Koláč

A čo si piekla???

presne toto som zažila aj ja keď som piekla svoj prvý kysnutý koláč a veru som sa naň odhodlávala dlho, bola som už vydatá cca 7 rokov. Piekla som kysnuté cesto na plech a tvaroh, lekvár, hrozienka posýpka na vrch. A keď som ho vytiahla z rúry a potom nakrájala - no podaril sa mi na jednotku. Celá šťastná v snahe podeliť sa o svoju radosť som ho nakrájala a vyniela deťom von kde sa hrali so susedovými deťmi, taký malý kŕdeľ. A mal veru obrovský úspech tak sme na tej lavičke zjedli celý plech a dodnes nato všetcia spomíname :-)

...pekny zazitok,deti su neodolatelne uprimne,skoda ze casom sa ta vlastnost vytrati a...tiez mam podobny,robila som kysnute satocky a ponukla som deti na vonku,kde sa vsetke hrali aj s dcerou...chodili mi dovtedy vyklapkavat na dvere,kym ich vsetky nezjedli:-)jednu som si odlozila ku kave,musela som plech ukazat,ze uz nemam:-)))))

Pripomenulo mi to zážitok asi 40 rokov dozadu. Bola som asi 4 až 5 ročná, rodičia niekam odcestovali na víkend a maminka nám pred odchodom napiekla asi 4 plechy kysnutých koláčov. Mňa a sestru strážiť bratranec, ktorý neďaleko študoval. Boli u nás deti od susedov a za chvíľu boli zjedené skoro všetky koláče. Keďže chcel Peter pre nás niečo uchrániť odložil posledný plech na vrch kuchynskej linky. Keď si malý sused pýtal ďalší koláč, Peter mu povedal, že sú všetky zjedené a ukázal mu prázdne plechy a malý Jurko, ktorý nemal ani 3 roky zahlásil: " ujo, zabudol si, hore na kredenci je ešte jeden plech" tejto prosbe sa nedalo odolať a tak ho Peter zložil dolu a všetky koláče sme zjedli ešte v piatok poobede a na víkend nám nič nezostalo

pri takýchto zážitkoch netreba zabúdať, že sú ženy ktoré doma vôbec nepečú a večeru odbijú párkami s tým, že veď deti jedli v družine a ona s mužom v robote... to potom také dieťa ani nevie ako chutí domáci koláčik.... a prejde za ním aj na 8.poschodie :-)

Bola to čerešňová štrúdla. To sme mali ešte záhradu, svoje ovocie a pamätám si že ešte aj mak moja dobrá mama sadila. Ja si myslím že deťom treba aj kvasnice v koláčoch jesť. Tie kupované koláče sú čerstvé len jeden deň a sú vyhnané práškami aby boli pekné.

@hubata , velmi sa mai pacil tvoj pocin, ked si isla von za detmi a podelila ich svojim kolacom. Iste ti dal dost roboty, ale je vidiet dobre srdce. A vobec vsetky zazitky s detmi co ste tu napisali i ostatne sa mi pacia. Veru poznam take matky, co su pohodlne nieco zvlastne (pracne) pre svoje deti urobit. Ja som mala svagrinu, ktora uz nezije a ta bola nie dobry priklad. Chodili sme k babke na vikendy. Doma som napiekla a viezli tam, lebo babka nemala trubu. Vedla byvala manzelova sestra a mali 2 chlapcov. Ked prisli k nam v nedelu (teda k babke) vzdy na obed, ktory som varila a samozrejme rozdelila pre nas a nich. Po obede zakusok a na mna nikdy nic neostalo. Chlapci jedli ako o zavod. Svagrina vysvetlovala, ze ona ani nepecie, lebo je to hned prec.

To je teda dôvod lenivej ženy že nepečie, lebo je to hneď preč !!! Mňa to práve teší keď sa všetko poje, veď by ma to ani nebavilo keby že sa to doma povaľuje, škoda surovín. Zabila by som také baby, tie by sa ani vydávať nemali alebo nemali by mať aspoň deti. Žena by mala mať vždy niečo navarené, a aspoň v sobotu a nedeľu napečené. Upratané tak, aby aspoň jedna izba (obyčajne obývačka) v byte bola tak uprataná aby sa necítila blbo keď príde nejaká návšteva a nemá sa ani kde posadiť a vypiť si kávu. Kašľať na to že je prach na nábytku, ale na stolíku by sa nemali povaľovať všelijaké kraviny že nie je kde šálku položiť. To sa mi teda stáva dosť často a vždy sa divím že sa tie baby necítia blbo.

prene toto si pamätám keď som bola dieťa, moja mama vypekala a nosila na von, pretože mi sme nemali čas sa najesť a vonku medzi rovesníkmi chutilo najlepšie, všetci sme boli najedený a šťastný:-)

A teraz som si spomenula, že mám malého 5 ročného susedka Tomáška a vždy ma poteší keď im donesiem nejaký koláčik či už kysnutý alebo iný a on si dá pretože je to koláčik od Mati a vždy sa napapá inokedy s tým papaním má problém:-)))

Ja som sa hanbila za môjho syna: ten všetko vynášal von: fašírky, mäso s pedálom (kuracie stehno), chleba vo vajíčku, topinky..... mám pokračovať ?

A pritom upiecť kysnutý koláč buď na slano alebo na sladko s ovocím nie je ani veľa roboty a riadov. A keď sa k tomu uvarí nejaká dobrá hustú polievku (fazuľová, šošovicová, kapustová, gulášová .....) aj chlap sa naje a všetci sú spokojní a tie 2-3 hodiny vydržia. Lebo nič ma nevie tak vytočiť ako plieskanie dvierok od kuchynskej linky, alebo dverí od chladničky a potom nasleduje zúfalý výkrik: mamííííí ......... nemáme niečo dobré ????

Ked bývala pri mne Cistinka tá vypekala so mnou,vlastne mna učila
piect ,nákypy robit a ked mi to niesla už deti pokrikovali po ulici jaj teta aj mi chceme a kedy budeš piect,lebo ich mamka radšej špacíruje po ulici než by niečo upiekla.Má dve deti je na MD ešte aj pre obedy chodí do reštiky-bez komentára.

a potom sa mamičky divia že dieťa je večne choré, lekárka konštatuje stratu imunity, a naordinuje zasa len umeliny - lieky, lieky, lieky .....

tak toto zažívam aj ja, keď prídu synovi kamaráti a kamošky. Vždy niečo upečiem, veď to nedá veľa roboty, aj chlebík ku grilovačke, bagetky, nejaký koláč. Ráno ma v kuchyni čakajú, našťastie, umyté misky a podnosy, vždy sa za tým jedlom len zapráši. A viem, že mamky niektorých chlapcov nepečú, len kúpia nejaké keksíky...keď bol syn malý, najprv som sa čudovala, ako mu chutia koláče a potom som zistila, že ho kamaráti čakajú pred bránou...:-)))

Zábavné čítanie a tak pridám aj môj zážitok :-) Ako malé dieťa som bola koláčová mäso mi nehovorilo nič a naša mamka veru každý týždeň vypekala a to najradšej kysnuté koláče buchty, makovník, orechovník plnkové sme nejako nemuseli tie sa vypekali len na sviatky. V tradícií pečenia som samozrejme pokračovala no moji synovia neboli po mne , lebo zo všetkých koláčov mali najradšej rezeň :-) Svokrina susedka bola vychýrená cukrárka, ktorá pravidelne piekla na svadby a vždy, keď zbadala môjho staršieho Miška tak ho zavolala na koláčik a raz , keď už mal plné bruško jej pri odchode povedal : "Teta aj moja maminka má rada koláče!" :-) susedka teda zobrala krabicu a poslala maminke "výslužku" :-D

pekné čítanie, máte pravdu.... :)))

Ja pečiem každú sobotu alebo nedeľu. U nás to bolo vždy zvykom aj doma, asi som to zdedila po mojej mamičke. Keby nebolo napečené, tak by každý len chodil a hľadal, čo by jedol. Nedeľu si bez zákuskov alebo koláčov, či pagáčov nevieme predstaviť. Asi patrím k tej staršej generácii, ktorá stále len vypekala. V pondelok v robote sme si vymieňali recepty, chutnali, čo ktorá napiekla.

Viete, keď aj ten chlebík vonku lepšie chutí ako doma v kuchyni. Chlieb s masťou a cibuľou vonku na dvore - na to sa nedá zabudnúť.