Karamelový likér

Svojim príbehom si mi pripomenula môj zážitok, ktorý sa mi stal pred mnohými rokmi. Zohrievala som deťom detskú výživu. Tí starší si ešte budú pamätať, že "dávnych časov" bývali detské výživy v plechovkách. Dala som plechovku do malého hrnčeka s trochou vody a zohriala. Lenže kvôli nejakému problému som odišla z kuchyne a po dlhšej dobe sa len ozvala rana ako z dela, vedela som už, že je zle. Po príchode do kuchyne sa mi naskytol obraz podobný tvojmu: zo stropu na mňa kvapkala detská výživa a na sporáku sa na mňa škerila plechovka s roztvorenou tlamou ako hroch. Tiež sme museli maľovať.

@hates rana na duši a sebavedomí sa už určite zahojila-netreba teda pofúkať...môžem svoje tiežumenie ponúkať:
po celodennej naháňačke:práca+deti+záhradka...navečer som doniesla trocha uhorie-zavariť...do pohárov a na sporák...a...unavbená som zaspala a šťastne spúala až do rána...rana nebola ...len uhlíky čierne v pohároch...hrniec čierny..plyn horel stále..
všetko šlo do koša a my sme boli vdační-že to tak dobre skončilo...zmúdrenie:unavená večer nerobím nič...!!!!:-)

ach jaj...
uhoriek..unavená..spala...
čouž..:-)))

no veru to nepotesi este den pred vianocami a @radost vy ste mali este stastie ze plyn stale horel a iba uhorky boli zle :)

A videl už niekto pečený čaj ?? :-) Normálne sypaný čierny len tak trochen bez vody .-))) To som si ako malé krepé decko zohrievala v hliníkovom čajníku no a potom sme mali čajník nový :-)

Mne čajník párkrát zhorel, čo som naň zabudla,hehe......ale príbeh, ktorý mi známa vyprávala- tuším o jej známej - tá varila pretlak, kečup, proste niečo podobné z paradajok, hrniec mala odokrytý, lebo niečo hľadala v skrinke nad sporákom, tam mala uložené sódové bombičky, tie sa vysypali a rovno do vriaceho kečupu, začalo to vybuchovať, ešteže sa jej nič nestalo.......tiež museli maľovať, lebo červenobodkovaná kuchyňa sa im nepáčila.

No to moja dcéra, ked mala asi 7 rokov, si dala ohrievať do mikrovlnky šišku a odišla k televízoru, neviem na koľko to zapla, ale spamätali sme sa až ked sa z kuchyne šíril spálený zápach, zo šišky zostala briketa a to doslova, mikrovlnku som vyumývala, no ešte 2 mesiace v nej bolo cítiť spáleninu...

Náš otec si varieval kávu v džezve, zvyk z rodného Chorvátska. A na tú veru treba dozerať, aby neprekypela, treba ju krotiť vždy troškou studenej vody.
Prišiel z práce, postavil si džezvu s kávou na plyn a s novinami v ruke sa oprel do kresla. Našťastie som prišla domov (neplánovane) a veľmi rýchlo som zistila, že káva z džezvy prekypela, uhasila oheň a plyn si veselo unikal do kuchyne a do bytu. Ešte šťastie, že nezazvonil niekto od susedov, bol by si polietal asi celý deväťposchodový činžiak.

@hates , práve pre takéto prípady sú mojím nerozlučným kuchynských spoločníkom minútky. Vreštia tak, že ich počujem aj na druhý koniec bytu, budík je šuviks.
A uvarené Salko som kúpila len raz. Bolo tmavé riedke, malo horkastú chuť, pokazila som zákusok, lebo som ho, ja sprostá, predsa len použila. Nikdy viac.

Nedávno som mala výbuchy dva - varila som vajíčka. Hanbila som sa ako pes, že som taká nemožná, ale už aj ja som dostala minútky. Vôbec nie som škodoradostná, ale trochu ma uspokojilo, že nie som sama, čo zabúda.

ked som chodil na ZDŠ po príchode zo školy ma čakal lístok čo si mám urobiť alebo zohriať na obed a čo treba ešte urobiť kým prídu rodičia,na obed bol nejaký prívarok,len som si mal uvariť vajce natvrdo, medzitým som odbehol do pivnici po zemiaky, ale chybička-vzal som si len kľúče od pivnice a na dverách sme mali guľu, bolo pol druhej,otec prišiel z práce o 15,15, že nabol nadšený ani on ani ja nemusím dlho vypisovať

Aj já mám podobný zážitok. Bolo mi tak 6 - 7 rokov, keď naši varili doma v kuchyni na sporáku v hrnci, na ktorý otec, domáci kutil (a on bol kutil naozaj, všetko vedel, hrniec spraviť, košík z prútov upliesť, pilku nabrúsiť, na čo chytil, to sa mu podarilo) vyrobil pokrievku s trubkami na pálenie slivovice, ktorú pripevnili a utesnili múčným cestom. Bolo pred hodami a tak naši šli vypáliť z domácich sliviek. Neviem už kde sa stala chyba, ale keď už to malo tiecť, vyletela pokrievka až ku stropu a slivky viseli po celej kuchyni jak krápniky. No a mňa nic lepšie nenapadlo, jako utiesť pred dom a pretože sme bývali na vlakovej stanici o posluchačov nebola núdza. Vraj som im hovorila " a keby ste vedeli čo sa u nás stalo...". Ľudia ma priviedli domov za ruku a naši ma zavreli vo spálni. Tiež sa u nás maľovalo a já na to spomínam vždy, keď idem variť Salko, obavy mám vždy...

To sa stáva . V tom momente je to katastrofa , po chvíľke kopa roboty , potom sranda a nakoniec spomienka . Ty si mala to šťastie , že sa ti to stalo pri príprave likéru takže si ten prvý , šokujúci moment mohla zapiť tým rumom čo ti ostal . Ja som tu spracoval raz dávnejšie svoju "katastrofu" . Tak si ju pozri .
 varecha.pravda.sk/recepty/pri-pecena-klobaska/22755-recep...

Ja som robil domáce šumivé víno ale asi som dal cukru viac, ako bolo treba. Zátku som pridrôtoval trochu hrubším drôtom, takým aký som mal. Na starý rok som si chcel s ním pripiť. Keď som preštikol prvý drôt, zátka sa nebezpečne vykrivila , po druhom nastala rana a všetko víno vyletelo von, ani nevieme aké bolo. Boli sme všetci vydesení a 10 ročný syn, čo stál pri mne, sa ozval: oci, veď si ma mohol zabiť.

Zdá sa, že nielen ja zabúdam, že mám niečo na sporáku. Minulého roku bola veľmi bohatá úroda ovocia, a už som nevedela čo s nimi, tak som si našla na nete rôzne spôsoby na výrobu džúsov. Fľaše so šťávou som vložila do nádoby s vodou a položila na sporák aby som ich sterilizovala a vošla do obývačky si pozrieť správy, a pekne som zadriemala, lebo celý deň som sa narobila v záhrade. Voda vyvrela a moje fľaše boli na rozpálenom dne hrnca, a pekne postupne začali vybuchovať. Zobudila som sa, keď vybuchla tá posledná. Nechcite vedieť, čo som videla, keď som prišla do kuchyne, dva dni som čistila kuchyňu, ale fľak na strope je ešte stále, lebo som ešte nestihla maľovať. Neprejem to nikomu!

Aj to prináša život, ale pokiaľ nejde o život, nejde o nič. @stefanm to dobre vystihol.

@sovka , prosím ťa, kde kupuješ také " hlasné" minútky, mne sa nadarí, už som kúpila aj tri a mám ich len na ozdobu, lebo nič nie je počuť, nanajvýš jemnulinké zapípanie, ale ani to na niektorých a vždy, keď niekede idem, tak ich skúšam, ako ich bude počuť - čas prejde a zvuk žiadny. Alebo je to len pre tých, čo zachytia aj ultrazvuk?-:))

Moja dcéra prišla zo školy a dala si do rúry zohriať kura (vtedy ešte mikrovlnky neboli), ale zabudla na plechu nožík s umelou rúčkou. Vyhodili sme kura, plech, nožík a celý byt smrdel .....

Fantasticky clanok ,,tak jsem se leta nezasmal " aj tie ostatne prispevky,az mi slzy tecu....

Náš oco sa vrátil z nočnej a dal na sporák variť slezinu pre psa. Potom sa natiahol na gauč a keďže bol po nočnej, pekne krásne zalomil. Zobudili ho až sirény hasičského auta, ktoré privolala suseda, keď videla, že sa nám z otvoreného kuchynského okna valí čierny mastný dym. Oco na jeden nádych vbehol do kuchyne, po hmate našiel sporák a vyhodil celý hrniec von oblokom, aj s tým, čo v ňom zostalo po slezine. Hasičom poďakoval, susede tiež a kým sme sa my ženské vrátili domov zo školy/práce, zvesil záclonu a opral ju. Aj tak vyzerala hrozne, ale nechcem si predstaviť, aká musela byť, keď to nášho otca vôbec napadlo. Maľovali sme, ale smrad po spálenej slezine neprebijete ničím - proste hneď vo vchodových dverách sme ešte celé mesiace dostávali pachové facky. Najlepšie bolo, že to bolo tri dni po oslave ocovej päťdesiatky, ktorú sme mali doma. Mama vtedy povedala: mal si tú slezinu variť tri dni pred oslavou, nikto by nebol prišiel a mali by sme menej roboty! :-D

ja som tak raz dala variť mlieko na sporák, prišla medzitým návšte, tak som dvere od kuchyne zatvorila, všetko čo som chcela ponúknuť som mala v obyvačke a mlieko sa stále varilo. predstavte si , že ani cez kľúčovú dierku nič nepreniklo. ale ked som asi po dvoch hodinách otvorila dvere - v kuchyni nebolo vidieť, toľko dymu, rýchlo som skočila k oknu, ale aj peknú výzdobu mi to narobilo, ked bolo niečo položené, či na drese ,či na stole, bolo to tam navždy, no hrôza hrôz, skleroza sklenená

dakujem milí varecháči vidím že nie som sama dobre som sa pobavila aj na vašich príspevkoch ale aspon mame na čo spomínať a je to pravda ak nejde o život tak ide o h......

...no tak sme sa s manzelom nasmiali na zazitku, ze sme sa az za brucha chytali... dakujem za mile citanie :-]

Dobre citanie, narehnil som sa ako kon no a mne sa stalo nieco podobne, pretoze rad experimentujem a niekedy kuchyna je ako laboratorium ,, to vravieva moja zena ,, vsetko zapricinila navsteva restauracia Fat Duck znameho sefkuchara Heston(a) Blumenthal(a) z jeho jedla som bol nadseny, cital som a poteral som jeho recepty a sledoval jeho varenie v TV. Co cert nechcel zachutilo mi sa troch pohrat ako on, kedze uz davnejsie som sa pohraval s myslienkou vyskusat v suchom lade mrazeny G&T lime meringue,, gin a tonic s limetkou ,,Pripravil som si aj ine recepty na tento velky den, objednal 2 kg sucheho ladu, zadovazil vsetky potrebne veci a ochranne pomocky a na dalsi den som sa dal dotoho, nastastie moja tehotna manzelja nebola doma tak ako jatdy pondelok a mal som svoju kuchynu len pre seba dal som sa do pokusov, na novy drahy stol som rozlozil vsetko potrebne a podho na to. Pri tvorbe maringue som nechal ba stole otvorenu nadobu so suchym ladom a vedla neho horucu vodu a co cert nechcel zvoni mobil tak ze ho zdvihnem , otocim sa hrknem do horucej vody a ta na nadobu v ktorej bol suchy lad, buuuble ako o dusu, pari sa vsade ani neviem co ma to napadlo ale asi to ze chcem zachranit nas novucicky kuchynsky pracovny stol nadobu som zatvoril, krasny vybuch pocas rozhovoru, novy sklenny digestor v tahu, na stole kopa vody, ja hrca na hlave co som si tresol genúu od laku o otvorene kuchynske dvierka a marigue krasne rozleteny po kuchyni... Hned som zabudol na nove experimenty a pekne som zacal s upratovanim.Manzelka prisla vecer domov a ked videla moje velkolepe dielo navrhla aby som si v buducnosti zariadil svoje laboratorium pekne v pivnici a ked chcem tak aj druhu kuchynu... Takze takto som pochodil ja.

ahoj. tento isty zazitok som mala aj ja a tiez dva dni pred vianocami. plechovka letela hned von balkonom :) tiez sme malovali, ale dnes na to velmi rada spominam, pretoze to boli posledne vianoce s mojim manzelom, ktorý nam o necele 3 mesiace ako 26 rocný zomrel a nechal nas tu bojovat samých s malym syncekom:(
niekedy aj tie najvacsie nestastia sa nam zdaju zrazu krasne a radi by sme ich vratili... :(