Ako záhorácka starenka učila deti po slovensky

Márna sláva, prostredie vychováva. Keď šli do škôlky naše dcéry, riaditeľka mi hovorila, že až bije do uší ich spisovná reč oproti trnavčine, ktorou hovorili ostatné deti (na dedine, v meste to bolo asi iné). Nevydržalo to ani dva mesiace a zaťahovali trnavsky jedna radosť. A za vyše štyridsať rokov sa veru aj na mňa nalepila, už si to ani neuvedomujem.

Ja som si povedala, že ja si tú moju čistú slovenčinu nedám, a snažím sa to dodržať, len niekedy, ale to vedome, len tak, niečo poviem záhorácky, lebo sa mi to občas páči. Ale aj tak, keď mi povie pokladníčka v predajni - ešce padesát centu, tak ja jej ich podám so slovami : tu máte päťdesiat centov......

Keď moja dcéra chodila na základku, mali v škole vymenovať cibuľovú zeleninu. Po cibule, cesnaku a pažítke ostalo ticho. Prihlásila sa dcéra a povedala: Púr. Učiteľka: Dobre, ale nie púr, ale pór. Dcéra sa narodila a vyrastala na Kysuciach, ale babka bola z Trnavy a "púr" dávala do polievky. Raz, tuším v druhej triede, zmrvila diktát, napísla "lobda", tak, ako vravela babka.

Jáj, @pivonka , to sa v Trnave mohla naučiť ešte inakšie veci. Bola som v predajni, keď zákazníčka od predavačky pýtala "jatelinu vysokú". Pre mňa nezmysel, také neexistuje, ale predavačka len chcela vedieť koľko a podala jej balíček. Po odchode zákazníčky som chcela vedieť, čo jej vlastne predala, mala som obavy aby panej nevyrástlo niečo čo nechcela. Predavačka suverénne odpovedala, že lucernu siatu. Zhrozila som sa, ďatelina predsa nie je lucerna, ale predavačka ostala pokojná. "Kedy chcela ďatelinu, pýtala by jatelinu na kosení", poučila ma. Odvtedy sa do toho nemiešam a žiadny zákazník sa ešte nesťažoval.

Ja som bola v záhoráckych potravinách po zmene Sk na € svedkom takéhoto rozhovoru:
- "No, tetko placíte 3 eurá a 50 centú" - hovorí predavačka
-" Elenko, ale prelož mi to kolko to je penez, šak si to nevím tak nafriško spočítat" - hovorí tetka........

Pallo myllo vella umyvalla ! - na tomto si ma vždy doberali priatelia z BB. Nijako im nešlo do hlavy, že aj toto je forma našej slovenčiny!:) Dcery ako male, travili prazdniny u babičky a deduška na Slovensku . Kedže sme žili mimo Slovenska, doma som hovorila po slovensky s nimi len ja a snažila som sa použivat spisovnu slovenčinu. No prazdninovy trnavsky dialekt zanechal na nich hlboke stopy ...Neskor dcera ako vysokoškolačka sprevadzala skupinu slovenskych turistov. Pri nastupe do autobusu a posuvani na svoje miesta obratila sa skupine staršich učastnikov - a vy, prosim icte do zadku ! Takych perličiek bolo viac ako dost , takže o zabavu bolo postarane :)) Neskor, vdaka takymto skusenostiam, poriadne zapracovala na spisovnej slovenčine. Ale, ruku na srdce, ja osobne zbožnujem dialekty. Posobia na mna akosi pozitivne a veselo. Zuzka Zguriška so svojim myjavskym narečim, potom tv inscenacie Slovacko sa nesudi, alebo herci s Radošinskeho divadla ma nemožu nechat lahostajnou. A to ešte vačšinu slovenskych nareči nepoznam. Nie nadarmo sa hovori, že každy jazyk je tak bohaty, kolko ma nareči !

Dievcata, mam rada taketo pribehy-zazitky, vzdy ma to nabudi k dobrej nalade. Je to lepsie ako obhruble vtipy. Teraz som sa smiechu nemohla udrzat pri rade turistom v autobuse, ked ich tvoja dcera @huck posielala sediet dozadu.

Nárečia sú krásne, je to naša história, a vždy sa mi to spája aj s konkrétnou osobou, obyčajne so starými ľuďmi. Čo je ale zaujímavé to isté nárečie z toho istého kraja len v dedine o pár km ďalej má už zasa iné odlišnosti napr: Malacky "lákajú", ale napr. v 15 km vzdialenej Studienke (Hasprúnke) "uákajú". Takže ich rozhovor na autobusovej zastávke je odlišný a vyzerá asi takto:
Malačan: išel sem na pivo a bylo teplé do p ... e.
Hasprúňan zo Studienky: já sem též išeu na pivo a byuo tepué k ... a.
Spoločné majú tuším jedine tie bodky heh!

dobre som sa zasmiala:-) U nas na vychode je to podobne a v nasom okrese uplne /ale naozaj uplne !/ domotane :-) Rozprava sa takou miesaninou zemplinciny, rusinciny a slovenciny....to znamena hutoracko-rusnacko-slovensky a vsetci si rozumieme :-)))) Ako deti sme sa bezne rozpravali v skole ja hutoracky/to akoze vychodniarsky:-) s kamaratkou ktora bisidovala po rusnacky a svorne sme pozdravili nasu ucitelku po slovensky:-) Ked prisla do triedy nova spoluziacka z okresneho mesta tak tvrdila , ze "absolutne nikomu nerozumim , sak hutorice jak salene- to co za slovencinu mace, ha?"

Nárečia milujem, ale veru niektorým naozaj nerozumiem. Chvíľu som učila na Záhorí, žiak prišiel do zborovne a pýtal habán. To slovo sa mi spája s keramikou, obzerala som sa po nejakom črepe. Keď chudák videl, že som totálne tupá, vytiahol si LOPTU - to si predstavte a odkráčal s ňou na školský dvor. Starenka, u ktorej som bývala mi "zvesila húzky", lebo išlo pršať. Až keď som v izbe našla porozkladané spodné nohavičky, docvaklo mi.
Goralské spolužiačky, s ktorými som bývala v prvom ročníku na vysokej, hovorili rečou z ktorej som nerozumela a dodnes nerozumiem ani jedno slovo. Kolegu v Michalovciach počas mojej návštevy vyrušil pán, ktorý s ním potreboval niečo súrne prejednať. Riešili to medzi dverami, opäť som nerozumela ani mäkké"F", vraj to bolo zemplínske nárečie.
Je to naše Slovensko na nárečia bohaté.

Aj preto zbožňujem pána Štepku, že sa tam dozvým fšelijaké novosty...
budem zbožňovať aj hubatú s jej zážitkami ze Záhoria :-) aj ked to neni o jídle, nevím či ona ví, že na Záhorí sa í :-)

ano, ano, 45678 - ím, íš, í, íme, íte...ale...oni jedzá :-D

Mnoho ľudí žije aj na dvadsiatich miestach, ale len jednému hovorí domov. Obyčajne je to tam kde v spomienkach na detstvo vidia mamu ako stála za sporákom a aj po rokoch cítia vôňu jedla - čo vonia domovom.

@hubata - krasne si to povedala!(napisala) !

Moc jsem se nasmála! Já bydlím v Karviné a maminka se mnou mluvila slezským nářečím. Mluví se tak podél polské hranice od Opavy k Jablunkovu a čím je to tomu Jablunkovu blíž, tím je tam víc polštiny. Slovní zásoba je z češtiny,polštiny a němčiny. Prostě, tady ten kraj je průmyslový a po desetiletí se sem stěhovali lidé z daleka, i ze Slovenska, za prací. Podepsalo se to na našem nářečí. V Polsku oblast, kde lidé mluví " po našymu" = slezským nářečím, se táhne až ke Katowicím. Tady tomu nářečí všichni rozumějí, i když třeba jím neumějí mluvit. V obchodě třeba prodavačka mluví česky a zákaznice jí odpovídá nářečím nebo naopak. Když ale přijede někdo, kdo tady nebydlí od narození, nerozumí ani za mák.Před lety jsem chvíli pracovala v Praze. Jednou mi do kanceláře telefonovala maminka a já s ní začala mluvit pochopitelně nářečím. Všichni, jak tam byli, zůstali stát doslova s otevřenou pusou a pak se mě vyptávali, jakouže to řečí jsem mluvila! Myslím, že té záhoráčtině bych rozuměla.

@astheart - nám záhorákom je zasa blízke nárečie z okolia Brna, Břeclavy lebo nám bolo bližšie ísť aj za socíku ísť na nákupy do Brna ako do Bratislavy. Rada si spomínam najmä na Brnenské veľtrhy: objednala som si na nich nábytok, koberce - a vôbec celú kuchyňu.

to moja babka je so Spiša, druhá takmer čistá maďarka, a mne samej sa mieša všeličo. Bývam pri Galante, 10 rokov som žila v Bratislave a priateľ je Kysučan. Mám takú vlastnosť, že chytám toho nárečie, s kým sa práve rozprávam. ak hovorím s babkou, ta po chvíli hutorim. keď som v práci a telefonujem s nejakým rusom, on sám nepozná, že nie som ruska :) a doma len spisovná slovenčina z Kysúc :)
ale bratislavského NE sa nechytám, aj ľalia je ľalia a nie LALIA :)