Ako som si pomýlila piatok so sobotou.

keby len den, dokonca aj na pracovne stretnutie som vyrazila hodinu neskor, reku casu a casu, aj rezervu mam...
este stastie, ze to bolo na opacnom konci republiky :-)))
a take, ze som myslela, ze je sobota a ono uz nedela, take sa stalo uz par krat :-)
neboj, nic sa nedeje, v pohode sme :-)))

@smejkad :Vždy lepšie,ako si myslieť v pondelok,že je nedeľa a vynechať prácu :-)))

Dôchodca má šesť dní sobotu a siedmu nedeľu, takže sviatky registrujem iba okrajovo. Tak som si raz išla kúpiť dajaké drobnosti. Aj sa mi zdalo, že sú ulice dajaké vyprázdnené, až keď som prišla k zavretému obchodu, som si uvedomila, že je sviatok. No, aspoň som sa prešla, to je zdravé. :-))

:)) Mne sa zas už zdalo, keď som pretiahla pracovný deň, že to už boli dva dni a nie len jeden... tak som mala pocit napr v utorok, že už iste musí byť streda...

@fr ézia, ako keby si písala o mne. Sviatok, piatok všetko jedno. Presne tak ako píše @pivonka. Pekný deň :-))

Veru pomýlila, napr. som sa dostavila k lekárovi na objednanú kontrolu, sestrička tvrdila, že objednaná nie som, ja naopak, až keď sme začali o dátumoch, objasnila mi, že som prišla o deň skôr. Aj na dovolenku sme sa vybrali o deň neskôr, našťastie na Slovensku, takže lietadlo nám neuletelo a hotel nebol plne obsadený, mohli sme ostať plánovaný a zaplatený počet dní.

to, že neviem, aký je deň a dátumy mi nič nehovoria, je o mne všeobecne známe. doma ani kalendár nemám, len v robote. ale minulý rok som to zaklincovala. zapisovala som nejaké zmluvy, počínajúc rokom kdesi po 2. vojne a roky pokračovali a ja som sa v tom hrabala ako kôň pár týždňov. i jedného dňa som mala ísť so synom do poisťovne niečo vybavovať, podpisovať a tak a samozrejme, bolo treba dopísať: v Bratislave dňa ... . deň mi syn operatívne bez váhania našepkal, ani nečakal až sa spýtam, veď ma pozná. potom sa pýtam: aký že je mesiac? apríl? nie, mamuš, už je máj. to ma síce trochu prekvapilo, kto by si to pomyslel, no nezaskočilo. keď máj, tak máj, súhlasím, nie som konfliktný typ. lenže nakoniec som aj tak zaváhala, chvíľu rozmýšľam, a potom sa syna tlmene pýtam: ty, počúvaj, aký máme vlastne dnes rok? no čo vám budem rozprávať, mladý muž očervenel mysliac si, že zo seba robím koňa naschvál ale poisťovňová pani mi bez váhania oznámila, že 2013 a smiala sa tak, že skoro spadla zo stoličky. síce sa tvárila decentne, veď sa nemôže klientovi rehúňať do očí ale len ju tak na tej stoličke natriasalo. tak sa rozosmial aj syn, vidiac, že nežartujem, že som sa pýtala úplne seriózne. a mne nezostalo nič iné, len im vysvetliť, že už celý týždeň píšem dátumy z roku 1982 a jediné, čím som si istá je, že TEN rok je už preč. ale zvládli sme to. takže asi tak. :-)))

Stáva sa mi to pravidelne a občas ani netuším, aký deň a dátum je. Naposledy, keď boli štátne sviatky a deti boli doma, manžel pracuje v nepretržitej prevádzke na smeny... V sobotu som mala pocit, že je nrdeľa

Zle som klikla, teda že je nedeľa a aj keď ma viackrát upozornili, že je len sobota, večer som muža nútila skontrolovať loto, či sme dačo nevyhrali.Krútil hlavou, že veď až zajtra... Nevyhrali sme nič. Zato ja som mala dve nedele po sebe.

No a ja teraz, ako toto píšem, rozmýšľam - aký je vlastne deň? Totiž, včera som si myslela, že je piatok, ale nielen myslela, mne to ako piatok pripadalo. No, ale horšie bolo, keď som si nevedela spomenúť, kedy som sa narodila, alebo ak som mala nadiktovať adresu, či telefónne číslo....nuž, stáva sa ( mne dosť často :-) ).

Jaaaaj , a kolko krat :-)))) Este ked som chodila do prace , tak som vedela presny datum vzdy . Ale stala sa mi po prvej materskej dovolenke smiesna vec : na matersku som odisla v maji a naspat do prace som nastupila v oktobri .A pacientom som hned zacala pisat datumy ....majove !Teda som pokracovala tam , kde som skoncila :-)
Odkedy som dochodkyna , tak viem iba kedy je pondelok a stvrtok- lebo vtedy idem do telocvicne :-)

Tiež sa mi to už párkrát stalo. Raz som sa ráno zobudila, pozriem na hodinky, 7.30, tak som vyskočila z postele, bežím do detskej izby, budím deti:"Vstávajte, zaspali sme,treba sa ponáhľať do školy!" Na to sa spod periny ozve: "Mami, čo ti šibe? Veď je sobota."Takže si z toho nič nerob, stáva sa.

@frezia68 moja milá, pobavila som sa na Tvojom príbehu aj preto, že to veľmi dobre poznám, tiež sa mi už stalo :) Bolo to ešte v časoch, keď som bola slobodná... Myslím, že bol november, ráno som vstala vlastne ešte v noci, za tmy. Sprcha, ranná káva, obliekla a bežala - všetko viac menej automaticky robené v polospánku... Bolo mi čudné, že nikde nikoho... Síce som chodila vtedy do práce dosť skoro, ale vždy sa našiel niekto ďalší aj na zastávke , aj v buse... aj v meste. Mesto bolo zvláštnym spôsobom takmer "ľudoprázdne"... Ale ja niekedy skoro ráno - kým sa mi všetky zmysly poriadne prebudia - nie som extra bystrá a vnímavá... tak som si celú cestu absolvovala a keď som šťastlivo dorazila do práce, tak mi vrátnik hovorí (bol to taký milý ukecaný starší pán zo Záhoria): "ná rybenko a čeho vy tu scete v sobotu robit?"
Mne až vtedy zaplo a pochopila som ten kľud v meste.
Tak som chvíľočku s pánom vrátnikom posedela pri kávičke a debate, potom sa zvrtla na päte a vrátila sa domov - do postele :)

No vidíš @fr ézia, na Vareche sa nedozvieš iba dobré rady o varení. Tu sa dozvieš aj to, že nie si jediná komu pamäť neslúži celkom tak ako má. A nie sme to iba my dôchodcovia. Želám všetkým pekný deň - dúfam, že je dnes sobota. :-)

:-)))))))) áno,áno,sobota. Ďakujem za zábavné príspevky :-)

to, keď si zmýliš piatok so sobotou, sa ešte dá pochopiť, ale my sme viezli svatku domov a všade prázdne cesty, načo som pohotovo zareagovala :" No jasné, veď je Veľkonočný pondelok". Svatka mi na to :"Hej, je pondelok, až nato, že sú Vianoce" ... :)

podobné sa stáva aj mne, raz som zaspala, zobudím sa, pozriem na hodiny, pol siedmej, preboha, zaspala som, treba ísť do roboty, pozerám... a prečo spím na gauči a nie v posteli? zapnem rádio a až potom som zistila že je večer a že sa stmieva a nie rozvidnieva. A ako som nezamestnaná, tak ma zaujíma len pondelok, lebo robím pondelok až štvrtok. Popri tom ostatné dni a dátumy keď ich tak často nepíšem ma ani nazaujímajú, až ma vysmiali, keď som niečo podpisovala a bol tam dátum a ja koľkého je, povedali deň, ja mesiac a blbo a 2013 či 2014?

Hihi ..... podobné sa mi stalo tiež:
V sobotu som sa vybrala na cintorín rodičom a je to presne tá istá trasa, ako mám trasu do roboty, len na cintorín skôr odbočím vpravo.
Samozrejme že som došla pred dvere kde chodím 5 x do týždňa zarábať euráčiky a keďže máme dvere na fotobunku tak sa mi samé aj otvorili a ja s motykou, hrabľami a kyticou kvetov som zastala pred ozbrojenou strážou.

Ešte že ma poznali, inak neviem, neviem či by ma nezatkli s tými zbraňami ......

Keby len dátum!!!! Ja som minule netrafila ani deň, ani mesiac, ani rok a dokonca ani tisícročie!!!! Neviem, čo ma to prepadlo, ale celý minulý štvrtok som v robote vystavovala všetky dokumenty s dátumom: 4.12.1650 !!!!!!!

no, super som sa pobavila, že Veľkonočný pondelok a oni Vianoce...už dávno som sa tak nenasmiala...a potom hrable, motyka a kvety...a zaklincoval to rok 1650!!!!!!!!!!! no ja už len tu budem chodiť za zábavou. Ďakujem!!!!!!!!