Dobrý deň, suseda, čo robíte?

fialka49 - fotkafialka49, 28. mája 2013
Na našej ulici býva pani Zuzana, tá má dcéru Katarínu a ona dcérku
Sofinku. Katarína s manželom a so Sofinkou bývali doteraz v činžáku.
Susedia pani Zuzany predávali svoj rodinný dom a Katka s manželom
si ho kúpili.
Malá Sofinka je v siedmom nebi, lebo vrátiť sa od starkej Zuzky
domov do paneláku bolo vždy pre všetkých nad ľudské sily.
Sofinka je pyšná - teraz konečne majú aj oni rodinný dom!
Po chodníku nového bývania chodí spôsobom päta-špička, päta-
špička s rúčkami za chrbtom, hlávku vykrúca ku svojej novej
"susede" a spoza plota vykrikuje: "Dobrý deň, suseda, čo robíte?"
("Dobrý deň, suseda, čo budete dnes variť?" "Dobrý deň
suseda...").
Jej roztomilá vážnosť, s akou komunikuje so starkou je neopísateľná
a obom starým rodičom zasa vlieva novú radosť do života.
@zareaguj


Diskusia k článku

kuchticka
Velmi mile, ked deti davaju prejav radosti zo zivota najavo vsetkemu okoliu. Pripomina mi to mojho vnuka. Tiez zil so svojimi rodicmi v byte-zinziaku a ked mal vyse roka a ucil sa rozpravat vedel pobavit vsetkych ked sa vracali odpoludnia z roboty. Ked bolo pekne pocasie bol stale na terase a vital vsetkych ludi ked vchadzali do domu.
radost
aj ja chcem takú Sofinku...aspoň denne-na chvíľku...:-)
sovka62
Rozkošné, potešenie je určite na oboch stranách.
ugrolin
a ten môj harant strávil na balkóne pol dňa a pľuval po ľuďoch kôstky z jabĺk, a občas ani nie kôstky, iba pľuval... všetky deti niesu dokonalé :D ale zasmiali sme sa, hlavne z poštára, keď si to utieral :D :D :D
hubata
Učí aj dospelých ako by to malo byť: pozdraviť a prehodiť slovíčko čo len o počasí. To robí dobré susedské vzťahy .....
anina6
no veru hubata pravdu máš, niekedy deti učia dospelých. Tiež som svoje deti učila aby sa pekne pozdravili, keď niekde prídu. Tak moja najmladšia mala asi 3 roky, a keď sme chodievali zo škôlky domov, zdravila každého koho sme stretli dobrýýýýýýýý deň. Jasné, že sme nepozznali každého s kým sme sa stretli, ale ľudia jej s úsmevom odpovedali na pozdrav a ešte aj pochválili, že takéto malé dievčatko a ako vie pekne pozdravkať. Možno takýto detský pozdrav a úsmev niekomu vtedy aspoň na chvíľku spríjemnil uponáhľaný, ustarostený deň.
staja
Keď som vodila kedysi dávno do škôlky syna, stretávala som cestou svojich študentov, ktorí ma zdravili. A syn vychovávaný v duchu, že keď rodičia pozdravia, tak má aj on, všetkým pekne rad radom nezabudol nahlas povedať: "Dobré ráno".
astheart
Dneska to s tou výchovou už není, to co bývalo..... :( Mě zdraví sousedky, které jdou se školou povinným dítětem. Děcko, přesto, že mě dobře zná, neřekne ani "bů" a matka si toho ani nevšimne. To já, když šla s rodiči, jsem musela pozdravit pěkně nahlas, jinak byl mazec. Nejenom s rodiči, kdykoliv jsem sousedy potkala, a to i několikrát denně. Když bych zapomněla, sousedi by si okamžitě stěžovali tátovi. Ve škole je to to samé. Děcka, která učím, mě potkají na chodbě a nepozdraví. My kdysi zdravili každého učitele nezávisle na tom, jestli nás učil nebo ne.



 



TOPlist