najedené decká uložili spať a poverili manželov aby nezaspali pri telke,
ale dozerali na deti. A my sme si išli večer zabehať.
Raz spotená klopkám na dvere aby som deti nezobudila, všade ticho
..... až naraz dupot detských nožičiek a hlások dcéry:
-" nebúúchaj, tatino pí !!!" ..... okríkla ma a zasa preliezla do
postieľky.
A ja som čakala ako pako pred zavretými dverami až sa moj muž čo
mal varovať deti vyspí. Sem-tam zasa malá preliezla z postieľky, tak
som sa s ňou porozprávala za zavretými dverami:
-"ešte spí tatino?"
-"pí a vlčíííí (vrčí) !!! " ...... (rozumej chrápe)
-"a Miloško je kde - v postieľke???"
-"ne, pozevá televízol."
Odvtedy som si na behanie vždy zavesila ako pionierka kľúče na krk,
ale raz mi boli aj tak zbytočné: z opačnej strany tatino zasa
zabudol svoje kľúče zastrčené vo dverách a zaspal ........!!!!
Veď ja som bývala u svokry (na jej chválu musím povedať že asi 3 mesiace) hneď naproti mliekárňam, v lete sme teda chodili na Delfín a svokra mi cez plot podávala v kastróliku pre malú obed. Na Dulovom boli vynikajúce obchody (napr. hospodárske prebytky) takže v rámci prechádzky som si tam nakúpila. A ani ti nepoviem čo mám ja za ušami, keďže som chodila na Schiffelku do školy a ex pochádza z Ružovej doliny z vežiaka kde býval herec I.M.
co sa tyka odevov, ja som mala vzdy dost na salame, co mam oblecene, len to muselo byt prakticke. ako napriklad sukna v dlzke nad clenky, spichnuta zo zelenej vojenskej deky. mala asi 15 vreciek vonkajsich aj vnutornych a nosila som ju na nohavice, ktore byvali obvykle zastrcene do kanád. ved clovek ma byt obleceny pohodlne. a cesty na treningy a zapasy a sustredenia - toto BOLO pohodlne. len znami mojich rodicov sa akosi tvarili, ze ma nevidia, ked kvoli mne prechadzali na druhu stranu cesty. nechapem preco - ty ano? :-)))
@hubat á, dobre som sa zasmiala, hlavne tvojej ohľaduplnosti, veď deti boli hore, len tatino spal. To ja by som môjho v takomto prípade iste prebrala a riadne.
Ktovie, či sa to tam po Štrkovci, Trávnikoch, Ostredkoch a Pošni nepohyboval jeden krimininálnik, ktorý striehol na mladé baby. Ešte šťastie, že to v tvojom aj mojom prípade dopadlo dobre.
z horeuvedenych prispevkov mam pocit, ze sa to tu hemzi ruzinovcankami.
@tetrisss , skoda, ze si nechodila behat do líščieho údolia. mozno by si bola stretla dvojicu, matku so synom, ktori tam chodili zavyjat na mesiac. chodili sme s najmladsim synom vzdy vecer na prechadzky, byvali sme (zila som tam 7 rokov), kusok od polikliniky, tak do líščieho. a nepojdes len tak, mlcky, ako blbec, tak sme sa hrali. zavyjali sme na mesiac. ale to nie je len tak, ze stojis a vyjes. zavyjanie malo presne pravidla, postoje, ton i rytmus. ked nebolo vidno mesiac, vyli sme na lampu. ved svietila a bola okruhla, tak co. tak nic. zaujimave, ze nas tam nikdy nikto neobtazoval, asi si vsetci mysleli, ze blaznov netreba drazdit. :-))
mali by sme si dat spicha a zabehnut aspon jedno koliesko okolo delfina. okolostojace obecenstvo povyklanane z balkonov by nas urcite zasypalo neutichajucim potleskom a kvetmi - len dufam, ze bez kvetinacov.
A @tetrisss , ja som v Líščom údolí tiež bývala síce krátky čas, ale spomienky zostávajú.......v rodinnom dome u svokrovcov, teraz tam býva ( v tom dome) Jano Lehocký s rodinou. Chodievali sme dolu k Dunaju, k lodenici, pamätám si Rivieru, ale už by som sa tam asi ťažko vyznala, vtedy tam ešte neboli tak tie paneláky, bola to skôr napoly ako dedina.
Rada spomínam na divadlá,Tatra revue,kde som zažila ešte F.K.Veselého,dobré reštaurácie atď...je toho veľa.Mala som rada starú Bratislavu,odchádzali sme v 1961 roku.Keď sa tam občas vraciam už to nieje moja Bratisla a vždy keď tam idem tak sa snažím rýchlo vybaviť čo treba / hlavne Ružinovskú nemocnicu/ a hajde domov.
ale ja si este pamatam nezastavane dlhe diely :) este ked tam neboli panelaky :) pamatam sa ze ako krpatu ma tam dedo braval na sanky :D
byvali sme v karlovke, nad konecnou elektriciek pri zakladnej skole. a vlastne stari rodicia tam este stale byvaju :)