Feďo a ovládače

2x po sobě jsme meli doma laboratorniho potkanka. Krasneho kapucinka. Holcicky. Ovladace neovladaly, nebylo cim, snury mam dodnes omotane izolackou . Nejradeji mely snury pod proudem :-) I tak s nimi bylo tolik legrace, ze kdyz jsem je musela nechal z duvodu nemoci uspat, bylo to jako kdyz v rodine odejde pejsem nebo kocicka. A to s nama byly kazda jen neco pres dva roky. Pribehy by vydaly na knížku ! :-)

tiež neviem, čo je to za módu, títo mladí chovajú radšej zajace namiesto deti. A tak každý rok varujem buď zajaca jednej alebo morča druhej dcéry, hlavne počas veľkých dovoleniek. A najviac zajac Max, ten ma nemá rád, keď prišli po troch týždňoch z Azie, chceli si odpočinúť, ale rovno som ich navigovala pre zajaca. Celá som bola doškriabaná, nedal si vymeniť vodu a už vôbec sa nedal chytiť. Vydával také smiešne zvuky, ktoré oni ešte vôbec nepočuli. Och, dúfam, že ho už nikdy nedostanem na starosť.
Raz, keď boli deti ešte malé, tak sme išli s kamarátkou a jej dvoma deťmi na chalupu. Už v prvý deň sa iba hádali, nevedeli sa zahrať. Sused sa nad nami zľutoval a dal deťom do opatery dvoch malých zajačikov. Nemali sme žiadne vybavenie, len drevené bedničky na zeleninu, ale verte, deti sa vyhrali ako nikdy a dodnes si to pamätajú. Nakoniec im aj tak ušli do prírody. Ale jeden z nich sa vracal večer k našej záhrade. Vysledoval si ho druhý sused a o mesiac nám kričí : Čo ste minule nedošli, zjedli sme Vám zajaca.

Smejem sa ako blázon, ale dobre sa mi smeje, keď to nepostihlo mňa. Ja som bola krkavčia mater a zviera som do sídliskového bytu dovoliť nechcela. Veď nám aj dcéra vyčítala, čo sme to za rodičia, že kvôli našej neschopnosti nemôže mať ani psa. To ona, keď bude dospelá a vydatá, bude bývať v rodinnom dome, kde každé jej dieťa bude mať vlastnú izbu a vlastného psa! (Zatiaľ sa nestalo). Nakoniec som povolila mača, lebo to už na mňa tlačili aj manžel so svokrou. Nuž, narobilo škody, sedačku sme najskôr dali prečalúniť a potom vyhodili, ale prinieslo nám toľkej lásky a radosti, že tá sedačka za to stála.

tiež som varovala počas dovolenky milááášika,morča.Mám len a len dobré spomienky,lebo v akvárku si vybudoval jedáleň,spaciu časť a v jednom kútiku bobky.....švagriná nechcela veriť vlastným očiam,u nich doma,v domácom prostredí robil všetko všade,zabrindal po 15 minútach od pracného čistenia :))) dodnes spomíname jeho poriadkumilovnosť v cudzom prostredí

Absolvovala som s dcérou a vnukmi 1200 km cestu autom na Slovensko, so zajacom v cestovnej klietke na kolenách. Dcéra zabudla nasypať do klietky granule na absorbovanie moču. Aká to bola "voňavá" cesta asi nemusím písať. To bol skutočne zážitok :o))

Na krst nového bytu som dostala do daru malé morčiatko, bolo bielohnedé, len za uškom čierny fliačik. Pomaly vyrástlo a denne keď som zaštrkala kľučami vo dverách ozval sa piskot, také privítanie som mala denne. Jeden deň som dostala návštevu- švagrinú, sedeli sme v kuchyni na válende, bolo leto, teplo. Moje morčiatko bolo dobre vychované, bydlisko malo pod válendou v malej bedničke, z ktorej promenádovalo, kedy sa mu zachcelo.. No keď prišiel niekdo pre neho cudzí, ani sa nepohlo. Až na druhý deň švagriná mala nohy spustené- bosé na dlážke. Môjmu zvieratku Ňufkovi už bolo veľmi dlho a tak vyšiel z bedničky a švagrinej začal olizovať pätu, čo veľmi ľúbil robiť. Švagriná zvrieskla a zahrešila, ako starý pohan. Čo to tu máš za potkana? V ten deň neviem, kto sa viac zľakol švagriná či Ňufko.
Spríjemňoval mi domov, čistila som denne, nebolo ani cítiť jeho pach a cez leto sa pásol na lúke, v okruhu jedného metra pri mne.

Príbehy o zvieratkách a deťoch sú najkrajšie, @hubata by ich už aj knižne mohla vydať, to by& bolo čítania a smiechu.....Jarka, len sa divím, že si suseda nepredbehla a neupiekla ho, veď si mohla povedať, že vbehol pod auto, keď ste sa promenádovali, alebo že ho potkani zožrali, hehe, len či by to zožral aj sused?

Akonáhle dáš zvieratku meno tak ho nezabiješ, neupečieš, nezješ. My sme mali problém aj keď sme od tohto suseda dostali zabíjačku, lebo som si aj ja sama predstavila v duchu to prasiatko ako maličké, ktoré moja dcéra s kamoškou vozili v kočíku ako bábiku. No .... ale premohla ma vôňa a zdravý rozum......

hahaha, som zase raz dobre zasmiala Jarka.-)))nemám také príbehy, lebo bývam v rodinnom dome, ale tiež sa nám čosi priživilo...raz ráno sme vstali a vidíme, že nás pes Aron, má malého psa...tak sa vytešoval, že sme mu tútú hračku v žiadnom prípade nehodlali vziať..krútil uznanlivo chvostom a snažil sa nám nemou tvárou povedať, že nechajte to chudiatko tu, budem sa s ním zabávať...uvažovala som, na čo sú mi 2 havkovia...treba ich nie len chovať, ale aj platiť za nich daň..ale zvíťazila naša láska k zvieratám a tak sme si ho nechali...napustili sme vodu do vane a sme ho krásne vykúpali, bol veľmi ufúľaný a zanedbaný...chúďa aj mučený, lebo mal jedno uško zlomené, padalo mu na oko..keď sa usušil, nachovali sme ho, ale sa nás bál, ani mu nechutilo..na druhý deň sme vstali a malý havko ležal vo veľkej búde s veľkým labradorom a ten šťastný pes ho ochraňoval ako svojho syna..podľa toho čaptavého uška sme mu dali meno Ťapko..dnes má 3 roky, ale je to tak strážny pes, že keď sedíme vonku pod altánkom,je našim strážcom, lebo ešte aj muchy majú zakázaný prelet ponad nás..obrecháva muchy,vtákov, včely a všelijakú háveď nesmie sa k nám nikto priblížiť..o pár mesiacov, keď sme ho dali do poriadku, vykŕmili, prišli ku bráne 2 rómske deti a hovoria,, teta, toto je náš pes a volá sa Harry... no skúste ho tak volať, či k vám pôjde,,,samozrejme pes do nich brechal a už vôbec nepočúval na to meno..dnes má náš pes Aron všelijaké zákazy od Ťapka...nepustí ho na jeho územie,miska na granulky je jeho súkromná vec, ku ktorej sa Aron nesmie ani z ďaleka priblížiť..má pre neho vymedzené teritórium, tak 4x väčší Aron tam nesmie...teším sa ale, že sa navzájom tolerujú a každý z nich má na dvore svoje poslanie: Aron je pre krásu, obdiv a inteligint...Ťapko je bastardík, ale je náš ochranca majetku a nedala by som si ho za nič na tomto svete..je to náš zlatý čučko...

:-DDD mrkvou ste ho ladovat viac mali,odnechcelo by sa mu gumovych cicikov:-))) @izka tito bastardikovia su strasne premileni.Isli sme raz s otcom horsku turu.Na luke sme nasli krabicu a v nej 3 steniatka.Biele,hnede a cierne.No nedalo nam ich tam nechat,vzali sme ich a otec mi hovori vyber si jedno,chodila som do prvej triedy.Tak som si vybrala biele s ciernym flakom.Ale nevedela som ako ho pomenovat.Otec vravi dnes je sobota,tak nech je sobota.:-))) Tak som prisla k steniatku.Bol to uzasny psik a len moj-Sobota:-) ostatne dve steniatka sme ponukli susedom,radi si ich vzali...

Nuz , Fedkovi asi sli na nervy televizne serialy a tak vam radsej zarazil pristup k nim :-))) Nase dcery nam nanosili tiez vselico a tak sme chovali kopu hlodavcov ... nakoniec som od kamaratky dostala osmakov . Namnozili sa jej potvory a tak ich nutila kazdemu kto k nim prisiel . Osmak vyzera ako potkan akurat na konci chvosta ma taku metlicku :-) Boli dvaja a kedze dcery vtedy uz chodili na vysoku skolu , tak si najprv "obsadili" detsku izbu . Dokazali vyliezt aj z velkeho skleneneho teraria ,nasli sposob ako vyjst vonku a prechadzali sa po celom byte . Hocikedy nam prestal ist TV , pracka ci chladnicka . Milovali totiz vsetky kable ale nepohrdli ani knihami , nabytkom , kobercami a ani pracim praskom ...Mali sme vtedy perzsku macku /tiez dcerinu/ a ta ich povazovala za svoje zive hracky :-) Nahanala ich - aj ich chytila ! Ale tie preslachtene potvory nemaju ani poriadne zuby aby sa zahryzli a pazuriky sme jej kvoli nabytku strihali . Tak sa zabavali asi 2 roky a ja som musela denne vysavat a kontrolovat , co sa im podarilo "zneskodnit" . Narobili sice skody - ale dokazali prist aj na zavolanie , radi mi vliezli do vreciek domacich siat a "upratovali" so mnou vykukujuc, ci je vsetko v poraidku . nakoniec pojedli praci prasok a tak ma opustili. Najprv sme si vraveli :chvalabohu . Ale uz na druhy den nam zacali chybat .....

moja matka bola nieco ako @sovka :-)), ja som ako decko tiez nesmela mat ziadne zviera. ani rybicky neboli povolene. a kedze som nemala ani surodencov ... no, bolo mi to luto a chodievala som s kamoskou vencit ich blazniveho a jedoviteho foxla. a preto som mojim trom deckam dovolila akekolvek zvieratko, ake chceli. nastastie k pavukom a hadom vztah nemali, to by som asi nerozdychala. ale mali sme skreckov, rybicky, kanarikov aj andulky kupene i priletene z ulice, korelu, korytnacku, psa, mačky i kocúre, opatrovali a liecili sme vsetku haved, ktoru dovliekli z ulice a krmili sme vsetko vtactvo nebeske, ktore sa nam oprelo o balkon či lodžiu. ja som sice tvrdila, ze len chcem, aby sa deti naucili vazit si prirodu, aby sa naucili starat sa o vsetko zive, ze "ved ja to robim len kvoli detom", ale trt makovy! kvoli sebe som to robila a robim stale :-)). pre sykorky vypekam lojove kolace, v zahrade sme mali narobenych budiek a krmidiel na kazdom strome, kazde vianoce nosim do utulku 100 kil psich a 50 kil macacich granuli. trochu smutne detstvo, blazniva, rozbesnena mladost a spokojna dospelost. "narobila som si" kopec deti, aby sa nemohli stazovat, ze im je smutno, staram sa o hrbu zverstva - dopriavam si plnymi priehrstiami vsetko, co mi chybalo a som cela spokojna. a mama sa s tym, ze u mna doma je vzdy zverinec nakoniec zmierila. :-)))

:-)))..krasne. ako u nas doma. tiez sme prisli o jeden ovladac, presne takym istym sposobom. bobky po celej izbe a na ovladaci ani jeden gombik....a este som sa naucila aj spajkovat. ked som si spocitala cenu prehryzenych kablov, ze by som mala kupovat nove, tak som si kupila spajkovacku a uz si na mna ten nas smraduch nepride. :-))

pekné čítanie a podobné skúsenosti, vtáčik ,rybičky, havino Alino a teraz tri mačky... dcérine, ale už si na ne zvykám aj ja, zážitkov kopec ale chýba mi schopnost písat ako @hubat á, si šikovná....... :))

ja som si svoje prve zviera doniesla v papierovom sacku z kvetinarstva :D
to ma na meniny zobrala mama do kvetinarstva, ze mi kupi novy kaktus (to som mala take uletene kaktusove obdobie) a prave za kaktusom bolo v obchode schovane take male rysave maca s vytrestenymi ocami. tak som ho zobrala, vopchala do vrecka a odniesla domov :D. Tam som ho pustila pod perinu ocovi, ktory si akuraaat daval poobednajsieho slofika :D
to moje maca bolo uuuzasneee!!!