Už v pozvánke na toto trojdňové vyšetrenie bolo okrem dátumu nástupu a vecí , ktoré si mám priniesť so sebou (toaletný papier , príbor , uterák , mydlo , dva litre tekutín , vyholené slabiny a hygienické potreby!) uvedené , že v deň nástupu my strava nebude podávaná . Tak som sa zásobil . Chlieb , maslo , trvanlivá saláma , kyslá uhorka – 2x . Veľký rožok , maslo , šunka , syr – 2x .Tatranky a horalky – 4x . No na prekvapenie na obed vošla do izby sestrička so slovami : ...“vaša polievočka pán Mar...“ . A postavila mi na stolík biely hrnček s červenými bodkami v ktorom bola vlažná , pomastená voda s cesnakovou príchuťou a plávalo v nej „nič“!!! Tridsaťosem lyžíc a jeden hlt „polievočky“ som predsa len zjedol ale to som netušil , že dostanem aj večeru . O pol piatej sa podávali postne , zlepené cestoviny so zemiakmi posýpane mletou červenou paprikou a s polovičkou kyslej uhorky . Povedali , že to je „granadír“ tak som tomu uveril a zjedol to .Potom mi bolo oznámené , že vyšetrenie sa bude robiť na lačno tak mi raňajky radšej nedali a z vyšetrenia som sa vrátil o pol jednej . Stále „nalačno“!! . Potom som dostal zase podobnú polievku ale mala názov „zeleninová“ a studenú , zdrcnutú kôprovú omáčku s kúskom vareného asibravčového mäsa a zemiakmi . Večera – polovička vianočky vcelku a čaj . Zaujímavé boli aj raňajky v deň prepustenia . Jedná veľká žemľa , jeden veľký rožok , jedno minimaslo a dva deci čiernej (melta?) kávy .
Ako „perličku“ vám napíšem skoro autentický rozhovor s mojou izbovou lekárkou ktorú som si pomenoval „Niemôjtyp“ lebo sa mi ani nepredstavila a meno na pečiatke prepúšťacej správy je rozmazané !
....môj trojdňový pobyt v nemocnici by som nazval :
„Alibizmus* v zdravotníctve“.
„Všetko o čo sme boli požiadaní , pán Mar.... , sme urobili . Výsledok vám povie váš ošetrujúci kardiológ , ktorý vám odporučí ďalší postup liečby ! (nie je to alibizmus?)
„Takže som chorý keď sa mám liečiť ?“
„Váš stav je primeraný vášmu veku a predpokladám , že aj štýlu vášho života .“ ( to mi znelo ako v tv novinách : ...“a zraneného sme vyprostili pomocou hydraulického náradia z vraku . Viac vám povie hovorca nemocnice“!!)
„V akom zmysle , štýlu života ? Podľa čoho to usudzujete ? Ako viete aký štýl života ja vediem ?“
„Predsa podľa vstupného dotazníka v ktorom ste uviedli :
-na otázku „rodinný stav?“ uvádzate – „šťastne ženatý“ a dodávate „už vyše 35 rokov“. Každý predsa povie len : ženatý alebo rozvedený , prípadne vdovec .
-na otázku „fajčíte?“ odpovedáte „áno“ a na doplňujúcu otázku „koľko denne?“ – „kto to má spočítať ? Asi za 2,50E.“ . „Takže balíček cigariet denne?“ . „A odkiaľ viete koľko stojí momentálne krabička cigariet“?“Lebo aj ja fajčím a neviem s tým prestať“!
-na otázku „pijete?“ odpovedáte „áno“ ... Ale tak mi ešte nikto neodpovedal !!! Môžem napísať –príležitostne ? „Ak považujete za príležitosť to , že krčmičku mám medzi obchodom s potravinami a bytovkou , tak napíšte áno „príležitostne“. Veď taká príležitosť to sa nedá obísť“!!!
-“športujete?“ . „Nie , ale ovládam pravidlá väčšiny športov a viem sa poriadne rozčúliť keď ich ani rozhodca nedodržiava“ !!
„...takže ste , podľa toho , cholerik ? Ste často v strese“? . „A vy by ste nebola ? Som“ . „A ako to riešite“? „Čerstvým vzduchom . Vyjdem cez reklamu , a to je v poslednej dobe čoraz častejšie , na balkón , zapálim si , zapijem pivom , a keď sa vrátim stále ide reklama , takže sa rozčúlim znova , dám dobrovoľne ovladačku manželke a pozerám s ňou Pilcherovu . Som taký „romantický cholerik“.
Takže doktorka „Niemôjtyp“ sa zasmiala a povedala :
„Tak podľa toho určujem aký je váš štýl života a porovnávam ho so stavom vašich ciev v srdci . A to sme tu na našom oddelení mali urobiť . Stav je primeraný vášmu veku , päťdesiatosem rokov , a životnému štýlu“ .
S týmto konštatovaním môjho veku ma naštvala . Keby bola dodala ... „ale fakt na to nevyzeráte , pán Mar... , fakt!“ , tak by som začal zvažovať či ju pozvem na kávu . Ale po tej poznámke som si od nej nevypýtal ani jej súkromné číslo na mobil !
Tak si idem zháňať svojho ošetrujúceho kardiológa – logičku . Dúfam , že natrafím na „môj typ“ : blondínka s krátkymi vlasmi , poriadkumilovná a pajedná ,takú mám doma už vyše tridsaťpäť rokov – hoci na to nevyzerá !!!
*snaha vyhnúť sa zodpovednosti, politika dvoch tvárí, pokrytectvo
A čo sa týka všetečnej pani doktorky, mne by správa "primerane veku" vyvolala úsmev na tvári, len aby nebolo horšie. Veď ty si vlastne zdravý, tak čo ujedáš po nemocniciach z toho úbohého zdravotníckeho koláča, to naozaj chceš spôsobiť, že naše zdravotné poisťovne prídu o zisk!?
Pri pobyte v nemocnici človek neverí,čo všetko môže dostať jesť,to je fakt.Najbližšie ti napíšu,aby si si doniesol aj poľnú kuchyňu,chichi.
Pridal som tento zážitok pre pobavenie . Ale zdá sa , že to je len na smiech cez slzy .
Pobavilo ma to, ale čosi vo mne silne rezonuje po prečítaní zážitku: Ančika, preboha drž sa, len nie nemocnica... len nie nemocnica...
Veru @ara šidka len nie nemocnica. S tým súhlasím.
inac moc nie a to som tu uz hodne dlho.
sposoby sa nejako nechcu menit, ze by to bolo len vo vedeni a nie aj v samotnych ludoch?
Zelam dobre zdravie Stefan, lebo inac je zivot tazky.
No ale musím "pochváliť" tie studené balíčky... na papierovú tácku dali 2 krajce chleba, na to položili 2 mini margaríny v plaste a hneď vedľa trošku niečoho šunkovitého a celé to obalili do potravinárskej fólie. Hygiena za 100 bodov... ale môžem byť rada že na tie chleby nepoložli rovno konzervu so sardinkami :-)
ako hovori @arasidka , len nie nemocnica. ked mam obcas nejaky sukromny pohovor s panom bohom a kvari ma depka, prosim ho, aby som mohla odist ako moja omama. vecer sa so starym otcom nadlabli, dali si za pohar hularoveho vinka, posedeli a isli spat. v noci sa stary otec isiel, s prepacenim, vyčúrať a potichu sa pyta: pavla, spis? pavla bola ticho, takze zjavne spala. a ked sa rano zobudil, bola uz studena. ani nevedel, kedy v tej manzelskej posteli vydychla naposledy. to mi dopraj, boze, jahve, jehova, allah, velke špagetové monštrum ci hocikto, kto to ma na povel, dlhe zdravie, a potom nech ma naraz je*ne. len nie nemocnicu, len nie nemocnicu.
Po tých mojich tohotýždňovych skúsenostiach ma nejak opúšťa humor ! Neviete čím to je ?
Minimalny plat je cca. € 800 ... na tyzden .
O hodinu už vedel jeho obvodný lekár, že je zle, lebo keď ho doviezli domov, nevládal vyliezť zo sanitky, doma nemohol nielen dýchať, ale ani sedieť a ležať už vôbec,tak poslal pre neho znovu sanitku s tým, že nemáme s ním hýbať, nechať ho tak a šup s ním k k nemu do ordinácie na polikliniku. Sanitkár prišiel o hodinu, vraj bol hladný a išiel sa domov najesť. O hodinu mi oznámila pohotovostná lekárka na chirurgii (???), že na čo sme prišli k nej, veď pacient má infarkt!!! O polhodinu už ležal na ARE . Mohla by som pokračovať, ale už som to spomínala.
A teraz to potešujúce. Môj dzedko je večný optimista, aj po druhom infarkte, aj s leukémiou, ktorú má už takmer desať rokov, aj s fraktúrou 4. stavca a troma herniami, aj s cukrovkou a nefunkčným žlčníkom, atď, atď. Jeho viera spočíva v maličkej skrinke, schovanej pod kožou na ľavej strane hrudi, volá sa to defibrilátor.Povedal si, že všetky starosti prenecháva tejto malej krabičke, je určená na záchranu života a spoľahlivo pracuje už dva a pol roka. A baví ho i napriek všetkému život, aj bez cigariet, aj bez "ruky hore, tralala", každý podvečer si naleje pohárik bieleho a skonštatuje, že až teraz si vie chuť a kvalitu vínka vychutnať, a keď ho smädí, sadne na bicykel a prevezie sa mestom do obľúbeného "pivného zariadenia" , s chuťou vypije jedno čapované , pokecá si so známymi a hajde domov.
Čuduješ sa, že čo je na tom optimistické? Nuž predsa môj dzedko!A ja ho pozorujem, nestačím sa čudovať, aký je vyrovnaný, veselý a ešte keď si naservíruje pirule do krabičky na celý týždeň, robí to s noblesou a aby bolo všetko v norme, skontroluje si cukor,odmerá tlak, odváži sa a povie: Bapko, je to dobréééé....kam ideme poobede?
Zdravotníctvo a školstvo si nemôže na seba zarobiť v kapitalizme, preto by mali peniaze dostať odtiaľ kde prevyšujú: od policajtov a od armády. Tí sa vybavujú najmodernejšou technikou - a proti komu vlastne, keď nás už nemá kto napadnúť? Proti chudobe: čo keď náhodou vyjdú do ulíc nezamestnaní, hladní ..... Každý rezort si disponuje svojimi príjmami a to je chyba, lebo iné rezorty nemajú odkiaľ byť ziskové.
No a nemocnica na Fr. Kráľa - od r. 1990 ma vedela postaviť na nohy, v r. 92, keď moje bolesti presahovali medze únosnosti, tedajší primár XY mi z vlastnej iniciatívy zohnal liek na služobke v Rakúsku. Termín operácie nie a nie urýchliť, lebo ... chrbtica sa neoperovala v našom špitáli , Brno nás už nechcelo, N. Zámky iba začínali a Kramáre to nestíhali.Vrátim sa k tomu lieku - nepomohol ani ten. Celý kolektív - od sestier, sanitáriek, či upratovačiek bol skvelý. Po dvoch mesiacoch hospitalizácie ma konečne na Kramároch operovali - ach tá úľava, n e b o l e l o nič, čo bolo pre mňa neuveriteľné.Víťazný návrat späť, rehabilitácia - a pocit, že už nie som v špitáli, ale na dovolenke, ešte aj ten dzedko na vrátnici sa mi ľúbil.Vynechám X ďalších hospitalizácii, /aro,interné,chirurgia,II. operácia chrbtice i - krucišpagát - ja som ju využila naplno/, poslednýkrát som tam ležala 4 dni po autonehode na odd. chirurgie - trošku "modrá", ale hlavne s otrasom mozgu. Len čo sa mi prestala hlava krútiť a padať horeznačky - nemocnicu vysťahovali . A mne je za ňou úprimne ľúto, hoci celý personál si vydýchol, že idú do lepších podmienok. Neviem, nemôžem to posúdiť, nebola som tam ako pacient, iba ako návšteva, keď tam zachraňovali niekoľkokrát život môjmu manželovi.
Rea, asi som mala väčšie šťastie .