5-ročný syn voľakde videl trojkolku, ktorá sa mu strašne páčila a tak otravoval cestou zo škôlky:
-" mamííí .... kúp mi takú trojkolku, ja už budem dobrý, uvidíš.... kúp mi ju !
-" kúpim synček, ale teraz nemám korunky. Mám len na rohlíky !
-" tak mi kúp rohlík !!!
A oči mu žiarili nad tým rohlíkom, ako keby dostal - trojkolku.
Keď máme nejakú rodinnú oslavu a zídeme sa, tak po druhom poháriku už začíname vetou: ...... a pamätáte sa keď Miloš s Maťkom ...... a sú na svete tieto milé príhody. Vtedy sme mali chalupu a tak väčšina z nich pochádza odtiaľ.
skromné to chlapča máš vychované - xixixixii - netreba im hneď naletieť na chúťky - kámoškin syn sa hodil pred výkladom hračkárstva o zem a začal si vyžadovať hračku, ktorú mu nechcela kúpiť. Ona si ho "nevšímala" a šla ďalej - a on keď videl, že to nefunguje - postavil sa bežal za ňou. Odvtedy to ani neurobil.
:)