Môj gastro (a iný) zážitok.

stefanm - fotkastefanm, 26. júla 2012
Strávil som tri dni v nemocnici a chcem sa s vami podeliť o tom aká mi bola podaná strava .
Už v pozvánke na toto trojdňové vyšetrenie bolo okrem dátumu nástupu a vecí , ktoré si mám priniesť so sebou (toaletný papier , príbor , uterák , mydlo , dva litre tekutín , vyholené slabiny  a hygienické potreby!) uvedené , že v deň nástupu my strava nebude podávaná . Tak som sa zásobil . Chlieb , maslo , trvanlivá saláma , kyslá uhorka – 2x . Veľký rožok , maslo , šunka , syr – 2x .Tatranky a horalky – 4x . No na prekvapenie na obed vošla do izby sestrička so slovami : ...“vaša polievočka pán Mar...“ . A postavila mi na stolík biely hrnček s červenými bodkami v ktorom bola vlažná , pomastená voda s cesnakovou príchuťou a plávalo v nej „nič“!!! Tridsaťosem lyžíc a jeden hlt „polievočky“ som predsa len zjedol ale to som netušil , že dostanem aj večeru . O pol piatej sa podávali postne , zlepené cestoviny so zemiakmi posýpane mletou červenou paprikou a s polovičkou kyslej uhorky . Povedali , že to je „granadír“ tak som tomu uveril a zjedol to .Potom mi bolo oznámené , že vyšetrenie sa bude robiť na lačno tak mi raňajky radšej nedali a z vyšetrenia som sa vrátil o pol jednej . Stále „nalačno“!! . Potom som dostal zase podobnú polievku ale mala názov „zeleninová“ a studenú , zdrcnutú kôprovú omáčku s kúskom vareného asibravčového mäsa a zemiakmi . Večera – polovička vianočky vcelku a čaj . Zaujímavé boli aj raňajky v deň prepustenia . Jedná veľká žemľa , jeden veľký rožok , jedno minimaslo a dva deci čiernej (melta?) kávy .
Ako „perličku“ vám napíšem skoro autentický rozhovor s mojou izbovou lekárkou ktorú som si pomenoval „Niemôjtyp“ lebo sa mi ani nepredstavila a meno na pečiatke prepúšťacej správy je rozmazané !
....môj trojdňový pobyt v nemocnici by som nazval :
„Alibizmus* v zdravotníctve“.

„Všetko o čo sme boli požiadaní , pán Mar.... , sme urobili . Výsledok vám povie váš ošetrujúci kardiológ , ktorý vám odporučí ďalší postup liečby ! (nie je to alibizmus?)
„Takže som chorý keď sa mám liečiť ?“
„Váš stav je primeraný vášmu veku a predpokladám , že aj štýlu vášho života .“ ( to mi znelo ako v tv novinách : ...“a zraneného sme vyprostili pomocou hydraulického náradia z vraku . Viac vám povie hovorca nemocnice“!!)
„V akom zmysle , štýlu života ? Podľa čoho to usudzujete ? Ako viete aký štýl života ja vediem ?“
„Predsa podľa vstupného dotazníka v ktorom ste uviedli :
-na otázku „rodinný stav?“ uvádzate – „šťastne ženatý“ a dodávate „už vyše 35 rokov“. Každý predsa povie len : ženatý alebo rozvedený , prípadne vdovec .
-na otázku „fajčíte?“ odpovedáte „áno“ a na doplňujúcu otázku „koľko denne?“ – „kto to má spočítať ? Asi za 2,50E.“ . „Takže balíček cigariet denne?“ . „A odkiaľ viete koľko stojí momentálne krabička cigariet“?“Lebo aj ja fajčím a neviem s tým prestať“!
-na otázku „pijete?“ odpovedáte „áno“ ... Ale tak mi ešte nikto neodpovedal !!! Môžem napísať –príležitostne ? „Ak považujete za príležitosť to , že krčmičku mám medzi obchodom s potravinami a bytovkou , tak napíšte áno „príležitostne“. Veď taká príležitosť to sa nedá obísť“!!!
-“športujete?“ . „Nie , ale ovládam pravidlá väčšiny športov a viem sa poriadne rozčúliť keď ich ani rozhodca nedodržiava“ !!
„...takže ste , podľa toho , cholerik ? Ste často v strese“? . „A vy by ste nebola ? Som“ . „A ako to riešite“? „Čerstvým vzduchom . Vyjdem cez reklamu , a to je v poslednej dobe čoraz častejšie , na balkón , zapálim si , zapijem pivom , a keď sa vrátim stále ide reklama , takže sa rozčúlim znova , dám dobrovoľne ovladačku manželke a pozerám s ňou Pilcherovu . Som taký „romantický cholerik“.
Takže doktorka „Niemôjtyp“ sa zasmiala a povedala :
„Tak podľa toho určujem aký je váš štýl života a porovnávam ho so stavom vašich ciev v srdci . A to sme tu na našom oddelení mali urobiť . Stav je primeraný vášmu veku , päťdesiatosem rokov , a životnému štýlu“ .
S týmto konštatovaním môjho veku ma naštvala . Keby bola dodala ... „ale fakt na to nevyzeráte , pán Mar... , fakt!“ , tak by som začal zvažovať či ju pozvem na kávu . Ale po tej poznámke som si od nej nevypýtal ani jej súkromné číslo na mobil !
Tak si idem zháňať svojho ošetrujúceho kardiológa – logičku . Dúfam , že natrafím na „môj typ“ : blondínka s krátkymi vlasmi , poriadkumilovná a pajedná ,takú mám doma už vyše tridsaťpäť rokov – hoci na to nevyzerá !!!

*snaha vyhnúť sa zodpovednosti, politika dvoch tvárí, pokrytectvo
@zareaguj


Diskusia k článku

sovka62
Nuž, Štefan, ale ťa tam uhostili. Dúfam, že proviant prinesený z domu, si po návrate pekne vrátil do chladničky odkiaľ pochádza, veď si to hádam nevládal zjesť popri takých lahôdkach, aké ti servírovali.
A čo sa týka všetečnej pani doktorky, mne by správa "primerane veku" vyvolala úsmev na tvári, len aby nebolo horšie. Veď ty si vlastne zdravý, tak čo ujedáš po nemocniciach z toho úbohého zdravotníckeho koláča, to naozaj chceš spôsobiť, že naše zdravotné poisťovne prídu o zisk!?
medulienka122
Hlavne, že to máš už za sebou /myslím tie vyšetrenia/, a na Vareche sme ťa ani trošku neohovárali, aj kedˇsi nám dal k tomu požehnanie, pamätáš? Buď rád, že si tam nebol dva mesiace ako ja, schudla som z tej "fajnovej" stravy 15 kíl, doktori ma ešte aj pochválili, aká som uvedomelá, che! Takže vitaj...:-))
viera1
A v tom dotazníku v kolónke pohlavie si napísal :mám ? Lebo toto napísal môj muž a potom sa čudoval,že ho neberú vážne...
Pri pobyte v nemocnici človek neverí,čo všetko môže dostať jesť,to je fakt.Najbližšie ti napíšu,aby si si doniesol aj poľnú kuchyňu,chichi.
stefanm
... veru je to "bieda" . Všetko staré , ošumelé . Postele , nočné stolíky , vozíky na prevážanie pacientov ale , žiaľ , aj sestričky ! Kde sa podeli tie mladé , čo im bolo krásne vidieť do výstrihov keď odoberali krv alebo merali tlak ? Alebo sú v Rakúsku alebo "zostarli" ?!?!
Pridal som tento zážitok pre pobavenie . Ale zdá sa , že to je len na smiech cez slzy .
aroooo
@stefanm a neboli tie sestričky ešte aj v čiernych tričkách? či to nebolo v takom období? to by sa pacient cítil ozaj asi ako v márnici a vraj mať elán k uzdravovaniu?!
arasidka
Stefan, a to buď rád, že si nebol v tých najväčších horúčavách v nemocnici.
Pobavilo ma to, ale čosi vo mne silne rezonuje po prečítaní zážitku: Ančika, preboha drž sa, len nie nemocnica... len nie nemocnica...
kucharka100
@stefanm dobre sa to čítalo, no horšia bola skutočnosť. Ale to je obraz dnešného zdravotníctva. Moja spolužiačka bola operovaná a presne takto vykreslila, ako to v nemocnici funguje. Nikto už nemá o človeka ako takého záujem. Len si pacienta prehadzujú ako horúci zemiak a čo je horšie, ani diagnózu nevedia presne určiť. Trvalo im to mesiac, kým sa spolužiačka vôbec dozvedela, čo jej je. Pritom majú v nemocnici vybavenie na špičkovej úrovni....v BA. Len tá neochota zo strany lekárov....a o sestrách pomlčím. Česť výnimkám ! A čaká nás ešte opäť zdražovanie liekov...či na to budeme mať je otázka č. 1.
Veru @ara šidka len nie nemocnica. S tým súhlasím.
honestka
pre mna nie velmi povzbuduzujuce v tomto pribehu zmenilo iba to, ze si musite nosit osobne veci do nemocnice.
inac moc nie a to som tu uz hodne dlho.
sposoby sa nejako nechcu menit, ze by to bolo len vo vedeni a nie aj v samotnych ludoch?
Zelam dobre zdravie Stefan, lebo inac je zivot tazky.
evas13
@stefanm tak pekne a humorne opísané naše zdravotníctvo som už dĺllho nečítala. Naši páni lekári sa cítia nad človekom, a niektorí možno aj nad bohom, česť všetkým výnimkám, ktoré chvalabohu existujú. Preto to naše zdravotníctvo tak krásne prekvitá. :)))
lenosko
ja som bola pred 3 rokmi týždeň v nemocnici v Nových Zámkoch a veľmi ma prekvapilo ako dobre navarili (na to že je to nemocničná strava). Jediné čo fakt dojebabrali bola krupicová kaša. Takú som ešte nikdy nikde nezažila... z pšeničnej hrubej krupice, žiadna chuť, po cukre ani stopa, maslo to nevidelo, len sem-tam "štipka" soli a posypali to práškovým kakaom čo sa dáva do pečenia. Spolupacient zahlásil že on to veru do seba natlačí, možno mu to ráno pomôže proti zápche :-D
No ale musím "pochváliť" tie studené balíčky... na papierovú tácku dali 2 krajce chleba, na to položili 2 mini margaríny v plaste a hneď vedľa trošku niečoho šunkovitého a celé to obalili do potravinárskej fólie. Hygiena za 100 bodov... ale môžem byť rada že na tie chleby nepoložli rovno konzervu so sardinkami :-)
melita
Príjemné čítanie. Pridám aj môj zážitok. Tento rok som mala úraz v rakúskych Alpách, preto som strávila týždeň v obyčajnej okresnej nemocnici, kde mi operovali nohu. Nebudem hovoriť o vybavení rakúskej nemocnice, pretože riešenie týchto otázok patrí na iné fórum, ale len dva postrehy. Prvý sa týka prístupu lekárov a sestričiek. Každá sestrička a lekár, ktorý nastúpili službu, obehli svoje oddelenie a keď zbadali nového pacienta, pristúpili k nemu, podali ruku a predstavili sa. Najviac ma "odrovnalo" to, že po príchode so sanitkou do nemocnice pristúpila ku mne sestrička s lekárom a povedali, že oni sú tu preto, aby ma zbavili bolesti a nemám mať žiaden strach. Na celom oddelení sa často ozýval smiech a bolo tam cítitť fajn atmosféru. Keď som to rozprávala mojim priateľom namietali, že naše sestričky a lekári nemajú dôvod na smiech, viem, .... ale nech si to skúsia vymeniť s pacientami. Veď príjemné slovo a úsmev nič nestojí. Teraz taká kulinárska perlička: každé doobedie prišla sestrička a pýtala sa nás, čo chceme na obed a večeru (týždenný jedálny lístok aj s menom kuchára bol na stole). Strava bola diétna, ale veľmi chutná. Obed bol zložený z polievky, hlavného jedla so šalátom a dezertu (malý koláčik, puding, príp. kompót). Priniesla som si aj recept z tejto nemocnice, len v krátkosti - spravím polentu, dám na vymastený plech, potriem rajčinovým pretlakom, obložím sezónnou zeleninou, posypem syrom a dám zapiecť.
rea1
super. len neviem, ci ten smajl ma byt takto :-)) alebo takto :-((. asi za pribeh :-)) a za stav zdravotnictva :-((. velmi ma dokaze nasr...vytocit aj to, ze v nemocnici akosi stracate svoje poctive meno a stavate sa diagnozou. Pan doktor, uz veziem to prasknute koleno. sestricka, poslite ten zapal pluc zo šestnástky (č.izby) na odber krvi. ta prasknuta slezina z jedenastky ma vysoke horucky, co s nou? a tak podobne. nie ste pani novakova alebo trebars jano/jožo/fero ale koleno, slezina, ruka-noha-zaludocny vred. co su to za sposoby? okrem ineho. preco si za tie peniaze, ktore mi kazdomesacne miznu z vyplatnej pasky musim este do spitala doniest takmer aj postelne povlecenie? nie je to ponizujuce? je. aspon mne sa to tak javi.
ako hovori @arasidka , len nie nemocnica. ked mam obcas nejaky sukromny pohovor s panom bohom a kvari ma depka, prosim ho, aby som mohla odist ako moja omama. vecer sa so starym otcom nadlabli, dali si za pohar hularoveho vinka, posedeli a isli spat. v noci sa stary otec isiel, s prepacenim, vyčúrať a potichu sa pyta: pavla, spis? pavla bola ticho, takze zjavne spala. a ked sa rano zobudil, bola uz studena. ani nevedel, kedy v tej manzelskej posteli vydychla naposledy. to mi dopraj, boze, jahve, jehova, allah, velke špagetové monštrum ci hocikto, kto to ma na povel, dlhe zdravie, a potom nech ma naraz je*ne. len nie nemocnicu, len nie nemocnicu.
stefanm
Opísať depresívny zážitok s humorom je neľahká úloha . Často to zaváňa iróniou . Ja som sa o to pokúsil a som rád , že sa vám moje depresívno-humorná esej páči (ono by to bolo humorné keby to nebolo reálne) . Zvlášť v tak ťažkej téme ako je momentálne (alebo už viac ako 20 rokov?) naše(?) zdravotníctvo . Nechcem tým ani trochu znevažovať prácu zdravotníckeho personálu od kuričov , šoférov , upratovačky , sestričky a zdravotníkov , cez medikov , lekárov až po primárov a riaditeľov nemocníc . Jedni si od práce idú ruky zodrať až po lakte ale iní (dávam im prívlastok : Cvachovia!) si idú zodrať tak akurát podrážky , na svojich drahých semišových topánkach , od chodenia po ministerstvách , postupne , najprv financií kôli platom a odstupnému , potom , soc.vecí a rodiny kôli príplatkom a dôchodkom a nakoniec (!) zdravotníctva kôli pacientom-známym , aby im vybavili lepšie podmienky na jednoposteľových izbách s polohovateľnou posteľou , televízorom s pripojením na satelit , rýchlovarnou kanvicou , sprchovacím kútom a WIFI zónou zdarma . A , samozrejme , stravou donášanou na porcelánových tanieroch z jedálne pre personál a nie pre pacientov .
Po tých mojich tohotýždňovych skúsenostiach ma nejak opúšťa humor ! Neviete čím to je ?
2010
@stefanm , u nas su vsetky nemocnice uplne nove ako 5* hotely , o vsetko sa postaraju , ako je to mozne ? odpoved je pomerne jednoducha. Ten ktory pracuje a zaraba , prve ked vojde do nemocnice si pytaju jeho kredit kartu a plati . Ja mam nielen povinnu poistku, ale stat ma nuti na extra sukromne poistenie aby som nezatazoval zdravotny system ktory bol navrhnuty len pre socialne slabsich -pre ktorych je zadarmo.Na Slovensku za 23 rokov ani jedna populisticka vlada neriesila tento problem , kde v kapitalistickej krajine su rozlicne primy, ale stale vsetci to maju zadarmo ako za komunistov a so starnucou populaciou , to nevyzera ruzovo. Plus u nas ked ta zoberu do nemocnice na vysetrenie tak ta vecer aj vykopnu von , vsetko ide ako na beziacom pase , nie ako som bol teraz doma a mama sa povalovala na Kramaroch tyzden lebo raz nebolo jedno , druhy raz sa pokazilo a potom lekar isiel na sluzobnu cestu...
stefanm
Myslím , že sa tu hodí tento zhudobnený "pamflet" . Hoci je to v češtine je to ako by to bolo u nás .



2010
@stefanm , este som zabudol ze tym, co maju na to platia ( nie uplatky ale nemocniciam ) tak mas u nas aj super sexi sestricky.
Minimalny plat je cca. € 800 ... na tyzden .
arasidka
Stefan, nestrácaj humor. Možno ťa poteším. Predstav si chlapa, ktorý len čo oslávil pätdesiatku, nastúpil prvý deň "do civilu" po 3l. ročnej namáhavej práci, nebezpečnej a plnej adrenalínu a kúpil si "táčky", pekné , lesklé čierne a nové vidly s novou rúčkou. A vyšiel si na záhradu vykopať jamy na nové stromky, na ktoré dovtedy nemal čas. O hodinu sa držal za hruď a na druhý deň ho odviezla sanitka do nemocnici. Hodinu po tom, ako mu urobili vstupné kontroly - tlak,ekg a odber krvi, ho poslali na gastrofibroskopiu. O hodinu mu dali sanitku, lebo tá, ktorá ho doviezla do nemocnici, odišla s tým, že pacient bude hospitalizovaný, posledné riadky v lek. správe hovorili: kontrola o mesiack, dg. - podráždený žalúdok...
O hodinu už vedel jeho obvodný lekár, že je zle, lebo keď ho doviezli domov, nevládal vyliezť zo sanitky, doma nemohol nielen dýchať, ale ani sedieť a ležať už vôbec,tak poslal pre neho znovu sanitku s tým, že nemáme s ním hýbať, nechať ho tak a šup s ním k k nemu do ordinácie na polikliniku. Sanitkár prišiel o hodinu, vraj bol hladný a išiel sa domov najesť. O hodinu mi oznámila pohotovostná lekárka na chirurgii (???), že na čo sme prišli k nej, veď pacient má infarkt!!! O polhodinu už ležal na ARE . Mohla by som pokračovať, ale už som to spomínala.
A teraz to potešujúce. Môj dzedko je večný optimista, aj po druhom infarkte, aj s leukémiou, ktorú má už takmer desať rokov, aj s fraktúrou 4. stavca a troma herniami, aj s cukrovkou a nefunkčným žlčníkom, atď, atď. Jeho viera spočíva v maličkej skrinke, schovanej pod kožou na ľavej strane hrudi, volá sa to defibrilátor.Povedal si, že všetky starosti prenecháva tejto malej krabičke, je určená na záchranu života a spoľahlivo pracuje už dva a pol roka. A baví ho i napriek všetkému život, aj bez cigariet, aj bez "ruky hore, tralala", každý podvečer si naleje pohárik bieleho a skonštatuje, že až teraz si vie chuť a kvalitu vínka vychutnať, a keď ho smädí, sadne na bicykel a prevezie sa mestom do obľúbeného "pivného zariadenia" , s chuťou vypije jedno čapované , pokecá si so známymi a hajde domov.
Čuduješ sa, že čo je na tom optimistické? Nuž predsa môj dzedko!A ja ho pozorujem, nestačím sa čudovať, aký je vyrovnaný, veselý a ešte keď si naservíruje pirule do krabičky na celý týždeň, robí to s noblesou a aby bolo všetko v norme, skontroluje si cukor,odmerá tlak, odváži sa a povie: Bapko, je to dobréééé....kam ideme poobede?
hubata
@rea1 - presne to je moje želanie aké aj tvoje: nebyť deťom na obtiaž, lebo by musel daktorý z nich nechať robotu a starať sa o mňa. A ak tú robotu stratí, už si druhú nenájde, ako budú splácať úver?
Zdravotníctvo a školstvo si nemôže na seba zarobiť v kapitalizme, preto by mali peniaze dostať odtiaľ kde prevyšujú: od policajtov a od armády. Tí sa vybavujú najmodernejšou technikou - a proti komu vlastne, keď nás už nemá kto napadnúť? Proti chudobe: čo keď náhodou vyjdú do ulíc nezamestnaní, hladní ..... Každý rezort si disponuje svojimi príjmami a to je chyba, lebo iné rezorty nemajú odkiaľ byť ziskové.
arasidka
hubata, ej, reku, čo je to tá najmodernejšia technika v zložkách armády a policajtov? Prehľad o tom, ako žijú a pracujú radoví policajti mám veľmo dobrý, nuž, ale ako si žijú tam tí hore, to je už horšie. Tam by sa rezervy našli, a nielen tam. A keď si zrátaš, koľko prachov dávaš mesačne na zdravotnú a sociálnu poisťovňu, a aká bola za tie dlhé roky "návratnosť", tak tiež podumáš o tom, kde je ten pes zakopaný.A keď si zrátaš tie Letecké dni - "padákové odstupné", ktoré si bez studu a červeni v tvári zoberie každý babrák, ktorého zrušia z funkcie, tak máš problémy s tlakom. Tých zakopaných psov je viacej, len ich nájsť! Keď si spomenieš na všetky systémy, ktoré sú zavedené - počnúc s prasprostými reklamami v telke, ako nám to na všetkých kanáloch dajú vyžrať, i tam sa človeku tlak dvíha. Keď si spomenieš, ako sa náš malý štátik "povykrádal", ako sa stávame lacnou pracovnou silou pre žralokov, aj tam smrdí celý psačinec...Keď si spomenieš na to, ako slovenský národ každým rokom "tmavne v pleti", tak to je celá svorka psov kdesi zakopaných. A len sa na to dívame, ako sa množia medzi sebou ako kobylky, a zabrániť tomu množeniu nemôžeme, lebo by to bolo proti bohu a biblii a neviem ešte čomu. Keď sa pozrieš na to, ako naše úrodné polia miznú z katastrálnych máp , horko zaplačeš, lebo...Niet práce pre všetkých , a keď - tak za takých platových podmienok, že zase ti tlak dvíha. A preto - treba byť bohatým,zdravým - hm, len prečo je to také ťažké? Kde je tento pes zakopaný?
tinca
špitál len obchádzať oblúkom na kilometre, aj naša nemocnica je schátralá,opadávajú stropy,na maľovanie, nové postele,matrace s prepáčením ani na ten hajzľák nie sú peniaze. Na zaplakanie...
margaretka28
Tak pridám aj ja jeden nemocničný...Mala som 31 a bola som v nemocnici po operácii žlčníka.Kedže môj najmladší mal vtedy iba 8 mesiacov a ešte som dojčila,hned ako to bolo možne priniesli mi ho do nemocnice.Práve vo chvílí, ked si malý slastne pocuckával,vstúpil do izby doktor a pýta sa:"To je vaše dieťa?" Chvíľu som na neho pozerala,nevedela som či sa mám zasmiať,alebo čo,lebo on bol stále vážny,ale uznajte tá otázka,hádam by som nedojčila cudzie ....Potom sa opýtal ako sa mám a ja som začala odpovedať oslovením "pán doktor" na čo ma on prerušil a povedal : Ja som primár ak by vám to nevadilo,vadí vám to?" To ma už celkom odrovnal,aj som zabudla čo som chcela.Ja som fakt nevedela že to je primár,ale ved v prvom rade je doktor či nie ? Toľko moje nemocničné spomienky,dúfam,že sa tam tak skoro nedostanem,radšej nech vôbec.
marianne69
Ja ked idem okolo nemocnice(specialne jednej)tak sa prezehnam a v duchu poprosim,aby som sa tam uz nikdy nedostala na dlhsi cas.Pred rokmi som tam bola privreta 5 mesiacov v jednom kuse.Ked som odtial prisla domov, zdalo sa mi vsetko krasne a farebne,nikdy predtym som si neuvedomila,ze mame doma tak pekne utulne...Za ten cas som tam videla naozaj vselico.Od nemocnicnej stravy,ktora napodiv nebola az taka hrozna, musim povedat,aspon ja som dostavala slusne porcie a celkom jedle to bolo ,na par vynimiek... ale katastrofalna hygiena,vsade.Dokonca sme chodili na spolocne toalety s pacientkou romskeho povodu,ktorej zistili syfilis a dlhy cas ju drzali na nespravnom oddeleni,ohrozovala nas vsetkych,specialne tehotne mamicky.Aby som to tam prezila a ubehol mi nejako cas,nosili mi tony knih,skoro som oslepla os citania,mala som celu kniznicu,kde si aj sestricky chodili poziciavat,aby som to nejako prezila....
aradis
Však to som celý ja. Chvalabohu, nie som jediný na svete.
jozka2
Jaj holky,to ste nedali dobry baksis ked o vas v nemocnici nestoja ha ha ha.Ja vam poviem moj dobry znamy sa dostal z nemocnice po komplikaciach na dlhodobe liecenie,bol v stave ze nemohol vstat a bol rad ze zije,dnes je kazdy na mile vzdialeny a ked prisla jeho milovana neveta za nim a uvidela v akom stave je jej svokor urobila tam taky rozruch/ona je totiz hlavna sestra v prominentnej nemocnici/s tym ze ak este raz najde svojho svokra vtakom stave tak zavola nie len na ministerstvo ale aj televiziu a hned nastala aj naprava a pribehol ajlekar tak sa ho spytala c nevidi ako udrzuju pacintou,zlepsenie nastalo ale on zistil ze musi dat za okupanie stale nieco do vrecka.
jozka2
no,ale nenadavajme len na nasich lekarov,ja vam poviem zazitok z USA,po operacii mi po case umela nit prerazila mocovy mechur,aobjavila sa krv no sl som za ekarom/nemala som este poistku a ten zahlasi najprv $ 500 a pred operaciou$2500 a boh vie kolko potom,nansadla som na lietadlo sla do Presovskej nemocnice skoda ze nepamatam meno tohto doktora vysetril mahovori pockajte zobral mikroskopicke klieste ten drot ci umela nit vytiahol a bolo,ziadnych $3000,ja dodnes neviem ci som sa podakovala taka som bola sokovana
kuchticka
Otrasne!!! - ale vlastne sa ani necudujem. Pred par rolmi som bola v Trenc. Tepliciach navstivit mojho choreho svagra. Aku mal stravu neviem, nestazoval sa, ale osetrenie? ZIADNE. Vybavenie presne ako pise @stefanm. Vsetko velmi stare, opotrebovane a posobilo to na mna depresivne.
medulienka122
real, píšeš, že pomaly budeme si nosiť aj povlečenie na posteľ. Tak ja ti poviem, že mne naši z domu museli doniesť paplón!, lebo v 40 stupňových horúčavách ma prikryli takou ťažkou hrubou dekou, čo sa kone prikrývajú v stajni. Aj som im to tam nechala ako bonus za "perfektné služby" a "ľudský"prístup k pacientom...
rea1
@medulienka122 - skoro mi oci vypadli. vazne. ja som bola naposledy v spitale v r. 2006. bratislava, vojenska nemocnica, este to malo aku-taku uroven. jedlo pomerne jedle, pribory aj pohare boli normalne v jedalni k dispozicii, paplon aj vankus umelohmotne a lahke, dokonca ciste, hlavna sestra hystericky primarov vritolez. ale dalo sa, v ramci normy a ked sa clovek nad nicim nezamyslal. dostala som sa tam, lebo som akosi zaacala bezdovodne odpadavat. i poslala ma lekarka na odborne vysetrenia. musite prist v pondelok hned rano, nalacno. ved dobre. po slavnostnom zapise som cely den citala na izbe knihu, lebo ani pes po mne nestekol, v utorok dve vysetrenia, v stredu jedno, uz ma mrle zrali, ved to sa dalo celkom kludne zvladnut aj ambulantne ale nie, ja som musela sediet na zadku v spitale. na stvrtok objednane zas dve vysetrenia a vsetko take dolezite, rtg pluc, gynekologia, ekg, proste, ked ta na ulici plesne o zem, tak urcite potrebujes ist na gyndu, nie? a kedze to tak nejak vyslo, ze po vikende bol statny sviatok, pri predstave, ze tam skysnem na tri dni uuuplne zbytocne ma chytala besnota. tak som vo stvrtok, cez velku vizitu zacala panu primarovi za chrbtom robit na osetrujuceho lekara opicky, akoze hadzem lopatou smerom ku dveram, ze nech ma vyhodi domov. ošíval sa akosi ale cudzia mu ta myslienka velmi nebola. tak som pritvrdila a zacala som na vyveskach a nastenkach na chodbe opravovat sestrickam gramaticke chyby cervenou fixkou. a verte-neverte, v piatok poobede som bola doma. zaver celeho tohoto vysetrovania bol, ze ale ved vam asi nic nie je, to len vonkajsi tlak ovzdusia a vas vnutorny tlak sa asi nezhodli!!! to som sa mohla doma zahladiet cez vinovu flasu do slnka a bola by som si takuto blbost vyvestila aj sama. alebo asi nie, az takato konina by ma urcite nenapadla. takze opat volam - paneboze, len nie nemocnica!
arasidka
real, a to si dobre dopadla, buď rada, že nerobili na tebe rôzne experimenty, bo ako ja poznám našu nemocnicu, ktorá je teraz premenovaná na U sv. Michala, no a odvtedy som tam nebola, ako ju z Fraňa Kráľa presťahovali do bývalej vojenskej. Ja môžem o tej "mojej" povedať, že som ju doslovne mala rada - ako vlastnú - veď som tam bola nespočetne veľa razy, lebo... už od mladších rokov. Vždy som sa tešila, že ma tam sanitka vezie a na nosítkach ukľadajú na tú "moju posteľ" a do "mojej izbičky". A "moje sestričky" a "môj pán doktor". Nikdy by som o nich nič zlého nepovedala - nebo dôvod. Bolo to tam útulné, krásny parčík, hoci menší, ale vždy bolo dosť miesto na posedenie, keď som sa už pozviechala z postele hore. Len ti tu zrazu, že treba špitál presťahovať tam hore... Odvtedy som nemala "tú česť" ležať tam, bo už nemám moju posteľ a ani izbu, ale za to tam občas chodím pozrieť môjho Al Rašída, hoci v poslednej dobe sa chová "akoby zdravý".
rea1
@arasidka , na frana krala som kedysi chodila k obvodnej alebo ako sa to teraz vola. zacala som mat vyrazne problemy s nohami (vrcholovym sportom k trvalej invalidite) a moja dovtedy obvodna vyhlasila: tak to ideme liecit. a poslala ma na orl. teda k usno-krcno-nosnemu. fasa, dik, viac ma nevidela. do nemocnice som chodievala do biskupic, poznali ma tam ako falosny patkorunak, od mladosti so vsetkymi urazmi a podobnym, vsetky tri decka sa mi tam narodili, plucnemu hrobarovi som tam z lopaty zdrhla, moj milovany spital, rodicia byvaleho frajera tam pracovali, bolo mi tam sveta zit - a potom to vratili cirkvi. :-( teraz mi karta sedi doma v supliku a som presvedcena, ze kym ju budem mat u seba, nebudem chora. co je sice blbost, ale bodaj by.
arasidka
v r. 1976 19.9. -Pod.Biskupice - pavilón K - o pol piatej poobede v nedeľu .... nestihli sme prísť skôr, desať minút pred našim príchodom otec skonal.Iste, že nie vinou lekárov, ale som si nevdojak spomenula na ten deň, keď som čítala o Biskupiciach.
No a nemocnica na Fr. Kráľa - od r. 1990 ma vedela postaviť na nohy, v r. 92, keď moje bolesti presahovali medze únosnosti, tedajší primár XY mi z vlastnej iniciatívy zohnal liek na služobke v Rakúsku. Termín operácie nie a nie urýchliť, lebo ... chrbtica sa neoperovala v našom špitáli , Brno nás už nechcelo, N. Zámky iba začínali a Kramáre to nestíhali.Vrátim sa k tomu lieku - nepomohol ani ten. Celý kolektív - od sestier, sanitáriek, či upratovačiek bol skvelý. Po dvoch mesiacoch hospitalizácie ma konečne na Kramároch operovali - ach tá úľava, n e b o l e l o nič, čo bolo pre mňa neuveriteľné.Víťazný návrat späť, rehabilitácia - a pocit, že už nie som v špitáli, ale na dovolenke, ešte aj ten dzedko na vrátnici sa mi ľúbil.Vynechám X ďalších hospitalizácii, /aro,interné,chirurgia,II. operácia chrbtice i - krucišpagát - ja som ju využila naplno/, poslednýkrát som tam ležala 4 dni po autonehode na odd. chirurgie - trošku "modrá", ale hlavne s otrasom mozgu. Len čo sa mi prestala hlava krútiť a padať horeznačky - nemocnicu vysťahovali . A mne je za ňou úprimne ľúto, hoci celý personál si vydýchol, že idú do lepších podmienok. Neviem, nemôžem to posúdiť, nebola som tam ako pacient, iba ako návšteva, keď tam zachraňovali niekoľkokrát život môjmu manželovi.
Rea, asi som mala väčšie šťastie .



 



TOPlist