skoro.Bolo nás doma veľa a ja jak najstaršia som musela,aj ked som veľa ráz nechcela,pomáhať a variť.veľa raz mama mi pripravila a ja som dokončila.Pamätám sa,že ako 12 ročná som parila buchty a ked som dávala misku dole,tak som si oparila pravú ruku.Ako 14 ročná som už robila kysnuté koláče.Väčšinou sa varili múčné jedla,ale aj z mäsa ,ved sme chovali.Ja dodnes rada varím jednodúche jedla.Ale čo som sa nenaučila pri mame variť to boli rezne .Neviem prečo,ale k tomu som sa nikdy nebrala,(dodnes rezne neobľubujem).Tie sa robili iba v nedeľu a vo sviatky.Ked som sa vydala,tak po prvý raz som išla robiť na žiadosť môjho manžela až po pol roku,a aj tak prvý sa mi spálil.Potom ked chcel ,tak si piekol sám.Ja som sa hanbila,tak som iba opatrne sa povypytovala ako na to.Niekedy ešte aj teraz si ma doberá ,,nemám isť piecť ja"?

ja som zacala piect v desiatich, babka si ma pribrala do vyucby, v nedelu sa vzdy piekol plech buchiet, plech pagacov a dalsie dva plechy kolacov z kysnuteho cesta, ci uz slivkove, marhulove, tvarohovo- ribezlove ci s malinami. cesto bola babkina starost, ostane moja. Bolo nas vela vnuceniec, ked sme sa v nedelu poobede u nej vsetci stretli, tak nam to vela krat aj nestacilo. A na sviatky som u babky pekavala zakusky, babka mi poradila, co som nevedela, ale piect som musela sama. Od 14tich som zacala varit, ale take tie sobotne jedla ako halusky, palacinky, ryby a tak. V sobotu polievka nebola a cez tyzden sa jedla nedelna. V nedelu varila mama, a tak maska a polievky nie su mojou domenou doteraz. Viem asi 3 nase najoblubenejsie polievky a recepty na ine a na masko mi musi mama radit dodnes, neviem si ich zapamatat. Ale snicle, fasirku a kurca robim uz 15tich. tie si oco zelal vzdy, ked bola mama v nedelu v robote. stare dobre casy, ked sa maso jedlo len v nedelu a pondelok :)

@seaton mas pravdu , aj u nas sa niekedy vravelo na fasirku snicla :-) teraz sa s tym stretavam iba obcas , fasirka je uz fasirkou ale rezen je stale riska ...Aj ked som sa naucila varit pomerne skoro a celkom mi to islo , do hovadzej a kuracej polievky som sa nikdy nepustala . Ked som sa vydala v prvu "samostanu" nedelu moj muz zahlasil , ze chce polievku . Maso mi mamicka kupila /prezieravo :-)/ ale akosi nepovazovala za potrebne pridat aj recept ...Tak som mojmu drahemu povedala , ze ja budem zehlit a nech postavi na polievku . Veruze to vedel ! Tak som ho iba ukradomky pozorovala , potom urobila rezance /to som vedela / a polievka bola naozaj vyborna .Ani po 37 rokoch som sa mu este nepriznala , ze TOTO som nevedela .Ved sa zenil s dokonalou zenou ...:-)))))))

Ja som mala dlho galimatias v hlave zo slov "snicle, fasirka". nevedela som co je co. Konecne to viem, ale este chvilu rozmyslam ked niekto spomenie jedno alebo druhe.
Moje prve tyzdne , ba i mesiace po svadbe boli "samoucny kucharsky kurz." Pred svadbou som nevedela vobec nic uvarit. Nikdy ma kychyna nelakala. Od 15.rokov som bola z domu prec a na prazdninach som pomahala v kuchyni co sa dalo, len k vareniu som sa nebrala. mala som 3 starsie sestry, tie varily, ja som isla radsej drevo stiepat ako do kuchyne. PO svadbe sme sa hned nastahovali do takej garzonky, kde sme mali iba 2.platnickovy el. sporak a na pecenie remosku. Ja daleko od domova, nikde nikto znami aby poradil, zacala som teda hadat ako co uvarit. Pytam sa manzela ci lubi polievky."Ano a velmi". A tiez zeleninove? "Ano, moja mama dava vela zeleniny". tak so uvarila zeleninovu polievku zahustenu vajickom. Naservirujem hdo, ze som zvladla taku peknucku polievku. Ochutnam - otriasla som sa a cakala s hrozou co na to moj milovany. Nic nehovoril, iba statocne prehltal,ale akosi pomali. Hovorim, prepac, ona je sladka, ale ja som nesladila, niekto asi zamiesal cukor so solou. Bolo tam tolko zeleniny. takto som sa ucila varit.

Ďakujem, že ste sa so mnou podelili ako ste začali variť.Boli to naozaj pekné časy, keď som bola mladá. Teraz si máme na čo spomínať a zasmiať sa s deťmi a priateľmi na tom. Tiež si spomínam, ale to som už bola "ostrieľaná kuchárka" asi v tridsiatke,že som varila kuraciu polievku bez zeleniny. Jednoducho som dala variť kuracie drobky a hotovo. Na zeleninu som úplne zabudla. Niekedy človeku naozaj prepne.Keď som ju dochucovala čudovala som sa, že čo tej polievke chýba. V tom prišla moja mama. Pozrela sa do hrnca a hovorí veď ty si tam nedala zeleninu. Nemusím vám hovoriť, že ešte pol roka potom sme mali v práci dobrú zábavu stále keď sme sa bavili o varení.

Napriek tomu, že nás tiež bolo veľa, som sa až tak do varenie nebrala, ale čo-to som vedela, lenže keď som sa vydala a začala bývať u svokrovcov, bola som na materskej a sama doma s malým bábom, svokra mi dala kura, že ho mám vypražiť, v živote som neporcovala , poprosila som susedu a tá mi ukázala ako správne treba deliť kura a ostatné, potom som improvizovala, aj takú guľášovú polievku napríklad a svokor (!) ma pochválil, že dobre varím a keď som ešte spravila obyčajný zemiakový šalát, tak si pochvaľoval, lebo ho prvý krát jedol, svokra také nerobila, jediný prívarok u nich boli varené zemiaky, ku všetkému, tak keď som ja urobila tie na cibuľke, nevedeli si vynachváliť. Dobrá bola dcéra mojej susedy - mama vyprážala šišky, ale vtedy ešte olej asi nebol, tak v masti a mala jej veľa, aby v nej plávali, a tá mladá tiež chcela robiť, dala do rajnice trocha masti a doliala vodou, keď sa jej nedarilo, išla za mojou mamou a tá keď videla ako to robí, povedala, že vo vode sa jej šišky neupražia, že má dať len masť, tá chudera sa divila, že toľko masti ani nemajú. Raz som robila tiež zemiakový šalát, to už sme s mužom mali svoj byt, a keď som prišla z roboty, on si ho ohrieval a čudoval sa, že mu prihára, musela som mu vysvetliť, že majonézový šalát sa neohrieva ale je studený, U nich doma sa ani taký nerobil. Ale vcelku som varenie zvládla, pečenie už menej, aspoň spočiatku.

Ja som začínala pred 21. rokmi, kúpila som si kuchársku knižku a potom to už išlo rýchlo. Manžel ma dokonca učil rozoznávať hovädzinu od bravčového, ale priznám sa, že piecť som vedela už vtedy. Knedle som robila najskôr hrnčekové, lebo sa mi zdali jednoduché a rýchle. Dnes už viem všetko a rady manžela nepotrebujem, mäso kúpim vždy krajšie ako on. Za svoje začiatky sa nehanbím, keď si na ne spomeniem, tak sa len pousmejem, aká som bola hlúpučká. Myslím, že dnešné mladé ženy toho veľa nevedia, niektoré kupujú samé polotovary, ale česť výnimkám...

moje zaciatocnicke chyby boli nastastie vychytane este doma pod dozorom starsich surodencov, pretoze mama chodievala v nedelu do kostola; takze postavila na hovadziu polievku a ostatne bolo na nas urobit rezance a dokoncit cely obed. cez tyzden vzdy stihla navarit sama, pretoze sa varili iba vecere/ inac sa kazdy stravoval v zavodkach/ a ked sa nepodarilo, povedala co treba nachystat a potom ako sa komu kto prisiel prvy domov podarilo, tak sa jedlo. Nastastie nas bolo dost a tak najstarsi uz vedeli viacej co a ako.
ja som zacinala s tymi jednoduchymi vecami, ale vzdy ma kuchyna bavila, tak som odkukavala...
Inac moj frajer vedel varit tiez, pretoze chodil do prace na tyzdnovky na osamele miesto, kde si museli chapi sami varit- takze ako samostatna rdodina sme sa nejako prve mesiace prebrazdili kym sme si nezvykli na system a ked prisli decka, uz sme boli zabehani.
Velmi prijemne sa citaju tieto zaciatky, stalo by zato dat ich do jednej skupiny a vydat ako brozuru pre tych co zacinaju "COHO sa v kuchyni vystrihat"...