Ono je to tak. Mamina odišla do dôchodku a ja som po materskej nastúpila do tej istej firmy. Väčšina pracovníkov je tu už od ukončenia strednej školy a pomaly sa odoberajú do dôchodku, takže zo svojich detských čias z návštev u maminy v práci som ich všetkých poznala.
Viete si predstaviť, 25 rokov volať niekoho "teta Helenka" a zrazu sa preorientovať na "pani riaditeľka"? Alebo ešte, "teta P.....ová" a zrazu je to Katka a tykať jej? Zmena ako hrom!!! No ale, to, že ono osadenstvo sa v našej firme začalo meniť až posledný rok, znamená, že takmer všetci poznajú maminu a sem tam mi šplechnú nejaký zážitok o nej. A k nim patrí aj tento.
Minulú sezónu prišla kolegyňa ( moja aj mamina ) do práce a víťazoslávne zahlásila:
"18 pohárov marhúľ som včera zavarila!!!"
Prišla šéfová a kontrovala:
"Ja 27!!!!"
A vzápätí si tretia kolegyňa vzdychla.
"To Milka bola preborník v zaváraní, tá keď prišla, tak za víkend mala aj 160 pohárov!"
Vtedy všetky pozreli na mňa, či potvrdím mamino hrdinstvo, a mne nezostávalo nič iné, len prikývnuť. A ešte sa čudovať, čím sa preboha chvália, úbohými osemnástimi pohármi? Až potom mi to docvaklo a musela som sa maminmu chvastaniu smiať. Kolegyne totiž zavárajú samy a väčšinou na sporáku v polievkovom hrnci. U nás z toho mama urobila rodinnú manufaktúru.
V stredu zvolala otca, mňa aj sestru a rozhodným veliteľským tónom, ktorý by robil česť každému generálovi, vyhlásila:
"Na sobotu si nerobte plány, zavárame!"
V sobotu ráno o šiestej už sestra drhla poháre a viečka vo vani v práčovni, ja som lozila po strome a oberala marhule do 20 litrového kýbla, kým ich neboli plné tri bedne. Skončili sme asi tak zároveň. Ak niektorá skončila prvá, pomohla tej druhej.
Otec medzitým inštaloval na dvore horák a plynovú bombu pod vysokánsky zavárací hrniec, do ktorého vošlo naraz 14 pohárov.
Medzitým vstala mamina, zišla dolu, všetci sme si vypili kávičku a poďho štikať a odkôstkovávať!
Mamina chvíľu pomáhala, potom odišla uvariť nálev. Priebežne sme naštikané marhule pchali do pohárov a obracali hore dnom, aby odtiekla voda. Kým sa nálev chladil, kontrolovala mamina uloženie marhúľ v pohári, kritizovala našu prácu a prípadne tiež štikala a plnila poháre, "aby aspoň niečo bolo poriadne urobené"...
Napokon ich slávnostne zaliala nálevom, otec zaviečkoval poháre a my sme ich poukladali do hrnca. Potom naši sadli do altánku na kávu a cigaretku, sem tam hodili okom na teplomer v hrnci a regulovali oheň, a kým sa marhule zavárali, ségra umývala ďalšie poháre a ja som oberala ďalšie marhule. O siedmej večer padla a na druhý deň- nedeľa, nenedeľa, celá tá kalvária sa zopakovala.
Mamina potom prišla do práce a zavalila:
"Dievčatá, 160 pohárov som zavarila!"
A kolegyne závideli a kukali s padnutou sánkou, aká je tá Milka len neskutočne pracovitá!!!! Ani jedna netušila, že na výrobe toho slušného čísla sa podieľala komplet celá rodina. A pre mňa zasa bolo šokom, keď som zistila, že to tak nechodí vo všetkých rodinách.
Čo dodať? Maminu som neprezradila. A minulú sezónu som sa s podobným číslom vytasila aj ja. Nech závidia!!!! :-D
Ja s mojimi 36 pohármi marhúľ za sezónu som amatér.
Odteraz počuté delím 10 a vlastný výkon násobím len 3x.
@abdul , len si nenadávaj do amatérov! Až keď som začala sama robiť lekvár, uvedomila som si, aká je to sakramentská pomoc, keď okolo jednej veci skáče jeden človek, namiesto aby skákal okolo desiatich naraz! 36 pohárov je myslím dobrý výkon - my tie čísla delíme troma, lebo zaváraniny sú pre tri rodiny, našich, moju a sestrinu. Okrem toho máme "šialenú Maru", čo je marhuľa, ktorá má pocit, že je orech a do takej veľkosti aj dorástla - a čo to ovocie necháš zhniť????
@sovka , čerešne sa u nás zavárania nikdy nedočkali. Jednak nemáme čerešňový strom a jednak, keď mama privliekla za bedňu čerešieň od známych, pustili sme sa do nich ako kobylky - dodnes moje najobľúbenejšie ovocie. :-D
@kuchticka , aj u nás o zaváraniny pomaly klesá záujem, lebo si cestu na stôl vydobyli zeleninové šaláty, ale napriek tomu - ovocia je veľa, tak čo s ním? Posledný rok som padnuté zbierala aj do suda, známy si to dal vypáliť a doniesol mi 5 litrov kocúra/ vyskoču, alebo kto už ako volá ten prvý závadný alkohol. Ja v ňom máčam kostihoj, takže som marhule využila aj takto...
Prave sme mali u nas navstevu z Ceskej republiky - z Valasska. Tam sa slivovica pije, ale iba vraj pre zdravie a rozpravali nam ako je vyborna I ta merunkovica (marhulovica). Tak nabuduce nechaj vypalit z tych prebytkov ovocia LIEK. Ja som ikdy nemala moznost mat dostatok marhul, iba kupenych v obchodoch. Naramne milujem MARHULE!!!
U nas sa "zavaranim" vedel chvailt moj najdrahsi ....On zvacsa dovliekol mnozstvo ovocia ci zeleninu/nasu ci rozne nakupenu od kamaratov/ja som pripravila ovocie ,umyla flase aj viecka , podavala do flias atd . a potom prisla jeho chvila : zavieckoval flase , nalozil do toho pekelneho hrnca a vylozil na sporak .Ja som sledovala teplotu , strazila cas a zavolala ho ked trebalo hrniec zlozit zo sporaka . Obcas mi to pomahal aj vyberat . Ale vzdy vravieval kamaratom aj navstevam : "zavaril som":-))))