Babi, kolik ti je vlastně let?

veru, pri čítaní som si uvedomila ako ide pokrok a veda, nové technológie a všetko dopredu, priam kozmickou rýchlosťou, že by nám tak rýchlo aj pribúdali roky??? asi hej, no čo už. Škoda, že to nemá koniec, koľko mala vlastne rokov/alebo to písali o mne?vnuka nemám/, a čo ten vnuk na to???

Náročky som odtrhla aj ja babičkinu odpoveď, tak, ako bola pôvodne, lebo po prečítaní som bola zvedavá aj ja a tiež som sa pýtala.
"Ne, miláčku, pouze šedesátpět."
V úvode som napísala, že ani vtedy to nebolo ideálne, ponúkla som to len na prečítanie a zamyslenie a snáď aj pobavenie.

Som sa pobavila,a tiež zamyslela nad svojím životom,a v niektorých bodoch som sa aj našla.......:))))

Ja tiež.

Teraz zaspať a zobudiť sa tak o 100 rokov: ktovie aké recepty si budú ľudia vymieňať, či vôbec budú jesť. Možno im bude stačiť natankovať do seba živný roztok. A budú sa uhihňávať nad nami, ako sme museli trpieť keď sme každý deň jedli.
A možno to už nebudú ľudia, ale len naprogramovaní roboti s ktorými si mocní budú robiť čo chcú.
No pekná perspektíva len čo je pravda, fuj!

ja tiež, velmi pekný a pravdivý príbeh...v r. 1964 som čítala prvé sci-fi... neverila som Clarkovi, Assimovovi a podobne , dnes to až na to lietanie žijeme, novinkami techniky, ale máš pravdu @hubat á , perspektíva ma neláka.... :))

Na druhej strane, verneovky dávali krídla našej fantázii.A tým,že nebola technika (TV,mobily,atď) mali sme k sebe blízko a veľa sme sa dozvedeli od rodičov a ich živote.Teraz sa mi vynoril v mysli film,ktorý ma fascinoval: Človek-obojživelník.

ani mne nedá nereagovať, je to dnes už síce len nostalgia, ani vtedy nebolo všetko také krásne ako sa nám dnes pri spomienkach zdá, boli sme mladí alebo mladé , ale som osudu alebo náhode vďačná, že som prevažnú časť svojho života prežila v dobe, keď žena bola ženou, mladí mali úctu k starším atď..... mimo iné aj mňa fascinoval film Človek obojživelník :-)

Da sa povedat,ze dnes uz nic nema take kuzlo,ako veci z nasej mladosti.Nemali sme pocitace,ani televizory,elektronicke hry a predsa sme boli stastni na ulici,kde sa nas zbehlo kazdy den aj 30 a dobre sme sa zahrali.Dnesne deti dokonca aj s kamaratmi komunikuju cez pocitac,nepoznaju vedla byvajuce deti,lozenie po stromoch,rozbite kolena,co sme jazdili na vselicom moznom :) a prazdniny u starkych boli naj naj naj...pokrok obera deti o cit,ktovie,co este pride,dobre ze tu uz nebudem...

za mojej mladosti sme si zábavu vytvárali sami, slovom, spevom, tancom,rozprávaním , alebo aj vtipmi. Naše deti sú len konzumentmi , nevedia zapojiť svoju fantáziu,dostanú bábiku už oblečenú aj s "kufrom" vecí na prezlečenie, nevedia vziať ihlu a nožnice a zapojiť fantáziu - bábike niečo ušiť . V počítači majú hotové hry, vyberú si len A, alebo B, a idú podľa pokynov v hre, nevymýšľajú nič, lebo všetko sa dá kúpiť.Drenevý húpací koník je už len temná minulosť, dnes sú umelohmotné vrčiace autíčka :))) at ď..... atď...............atď :((

Bože, veď aj ja som z minulého storočia. To som naozaj taká stará? Veď všetky tie vymoženosti sa objavili za nášho života a brali sme to a berieme ako samozrejmosť. Ja som tomu vlastne rada, veď nám to všetko uľahčuje život. Vždy sa vo všetkom nájde dobré aj zlé, záleží na nás, čo si vyberieme.

pripomenulo mi to film Hibernatus. chlapa vysekajú z ľadu a oživia tuším po 60 či 70-tich rokoch.
súhlasím s vami, ženské diskutujúce, asi sme fakt v tom "najlepšom vyššom strednom veku". ja osobne si myslím, že napriek všetkým tým vymoženostiam sú dnešné deti a vôbec mladá generácia o veľa ukrátení.
keď mal môj najmladší syn asi 4 či 5 rokov a ja som mu čítala nejakú múdru literatúru, Maroška čičotobolo dieťa sa ma zrazu pýta: mamina, keď ste vy boli s ocom malí, aj vy ste písali griflíkom na tabuľku? a ja, papuľa sprostá nerozmýšľajúca som povedala: nie, my sme ešte pazúrikom sekali do kamennej doštičky. ťapša. viete, koľko námahy mi potom dalo vyhovoriť mu to a uviesť veci na správnu mieru? griflík. no moje nervy! ale krasopis sme mali až do konca 5-tej triedy. :-))

babka a vnučka sedia v izbe ...........babka vyčítá vnučke ,, vaša generácia čochvíla nebude vedieť načo je ihla ,, a vnučka jej pohotovo odpovie ,, predsa do gramafonu .... nie ? ,,

ozaj kolký mladí dnes vedia čo bol gramafon ?????

@gordonko , ak nevedia , dozvedia sa , lebo platne idu naspäť do módy...... @fialka49 ,vďaka za pripomenutie , všetko stihli vymyslieť v priebehu môjho života .Nas v škole naučili nosiť kalkulator v hlave , naši mladi sa spoliehajú na počítače. Vypovedať môžu naše aj ich, aj keď z iných
príčin;-)

Da sa to ponat aj s prichutou trpkej reality:

- Vnucka moja, ja som v tvojom veku uz pracovala!
- Babi, ja v tvojom veku este budem!

@gordonko ,mamy vedia:

Ve 4 letech: Máma ví všechno!
8 let: Máma ví hodně!
10 let: Máma neví všechno!
12 let: Máma neví nic!
14 let: Máma je nula!
16 let: Je z jiný doby!
25 let: Máma to možná ví!
35 let: Než se rozhodneme, zeptáme se mámy!
45 let: Ptám se sama sebe, co by si o tom máma myslela!
75 let: . . . . . . . . . . Jak ráda bych se na tohle zeptala mámy!

Pošli všem, o kterých si myslíš, že jsou skvělé mámy !

kalkulačky, počítače - spomenula som si, ako - keď sme na základnej škole išli písať písomku z matiky - učiteľka starostlivo dohliadla, aby si každý odložil do tašky ten báječný ťahák - ceruzku s malou i veľkou násobilkou ! :-))

V pondelok som videl jeden poeticky ladený dokumentárny sociofilm z roku 1972. Dodnes si kladiem otázku či sme sa ozaj tak svet zmenil. Nemyslím tu iba na technický pokrok, na vnímanie reality okolo nás, ale aj na naše postoje, vieru a dôveru v niečo. Či to je iba uhol pohľadu? Isté je, že sme o niekoľko rokov a kilogramov starší, informačne bližší a srdcom vzdialenejší. Naše vnímanie zmeny spôsobuje obavy, ale ja si myslím, že sa nemáme čoho báť. Naše potomstvo si poradí tak ako aj my sme si poradili.

noo jasne toto tvrdi kazda generacia aj babka mojej babky jej hovorievala aky su rozmaznany a ako oni zili/robili no apotom to aj ja budem hovorit svojim vnucatam tak to proste je a hlavne ten spomienkovy optimizmus:D