Prečo som si celú edíciu zamiloval? Lebo to nie je zbierka odpísaných receptov z internetu, ktoré zarámuje vyškerená tvár nejakej tej hviezdičky vychádzajúce alebo hviezdy hasnúcej.
Edícia kníh Poklady slovenskej kuchyne určite stála autorku Silviu Pilkovú roky práce. Mapuje v nej celé územie Slovenska. Prináša recepty, na ktoré by sa nemalo zabudnúť. Ich vznik dokonca siaha do čias, keď padli Turci nielen na Poniky. Keď okrem osmanského geno(fondue) do lôn slovenských žien, nám okrem papriky odovzdali ďalšie gastro odkazy. V každej z tých úchvatných kníh nájdete samozrejme receptúry, ktoré dokazujú ako sa formovala slovenská kuchyňa pod vplyvom ostatných národov Rakúska – Uhorska.
Sú tam tiež kulinárske tajomstvá. Tie skrývajú názvy jedál, o ktorých presne vedia iba rodáci zo spomínaných regiónov. Vybral som si ako príklad jednu z knižiek Silvie Pilkovej, kde nájdete recepty z Kysúc, Oravy, Turca, Liptova a Horehronia. Na skúšku, či viete, ak nepochádzate zo spomínaných regiónov: Čo je turčiansky švankés alebo ich slaný bryndzový bľajoš? Kysucký kravský osúch, strova, zvara či hartovnica? Oravský šmirkas, kacafrc, šarova baba a hoci párnický matrtúch? Aj majstri kuchárskeho remesla zahabkajú, lebo ani oni nemôžu vedieť všetko. Recepty írečitých a výborných jedál neprekvapujú len názvami.
Knihy Silvie Pilkovej Poklady slovenskej kuchyne sú do celého bytu. Dajú sa čítať v posteli či vo vani, keď muži pocítia potrebu vyhladnúť a ženy, keď stratia inšpiráciu čo variť. Urobia báječného spoločníka v kuchyni v čase vreckových suchôt i v čase nadbytočnej hojnosti, kedy neviete čo s peniazmi a do akého jedla ich vraziť. Ak si rôzne recepty z edície Poklady slovenskej kuchyne vyskúšate, sami sa najlepšie presvedčíte, že naši predkovia sa vedeli do sýta najesť za lacný groš, ale aj navariť drahšie a sviatočnejšie.
Čo je však na receptoch najúchvatnejšie, všetky jedlá sú pre hravých mužov s vareškou a rovnako pre gazdinky, ktoré potrebujú rodinu najesť, a už ich jednotvárnosť varenia otravuje.
Už šestnásť rokov po objavení Ameriky sa prvé zobrazenie tekvice (divej odrody z Mexického zálivu) objavuje v modlitebnej knižke francúzskej kráľovnej Anny Bretónskej, ktorú ilustrovali v rokoch 1503 až 1508. Najstaršie zobrazenia jedlých tekvíc tvoria girlandy na freskách, ktoré o desať rokov neskôr dokončili v rímskej usadlosti Villa Farnesina. Na Slovensko a do strednej Europy sa dostali neskor. A prvá zmienka o jednom druhu tekvic nazvana v tej dobe cuketa je z 18 storocia, co asi boli stari Slovaci. Nie?
Pani Stolicna tie recepty nevymyslela a hlavne ich opisala zo zdrojov, ktore mala k dispoziicii v ramci prace..a to ovela menej ako ich zozbierala Pilkova. Ta ich ma v knihach 1050. Identicke nebudu, mozno podobne, ale nechcite mi tu tvrdit, ze vas recept na halusky je iny ako moj. A pan Bednarik robil odborneho poradcu, nakolko som sa s nim par krat o tom aj bavil, takze nechapem vasu istotu s ktorou to tvrdite. Vegeta a ine umeliny tam urcite nebudu, jedine nedopatrenim, kedze pani Pilkova vyslovene vravela, ze jej babky take recepty davali a ona to z tade davala prec. Dalsia vec je, ze pani Pilkova ma 40 a vy asi 70 takze, pre nu su stari Slovaci uz aj ludia ako vy. A na zaver by som rad pripomenul, ze sme si spolu nepotykali a vy tu znevazujete pracu niekoho, kto sa cele roky snazil dat nieco z nasej historie dokopy. Je mi z vas smutno a dufam, ze sa aspon trochu hanbite.
u nás sa švankes hovorilo tlačenke, ktorá bola naplnená v prasačom žalúdku, nie každej tlačenke
mám ešte jednu obľúbenú knižku "Z kuchyne bohémskej Bratislavy" je to skôr také čítanie ako sa žilo, varilo a jedlo v BA niekedy na prelome 19 a 20 storočia... no a samozrejme je tam aj veľa dobových receptov... je to pekne písané a dobre sa to číta
Zaujímavá kniha je aj "S vareškou dvoma ticícročiami".Mám rada kuchárky kde je viac "omáčky okolo" nielen strohé recepty.
A kde sme sa tak dlho túlali @ Zemo ???