No a ket bol mój dzedko ešče chlapec, dzedko Bedřich ždycky nanho kukel odborným okem a poplácal ho po chudém rameny a povedzel mu: Vláďo, ty jednou budeš kuchařem!
Nestalo sa, Vláďo bol úplne inším majstrem, jak si dzedko Bedřich príl. No ale varechu, noža, šporhelt a zabíjačky boli jeho hóby. Dofčulka sú a uš sa teho nestrase.
A tak to máme doma na strídačku. A čím dáleč sem na strídačke já, dzedko prilnul svoju lásku ge šporheltu tak, že už aj rády umýva, a škoda len, že sa mu nesce ešče žehlyt a vysávat :)))
Ale aj tak dobre, lebo uš bych mala podezrený, že dzedko začína menyt svoje pohlaví - a to víte - dve gazdziné pri jednem šporhelte sa nykedy dlho neznésli.
Príkladno - pred pár dnama dzedko navaril fazulovicu takú, že bola jednak prudko jedlá a mala jednu nevýhodu, chlapi ju zedly skóreči , jak bolo na pláne. Posledný tanýrek si naložil syn, ket došel večer domo. A jak je jeho zvykem, napuscil do hrnca teplej vody a nechal to stát. na kredenci. Tak sem hrnčisko ráno umyla, vypulírovala a postavila na šporhelt s tým, že ida cestu do komory ho tam odnesem.
Predbehel ma dzedko! Zdvihel škridlu a pýta sa ma: Bapko, hrnec je už umytý?
Reku - umytý.
Obočí sa mu naježilo, jako Džugasvillimu na výročí oslobodzená sa v štyricátem pátem.
A tý čmuhy dole na dne, to čo je?
Sedzela sem za stolem, prebírala šípky, enem sem nanho kukla a s pohledem jakože nerozumím , sem ostala cicho.
Dzedko nelenyl, zebral kastról a direk ho začal znova umývat. Vyucíral ho, a donésol mi ho pod nos ze slovama: Kukny, vidzíš jak sa lygoce?
Kukla sem a prebírala sem šípky dáleči - reku - noooo pekne!
Ale dzedo - inšpektor Šuškin - hnet vycícil, že v mojem slovnem prejave je iróniji za kýbel.
Hm.... mamo, myslýš, že ket sa to usuší, uš sa to nebude lygotat?
Kukla sem nanho a materínskym cichým hlasem sem mu povedzela: Já nevím, tatko, mosíš vydržat, drž kastról v ruke dotád, dokád sa to neuschne a potom uvidzíš.
Položil kastról na kredenc a povedzel: "Já, hm.... máš pravdu, ten spodek je už zedraný!"
P.S." Velyce je to len dobre, ket si chlap ví poradzit, ale ket je on f kuchyny já utekám na sto honú preč - ináč by zme sa zlatej svadby spolu nedožili!
keď inak sa to nedá, tak sa to musí dať ináč a basta!
Práve sme dojedli kapustu, ktorkú "môj osobný kuchár " dnes navaril - na spôsob zabíjačkovej . Tá bola , tá bola, a ešte je! Dedko z nej ide zavariť dv 3 litrové poháre "do foroty". A tak sme si k obedu dali trošku kapusty a neodolali sme, naložili sme si zohriatej zemiakovej kaše, ktorú som varila včera, lebo túto kašu nikdy čerstvú nejeme - ona musí byť aspoň raz-dva razy zohrievaná. A na to cibuľku a pohár mlieka. No a ešte tam máme pol kastróla, tak k večeri by mala byť kaša, ale zohrievaná na oškvarkoch, dobre nechať prihriať, až sa pripeká, pekne ju pomiešať, kôrku na dne odškrabkať varewškou, otočiť naruby a pokračovať v opekaní kaše. Tak sme si oživili spomienky na minulú zimu, keď kapusta,huspenina, zemiaková kaša bla dosť často na stole.
"echtovný" sedlák, strašlivo tvrdý a prísný človek, kerého názor ból, že žene patrí varecha a rodzený dzecí a do inšého je hu nyšt a punktum!!! Toto vtlĺkal do hláv aj svojim vnukom. Len za ten živý svet nevím, prečo si to zapamatál len ten jeden-mój sobášený dzetko. Aj som si myslela, že ho troška prerobím, ale po pár rokoch som to vzdala. Ale si nemyslite, že som taká, jako mu to radzíl ten jeho dzetko! Tóóó teda pŕŕŕ! Lebo na takého muža mosí ít žena s inaččím fištrónom! Obslúžený je pri stole dycky tak, jako scél, ale keby len slovíčko zafrflál, tak sa mu tanýrek zebere, že ked mu teda nechucí , nech si teda omascí chleba aby od hladu neumrél, alebo nech sa ide najest inde!!! Po tých rokoch čo sme spolu, any nemukne a "lúbí" už šecko. Čuj kmotričko, any som ci už nemala kedy odpísat na tú Tvoju radu, ohladne "léčená" mojéj bolavéj ruky. Tem recept ci já dobre poznám, lebo tak nás léčili naša babka, alebo ked sme šklébili pri nejakéj odrenynke tak nám povedali, že "nemala kočička rany, mosela si ricinku oblízat", hned bolo po plači. Tak ci len ščúl napíšem, že ruka bola len narazená a už mosí normálno funguvat, len si hu ešče rošku ovážem a je!!! ALE ešče inšé ci scem napísat, mosí byt medzi nama volajaká telepatia lebo kýýýho helementa!!! Šak aj já som varila fazulovicu a ščéra aj krumplovú kašu. Neskaj sa bude zehrívat a pripekat, lebo dojdú mladí a bude hoscina. Alebo je to tým časom chladu a dlhých verečóf, kedy sa nám na takéto ídlá robá chuce? No nyšt, dzifčence, besedujte, idem, lebo mám robotu, tak sa majte pekne, šak večér zas nakúknem,papa.....
Kmotrička , s tú kašu je to tak, jak ty píšeš, došlo na nu - venku sa ozimilo. A víš jak ju my jíme?
K tejkaši pohár studeného mléka a čerstvý krajec chleba. Gdo by sa čudoval, nech sa nečuduje, nech to okúsi a potom poví čo a jako. A idem aj já, ideme k mladým, nevesta mala svátek a upékla nejaký pocheraj, tak sme dzecom kjúpili nejaké ty cukrkandle a nejaký lilihit, tak sa ideme posadzit ge káve. čaute
cukrkandle, to viem, čo je, ale "lilihit" to sem ja nikdá od maminých tcetcinek nečula.
2. vďaka za ďalšiu príhodu , tiež ma vracia do detstva, lebo u nás
sa tiež v kuchyni striedali otecko s mamičkou . Len náč otec pri varení
veľa špekuloval a po jeho varení bol kredenc prázdný a drez a polička vedľa neho plná použitého riadu. No jeho nedeľné menu bolo vynikajúce, veľmi pekne vedel aj obyčajné jedlo pekne naaranžovať na tanieri, takže som vôbec neľutovala, že moje nedeľné popoludnie som trávila v kuchyni pri upratovaní a umývaní riadu,
zatiaľčo otec s mamičkou a mladšími súrodencami hrali človeče, nehnevaj sa alebo karty - lóru, sedmu a pod. TV- ešte nebola, ani ďalšie vymoženosti, ale aj tak sme prežili pekné detstvo.
a ja sľubujem, že sa ju teda aspoň pokúsim urobiť. Dúfam, že úspešne, ale keby radšej chcel, aby som mu upiekla tortu, to by bolo
o inom. No čo, veď všetky babky tiež nemusia všetko vedieť.
Dobre sa tu cítim varecháčky lebo je tu s vami veselo, rozoznávam tu moju rodnú záhoráčtinu, pezinský folklór - ale mi tu veľmi chýba východ republiky zastúpený hanblivým princom. Čo mu došli recepty???
@arasidka , ja bych toho tvojho dzedka potrebovala niekedy do nasej kuchyne, lebo ten moj dzedek nevie ani vareskou zamiesat zasmazku.
A móže dóndzit spátky s prvýma lastovičkama, budem ho už v okne čekat ja k poštového holuba.
No, dzifčence, je to velyce len dobrá vlastnost, ket vaša drahá polovička ví zastat místo v kuchyny. Ale nyšt horšého nepoznám, ket sú doma na jeden meter štvorcový dvá generály. A mosí byt po jeho , aj pri tem, ket robím kakao, jedným okem číha, kuká, zdychne si a mne sa chce s poslednýma lastovičkama ulecet do teplých krajov. Tak jak s tým penázem - aj ten má dve strany...no ale šak dobre je, že penáz je f chalupe, nejako sa už dohodneme medzi sebu. Já idem račik vysávat, ucírat prach a tak. A podla teho to u nás aj tak vypadá, jestli dzedko stojí pri šporhelce často, tak sa šecko doma lygoce :))))
Sex skránku tu nemáme, ale já ci to tak povím po lopatystycky. Si to povedala tak, jak by povedzela žena svojmu chlapovi:" Mám chut na to, tak pome, ale urobme to friško, lebo já nemám teho času tolko ..."
Tinca, ono to nejde skrácit , to ket raz prežiješ a sceš to nekemu povedzet, tak tým písaným to hodnoverno napíšeš tak, že si to vychutnávaš opakovane doftedy, až prežiješ nečo inšé a to ca zaujme ešče vácej, jak to predtým.
Já len tak - krátko :))))))))))))))
Znace keľo ciganoch še zmesci do jedneho motora?
- Ruc tam dzešec eur a uvidziš.
Jak še začina ciganska kucharska kniha?
... Ukradneme tri vajca!!!
-Čom blichi i vši nešvica?
-Bo romska osada by vypatrala jak Las Vegas.
Pita še cigan cigana: ...Ďoďu-špiš? Ňe. A maš požičec 10 eura???
... chrrrrrrrrrrr !!!!!
Priprava ciganskeho nedzeľneho obeda:
....Dzeci rozlučce še zo svojim psom, voda už vre.
Pridze rom do koscela a farar še ho pyta:
- Co ši porobil že ši tu?
Rom mu odpoveda:
- Ukradnul som sako.
Farar: - Ta ľutuj.
Rom: - Ľutujem že som neukradnul i nohavky !!
Čom su romove menšina?
Bo večšina je vof harešce.
A nasmiala som sa aj na ostatných minipovedačkám v našej rodnej reči, ako vidím, z večera do rána a od rána do ďalšieho rána to trvalo.
Teraz neviem presne, ale slovo " hárešt " bude poslovenčené buď z nemčiny, alebo z maďarčiny ?? Možno ma niekto opraví :-)))
Ťažká je tá naša východniarčina ! Ja som vyrástla na východnom Slovensku, ale snažím sa hovoriť spisovne. Nejako sa to na mňa nenalepilo. Otecko bol z Ružomberka. Pekný večer :-))
Poľicajt zastavi roma na bicigľu. Rom ma na chribce veľky rupsak:
"Co je u tym rupsaku?" "Slama!"
Poľicajt: "Hej rom, ak tam daco najzdem ta ce zbijem." Poľicajt
prepatra rupsak a nič. Nahnevany ho pušči daľej.
A rom sebe popod nos zadudre: "Ta tak še kradnu horske bicigľe !!"
Trojo cigani cestuju vlakom. Do kupe vejdze sprievodca:
"Cestovne ľistky, prosim!"
Cigani mu daju dva ľistky:
"Dali sce mi ľem dva ľistky!"
"Šak dva."
"Aľe sce trojo!"
"Šak trojo."
"Aľe ľistky sce mi daľi ľem dva!"
"Šak dva."
"Aľe sce trojo!"
"Šak trojo."
"Ta potom znamena, že jeden z vas cestuje na čarno?"
"Šak to, aľe chtory?"
Poľicajt: "Dežo dze ši bul včera večar?"
Dežo: "Ja som ho nezabil."
Poľicajt: "Keho?"
Dežo: "Vy sce ho nenašli?"
- Čuj dežo! Čom nemaš rad žimu?
- Bo vtedy še ňedaju kopac bandurky.!
Cigan robi autoškolu. Prejdze v poriadku križovatku a inštruktor
še ho pyta:
- "Iba tak pre zaujimavosc, jaka tam bula značka?"
A cigan:
- "Hľinikova, vracime še?"
Vedľa nášho Alana leží moja 86 ročná mamina , ale nič si z toho nerob, keď dožijem, budem detto ako ona :))))))))))))))))))
Takže pozdravujem mamičku, nech jej slúži zdravíčko.
Alan je to malé psíča ako hoviadko?
@kata50 - daj ešte zopár!
Veru, je tu jar, už nám klope na dvere ... na peňaženky....a treba tie okná poumývať, lebo šibačka sa blíži... Tak veru, rok sa rozbehol, všetko zdraželo od samej radosti, vajec na pultoch trošku ubudlo, ale za to ich cena dobieha straty , až sa na Záhorí sa zem trásla ...a za toho svatého fut nevíme, keho budeme volit. Idem já račik na tý okná !
pocasie.sme.sk/krajina/slovensko/ganovce...
pocasie.sme.sk/krajina/slovensko/poprad...