Môj prvý recept.

to je krásny príbeh, sedím a usmievam sa od ucha k uchu.... pamätám si aj ja na žatvy, môj otec si ako učiteľ v lete privyrábal, chodil z vetrieskou a rozvážal kombajnistom stravu. Ja s mojim starším bratom sme s nim chodili a všetky deti v dedine nám závideli....
a taký zošit z receptami mám aj ja, ostal mi po mame .... krásne spomienky na detstvo :-)

:))))

sú aj také recepty, kde je uvedený okrem zoznamu surovín aj zoznam potrebného náčinia, ak sa to má podariť na Pragomixe bolo treba si to zapísať :O))). veľmi milý príbeh.

aj ja mám jeden "žatvový" recept, boli to niekedy rýchle pripravované jedlá , keď sa prišlo z poľa a bolo treba niečo pripraviť na večeru a ja ako dieťa som sa veĺmi rada pozerala na babku ako sa zvŕta pri šporáku a veru je to tiež už cez 50 rokov.

Žatva,mláťačka na dvore...úžasná vôňa dusených zemiakov na červenej paprike a k tomu uhorkový šalát...pre chlapov mäso a my len tak,mäso bolo vzácne /bolo to cez vojnové obdobie/,ale na tú chuť nikdy nezabudnem !

a jednej "šikovnej záhoráčky-kuchárky" sa pýtali, keď išla do poľa s obedom za svojim mužom: "ná cos navariua temu tvojému?" Odpoveď znela:" ná oškvarky s mlékem!" V teple sa jej nechcelo alebo snáď nestíhala variť, tak si poradila takto. Oškvarky vytiahla z masti a ohriala, kravičku rýchlo podojila a bolo po starosti.

Ja si tiež rada spomínam na žatvu: do dediny prišli kombajnisti až z ČR (tam sa zbieralo obilie neskôr a potom tam zasa išli pomáhať kombajnisti zo SR) a boli to teda vymakaní chlapi nie z fittcentra, ale z roboty na poli. O kombajnistov a vôbec o všetkých pracovníkov čo robili na poliach bolo vynikajúco postarané. No a čo mňa ako zväzáčku najviac zaujímalo boli dožinky: námestie sa premenilo na tanečnú sál, zadarmo sa jedlo, pilo, hodovalo. Boli pekné odmeny a každý sa tešil že úroda je v bezpečí a budeme sa mať dobre. Ľudia mali k sebe veľmi blízko.

mila @fialka , z toho receptu sa smejem uz ani neviem po kolky krat .-) Prvykrat si o nom pisala v jednom komentari k mojmu zazitku s vnucikom a ja som ho uz stihla "prerozpravat" niekolkym kamaratkam ako "super recept z Varechy" . A vies ze tu natierku z redkovky a syrokremu som uz vyskusala ?:-))))))))))))))

tak rada citam vase zazitky...a usmievam sa ste zlate vsetke co si najdete cas a napisete to tu

Velmi milý a usmevný príbeh, tiež mám skusenost s predsavzatím, že raz chcem byt taká ako.....Síce zážitok som nemala z detstva, ale neskoršie a vyšlo to, preto si myslím, ked niečo v živote velmi chceme,podarí sa.

Haha: reklama dlhšia ako recept na pomazánku......

Fialka moja, ale si ma pobavila. Celkom ťa vidím ako usilovne maľuješ písmenká, svedomitá malá kucháročka. Ja som tiež musela byť všade, kde sa dva hrachy varili, oči na stopkách, uši natrčené, ale pravda je, že som sa takto veľa naučila. A vzor som veru mala aj ja, moju milovanú tetu Julku, nesmierne láskavú ženu, ktorá životom prechádzala s úsmevom, nech sa dialo čo sa dialo a to mala päť detí jedno za druhým, ona i manžel pracovali za nízke mzdy a predsa všetko zvládala, žili skromne, ale spokojne a dokonca dokázala deťom niečo našetriť na štart do života.

Veru, máte všetky pravdu, už len nostalgicky spomíname na tie naše časy dávno minulé, ale určite by sme už nepristali na taký život. Ťažko by sme ho vedeli žiť, aj keď "základy" máme.
Ale bolo to krásne, že ľudia mali ku sebe bližšie - pomáhali si navzájom, spoločne sa vedeli zabávať, "kultúra" ich zbližovala a neuzatvárala do seba (či do bytov).
Ešte že mám našu Varechu, som jej a jej spoločenstvu povďačná za príbehy, recepty, rady. Cítim sa medzi vami báječne a ďakujem za to.
PS.: hubatá máš pravdu, reklama dlhšia ako recept. Ale poviem, medzi maminými receptami pasuje ako päsť na oko. Chachacha...

pekné spomienky ..... :))

krásny a milý príbeh....máte nádherné spomienky....som rada,že sa aj týmto prostredníctvom dozviem niečo - čo som nezažila....ale tú vôňu,ktorú tam popisujete, z tej by som aj ja bola v siedmom nebi....zbožňujem také koláče :D

@fialka49 pekný príbeh a spomienka na časy minulé , časy krásne , časy chudobnejšie, ale ľudia mali k sebe bližšie .Pri mlátení pomáhali všetci susedia Ale ako píšeš už by sme na taký život nepristali, lebo čo bolo sa nevráti