zjavil môj najmilší bratranec z Moravy so svojou mladučkou
žienkou. Ešte si stále cukrovali a medové týždne si išli užiť do
Tatier. Keďže to mali po ceste, rozhodli sa na pár minút zastaviť sa
u nás.
Samozrejme, že sa tešili na kávičku.
Lenže - chyba lávky. V dóze bolo čosi viac ako na jednu porciu a
v obchode bola v tom čase obedňajšia prestávka tak, ako to
kedysi bývalo - od 12 do 15 hod. Bola som nešťastná a nevedela
som si vysvetliť, ako sa mi to mohlo stať, pretože vždy sa držím
zásady, aby som mala rezervu, keď jedno načnem, druhé už
kupujem.
"Fialka49, musíš sa zachrániť, musíš urobiť predsa dobrý dojem!"
- to bolo jediné, čo mnou lomcovalo.
A tak som miešala ako alchymista.
Bolo vidno, že si pochutili. Nálada bola výborná a ja rada
počúvam, keď niekto rozpráva nárečím a ešte k tomu vtipne,
takže z niekoľkých minút boli hneď dve hodiny. Úplne som v tejto
milej spoločnosti zabudla na "trapas."
Keď sa vracali po dvoch týždňoch, zastavili sa znovu a pýtali sa
ma, kde som kúpila kávu, aká to bola značka, aký postup, na
koľkokrát som ju zalievala.... Otázkam oboch nebolo konca.
Prezradili, že si kávu objednali v hoteli, v reštaurácii, v cukrárni,
vraj si kúpili mletú a zaliali sami, ale stále to nebolo ono ako vtedy
u nás.
Hanbila som sa priznať pred Miluškou, veď čo by si pomyslela, že
som chcela na nich skrbliť? (šetriť?) Veď akú mienku by si
vytvorila o slovenskej rodine? No nie?
Priznám sa ale iba vám, oklamala som, že to bol zvyšok, ktorý
som dostala do daru.
Už môžu hocikedy nečakane prísť alebo vy, milé Varecháčky,
spravím im i vám takú, z automatu.
Neviem, či ešte niečo, lebo to bolo naozaj o moju spásu a meno.
Niet sa čo diviť, že takú kávičku sa nikde neponúkajú, len u fialky.,
tá zmes vôní a chutí, včetne šmrncu alkoholu a šľahačky a k tomu štrúdľa so šľahačkou, klobúk dolu nad vynaliezavosťou a "zásobami
v komore"