Malý makovník

no ja mám doma takých 3 jedákov, je to zo dňa na deň horšie, musím si na to zvyknúť, hovoria mi-"mama navar veľa a dobrého"...
beriem to s rezervou, niekedy mám z toho depku, inokedy je to sranda...

moj brat to mamicke robieval tiez.....:-))))) nanazranec jeden :-) Ale vraj co mal robit , ked len co uvidel dobre jedlo , ruky ho prestali posluchat...:-)

...moja mama sa raz isla prepadnut od hanby,ze vraj som ako mala(nepamatam si) vliezla susedke do tasky s nakupom a kym kavickovali povytahovala som jej cokoladky Milena a vsetky pojedla, v chodbe ma nasli zababranu od cokolady a staniolom naokolo...to nemoze byt pravda..

Nuž, chlapci tak asi plus mínus 16 rokov by veru pojedli aj klince. Keď bol náš jediný brat v takom veku, naša mama pekávala na nedeľné popoludnie kysnuté záviny, vždy dva plechy. Jeden plech pre Ivana a jeden pre nás ostatných piatich. Ivanovi to ani nekrájala, on si to rozkrojil len na polovicu a koláče mal zjedené skôr ako my všetci tie svoje. K obedu dvadsať parených buchiet, alebo šesťdesiat slivkových gulí, polievku si naberal do šalátovej misy, čo sa bude trocháriť....... Tak sa Hubatá, tomu tvojmu synovi ani nedivím, hoci netuším v akom bol veku.

V pubertálnom, ale rád papá aj v otcovskom veku. Ani on dodnes dňa nemá rád keď sa babrem s koláčmi a krájam ich úhľadne na tácku:
-"mne daj celú nohu, a potom sa s tým babri koľko chceš !!!" Lenže keď sa pozabudne už nie je čo úhľadne krájať .........

@sovka som sa zasmiala, ten tvoj brat Ivan mal teda apetít, radšej by som ho šatila ako chovala :-)

@tinca , to teda mal, pritom bol chudý ako lunt, lebo večne dvíhal činky a všelijaké železá, čo sa mu dostali pod ruky. Ale dobrý apetít mal celý život a aj veľmi dobre varil, Žiaľ, hoci bol odo mňa o sedem rokov starší, už pre sedemnástimi rokmi sme s ním navždy rozlúčili. Teraz už len spomínam....

boli sme 4 súrodenci 2 dievčatá a 2 chlapci , keď mali bráškovia tak 15 a 17 rokov, mama v nedeľu vyvárala 6 šišiek knedlí , 2 kg bôčiku a dva plechy buchiet, raz som mamu pristihla ako plače že nemá čo dať na večeru, že chalani už stihli všetko pojesť a zostala len polievka a tak veru v nedeľu podvečer sme robili ešte halušky na večeru, lebo naše športové kyseliny všetko zlikvidovali, ale odvtedy si už dávali pozor aby mama kvôli nim v nedeľu večer nevarila, žiaľ na jedného z nich už len spomínam ....