Moja prvá cesta do Děčína

jej, teraz som si všimla, že mám chybku ... my sedíme v odpojenom vagóne..mala som hrubku sorry:(

@spetkasoli na hrubku sa vykašli ,ide o príbeh a ten je pekný ..... ja som vlak stihol ,sedel som v zadných vagonoch a išiel som večer v zime na polovačku ku strýkovy do Pezinka .... chyba ale bola vtom ,že v Lužiankách vagony rozpojili a zadné vagony išli smer Topoľčany .... zbadal som to až ked sa vlaj pohol ,tak som vystúpil na dalšej zastávke v Drážovcách . Došiel som do Drážovec a zistil som že mi domou už nič nepojde , mal som pred sebou 9 km cestu v zime potme a plnú závejí a naviše v poltopánkach ... nič na závidenie .Cestou som prešiel okolo zapadnutých aut , preto som sa čudoval ,ked asi po 4 km prichádzalo spoza môjho chrbta auto .Šofér sám od seba zastavil a ponúkol mi cestu do Nitry čo som rád prijal.
Vdaka nemu som sa dostal domou v poriadku a ja tuto ,,službu,, vraciam iným pocestným ,ponúkam odvoz v smere mojej jazdy.

@spetkasoli
čo tam po hrúbke...čo tam po pravopise-dôležité je-že ti to vtipne píše...:-))))

@spetkasoli veď ty si urobila pre seba a pre synčeka piknik vo vlaku a ešte k tomu úplne súkromný :-)

@spetkasoli
prosím ťa hoď tam znova ten NADPIS - tak sa to dobre začalo a vypadlo to . Škoda , dostávalo to šmrnc.

Niečo podobné som zažila aj ja.Počas prázdnin na gymnáziu sme boli na letnej brigáde v Blave na študentských internátoch upratovať po maliaroch na 3 týždne a pani upratovačka, milá staršia pani nás pozvala na návštevu k nej do Pezinka.Tak sme sa v sobotu vybrali "3grácie".Nastúpili na električku že na železničnú stanicu a potom vlakom.Keď električka zastala- že konečná, pozeráme, veď to nie je stanica-boli sme v Rači, no nič, skúsime v nedeľu. To sa nám úspešne podarilo prísť na žel. stanicu, nastúpili do vlaku, zabávali sa čítaním Roháča, prešli tunelom, príde sprievodca - no moje milé, idete opačným smerom, ak chcete do Pezinka, vystúpite v Dev.N.Vsi, o 10 min. ide vlak zpäť až do Pezinka,prepieklo sa nám, že sme nemali ani patričný lístok. Takže skoro po 2 dňoch cestovania v Blavy do Pezinka prišli pozrieť "kurátenká" - svoju pani upratovačku, ktorá nás tak volala.

@dodo46 , veď sa snažím že mi sily nestačia a ten nadpis tam nie a nie dostať, no tak babo raď:(. No ináč aj dnes som sa dobre a zadarmo povozila. Okolo obeda som sa vracala z Prahy do Pardubíc a ako vždy, zase som dobiehala. No chvála Bohu, dobehla som, spokojne som sa uvelebila v kupé, udýchaná po behu som sa napila vody, lebo mi od behu vyschlo v krku a pochvalovala som si aký máme parádny a moderný vláčik. Prichystala som si cestovný lístok, do uší nacpala sluchátka s príjemnou hudbou, mužovi poslala SMSku, nech na mna pri vlaku čaká a už som sa viezla. Krásny vláčik, parádna jazda - hm, ten pokrok je znatelný. No sprievodca nikde a Pardubice blízko. Holka chystaj sa, vystupujeme, sme v meste perníkov. Šok, strašný šok, vlak nezastavila acez Pardubice prefrčal ako šialený. No skoro som umrela. V tom sprievodca, že prečo stojím pri dverách, keď je vo vlaku miesta dosť. Ja na to, že prečo vlak nezastavil v Prdubicích??? No ľudia moji zlatí, veď ja som nastúpila do nového vlaku LEO sa volal a ten vyrazí z Prahy a zastaví až v Brne, nikde inde. No moje nervy, čo teraz. Muž volá kde som, že čaká a já mu na to, že som v Brně.... Viete čo mi ten moj drahý na to povedal? Že mám mozok ako dážďovka, strašne ma to urazilo, vd to je skoro na rozvod, no nie? Ja som ešte v šoku z tej strašnej cesty a on takto na mňa. No už som doma, nik ma nevítal, len Maxík s Filípkom sa radovali-boloňáčci, ináč je u nás ohromné ticho. No co . a bude hůř:))hlavne,, že sme zdraví.

Arooo, tak to vidíš, vlak vás hnal kdesi tam smer Záhorie a PK je na "predhorí". Ak to nie je tajomstvo, ako sa tá pani z PK volala?

@spetkasoli , Ten Dečín má asi niečo do seba. Keď sme sa v r. 1967 (nie, nepomýlila som sa) vracali z NDR do Košíc, ja 19 ročná a moja spolucestujúca 14 ročná, tak kvôli meškajúcim vlakom, sme v Drážďanoch nechytili ten správny vlak do Prahy. Tak som sa rozhodla - pocestujeme rýchlikom do Dečína, tam prestúpime na osobný vlak do Prahy, (v nemeckom cestovnom poriadku som už ďalšie podrobnosti nenašla), tak som si predstavila, že veď to nemôže byť dlhá cesta. Ale veru bola, a poriadne dlhá, cestovali sme celý deň! No aspoň sme v kľude z vlaku videli prekrásnu krajinu okolo Labe. Mobily neboli, poradiť nám nemal kto, ale do Košíc sme docestovali celé, zdravé, ibaže oveľa hodín neskôr, ako sme pôvodne mali.

ale som sa nasmiala....hlavne trasa Praha-Pardubice O:))))))))))))),daj sa na písanie,máš dobrý štýl....ty si vieš ale pocestovať i keď neplanovite o:))

@ara šidka, to bolo už strašne dávno, vlani sme mali z gympla stretávku po 35-tich rokoch a to bolo po 2.ročníku=37 rokov/nemožné, že už toľko/ veru neviem, ani krstné, bola už vtedy staršia pani okolo 50-55 rokov,ale bola to veľmi správna žena.Ako mladí, na internáte sme hrali celú noc žolíka a ráno nevyspaté sme išli upratovať tie izby, keď nás videla, poslala nás nech si trochu pospíme na válendách na balkóne a čo čert nechcel, prišiel nás kontrolovať náš šéf/vysokoškolák, ktorý tiež takto brigádoval a mimochodom hral toho žolíka celú noc s nami bez kvapky alkoholu/ a teta upratovačka mu hovorí: ticho, kurátenká spia, nevyrušujte ich, poobede si to dorobia.Mala som ju aj s celou skupinkou na čierno-bielej fotke,až nájdem, pozriem či by sa dala rozoznať tvár.

Hihi, hahaha, dobrééé, bolí ma brucho čo sa smejem! Fajn príbeh, nemá chybu! Muselo to byť krásne ako ste sa hostili na odstavnej koľaji ......
Keď boli decká malé, tak sme všade chodili autom a ani ma nenapadlo akým zážitkom by mohla byť pre nich jazda vlakom. Až raz došiel syn celý nadšený a otravoval, že on ešte nevidel tumel, aby sme išli vláčikom a v tumeli bude potom tma a všetci sa budú báť - uvidíš mami že ja sa báť nebudem!
No a tak som vybrala trasu Bratislava-Devínska Nová Ves a späť t.j. 10 minút cesty. Bol to zážitok najmä pre mňa, lebo syn chcel tak veľmi vidieť ten tumel, že mal oči v tej tme ako reflektory.

nuž @spetkasoli... čože už môžeš robiť-ked máš vlohy "zadarmo" sa horedolu voziť....:-)))nevšímaj si manželovho kriku-ved ty takto-hoc neplánovane-poznávaš českú republiku...:-)))a ja sedím doma..veru neviem-ktorá z nás dvoch lepšie to má...:-)))

milá @hubata , veru áno dobre sme si popkakali, ale ten vláčik mrška stál na správnej koľaji, len my sme si sadli do posledného vagónu a ten nebol pripojený, no ale miesta sme mali dosť...No však aj ja som nevedala, či sa smiať alebo plakať nad mojou hlúposťou. No vieš, u mňa je to tak, že ja všade a stále dobieham. Ako zrovna minulý týždeň, dobehla som večer z roboty domov a hneď rýchlo, rýchlo, lebo už nevydržím, musím na malú..., keď musíš tak musíš. Hlavne sa ma na nič nepýtajte, otázky odpieviem až sa mi uľaví. Panebože veď cesta z Phy do Pic bola dlhá a vo vlaku pokiaľ nemusím, na "vecko" radšej nejdem. No doma tak som rýchlo odhodila tašky, za behu vyzliekam kabát a vytúžená miestnosť, ó můj Bóóóže na nič som sa ta už dlho tak netešila. No sakra!! dosadnem na to kresielko a mne sa zrútil celý svet...... no to snáď nie, to sa u nás predsa nikdy nedodržuje. Si predstavte, že tá moja chytrá polovička, ktorá si nedá ani záchodovú dosku po sebe nikdy dole, dnes to všetko upratal tak dokonale, že bola dole doska ale aj poklopom - s deklom:(((. Asi už tušíte, čo nasledovalo. Len sa ma láskyplne opýtal, vraj " babuš, nestalo se ti něco? Jsi tam nějak podezřele dlouho, vždy jsi tak rychlá"... no ja som zo seba vydali len jednu holú vetu - si chumaj a doma bol opať večer kľud, len on nevydržal a iba preniesol, "jó holka, spěchej pomalu"vŕŕŕŕ, radšej som di kúsla do jazyka, veď tu som sa fakt musela ponáhľať, ale aj tak to bolo márne..tak moji milí pekný dník a "naozaj spěchejte pomalu"

spetkasoli, :-))))) super. no čo, spravili ste si malý výlet, piknik v pohodlí a malý bol určite spokojný. hlavne, že boli zízecky. :-)) jaj, zasmiala som sa.
@arooo , za tie dva dni by ste boli do pezinka prišli hádam aj peši. a zadarmo. :-))
@hubata , tvojho syna si viem živo predstaviť. keď som bola ešte predškoláčka, operovali mi v prahe oči, a to si vyžadovalo veľa ciest z bratislavy tam. pre moju mamu bolo najjednoduchšie ísť so mnou lietadlom, tak ma už aj letušky poznali a vo veku 5-tich rokov bola pre mňa cesta lietadlom niečo úplne bežné a nezáživné, len som sa vždy domáhala vyššieho prídelu cukríkov od letušiek, aby mi nezaliehalo v ušiach. prdlajs mi zaliehalo ale mohla som sa dostať k hŕbe cukríkov, tak prečo nie. ale cesta vlakom do malaciek! páni, to bola exotika! tiež som mamu ukecala, lebo ja chcem ísť vláčikom! bývali sme na kramároch a babka nás brávala nad tunel pozerať na vlaky. ten vagón by som ti mohla opísať do podrobností aj dnes, a to je, prosím, už 52 rokov. (naozaj? no fujtajxl.)

Tak já to tedy na sebe povím také . Rodilá Pražanda, odkojená "sockou" , ovšem zadek z auta nevytáhnu. A tak, jak nám tu zvolna ale jistě ubíraj kyslík a bráněj parkování tu i onde, hlavně skoro všude, musím občas přece jenom vzít tou sockou za vděk. Metro ale ráda nemám. V trafice mi poraděj jaký lístek si mám koupit, samozřejmě. A tak jsem asi před rokem musela s vnoučkem, něco přes 5 let, někam do centra na dětskou rehabilitaci. Pršelo. Tušila jsem, že je to metrem kousek a metro mám od domu 2 stanice tramvají. Až potud to šlo dobře, s miláčkem je legrace a baví mě s ním cestovat. Vlezeme do metra, přečtu si směr, přijede vlak, nastoupíme. Najednou slyším hlášení, která že to stanice bude následovat a mozek zpracoval informaci tak, že jsem bafla dítě za ruku se slovy - jdeme, musíme přestoupit. Projdeme labyrintem metra, začínám spěchat, abysme nepřišli pozdě k dr. Přijede vlak, nastoupíme, abych po dvou stanicích usoudila, že jedeme na blbou stranu, čili opačně ! Opět výstup, labyrint, přestup. A tak asi ještě 2x. Zkrátím to. Po téměř 45 minutách jsme vylezli z metra na Pavláku, letěli doslova na tu rehab (kam jsem šla s ním prvně a nevěděla kde to je) . Zpátky, jsme už šli pěšky na Václavák a na oběd někam a pak metrem domů. A tam jsem pochopila, že kdybysme z toho úplně prvního metra nevystoupili, tak další stanice byla ta naše, I.P.Pavlák ! Podtrženo a sečteno , dvě stanice tramvají a tři stanice metrem. A to jsem prosím Pražák !