8. marec-spomienka

kecupicekKecupicek 8. marca 2018 o 11:08

Oslavy 8. marca boli spestrením všedného života pracujúcich žien v minulom storočí a dúfam, že sú až podnes. Všetky ženy od upratovačky až po riaditeľku sa snažili dať do glancu, nech si ich kolegovia nemyslia, že majú na pracovisku len také žienky domáce. Každá navštívila kaderníctvo, alebo jej vlasy upravila priateľka, veď slávnostná atmosféra si žiadala aj patričnú vizáž a vôňu. Voňavky boli naše, ruské aj bulharské, vyrobené z ružových lupienkov. Prenikavo rozvoniavali, až bol vzduch v miestnosti často nedýchateľný. Ženy povyťahovali zo skríň nové šaty, vyleštili poltopánky, do tašky dali pre istotu aj lodičky. Takto vychystané sa ráno uberali do zamestnania. Ulica za nimi voňala, niesla sa ňou veselá vrava a smiech. V očiach visela otázka:- Čím nás tento rok zamestnávateľ prekvapí?- V autobuse sa prejavila galantnosť vodičov, nikdy nezabudli zablahoželať, ba pridali často aj vtip o MDŽ, nový alebo aj taký otrepaný, ale všetci sa na ňom s chuťou zasmiali. Počas práce sa každá snažila, aby si nezničila tak prácne namaľované nechty, veď sa nestávalo často, aby jej pravicu potriasol námestník, ba nebodaj sám riaditeľ. Vedenie firmy v mužskom zastúpení stálo na pódiu s obrovskými vázami plnými karafiátov, ruží, alebo frézií. Tie som mala najradšej. Milo sa na ženy usmievali a našli sa aj takí gentlemani, ktorí sa odvážili pobozkať žene ruku. Pri odovzdávaní kvetov a darčekov hľadeli pekne do očí, a veru sa hociktorá začervenala ako ružička. Kvety sa vrátili do vázy na stole, kde bola slávnostne prestretá tabula. Po večeri nasledoval tanec, kultúrny program a veselá zábava. Zábava končievala pred polnocou, a tak sa stávalo, že po meste išli skupinky veselo spievajúcich žien, a keď ich náhodou stretla policajná hliadka, zaželala im už zďaleka a s pochopením sa na nich usmievala. Dozvuky z osláv trvali ešte dlho a na druhý deň, sa referovalo aj o domácich oslavách a pozornostiach. Môj manžel sa drží starých zvykov a každý rok mi na MDŽ kúpi kytičku karafiátov, najobľúbenejších kvetov žien, veď kde by sme to boli?
Komentáre k článku:
  • používateľ nemá avatarKecupicek 8. marca 2018 o 19:41

    Aj oslavy Valentína bývajú perfektné, len neviem či si niekto v práci na to spomenie. My dôchodcovia môžeme oslavovať čokoľvek a kedykoľvek. Nám ženám sa predsa patrí poďakovať každý boží deň.
    @zareaguj
     1x radost
  • kuchticka - fotkaKuchticka 12. marca 2018 o 03:47

    Mila Kecupicek; velmi rada citam tvoje zazitky. Vzdy mi pripomenu nieco z mojej mladosti a vela podobnych pribehov ako opisujes som taktiez zazila. Spestruje mi to moj zivot. Zijem celkom sama v dome (manzel nedavno zomrel a deti byvaju daleko, ale navstevuju ma kazdych 14 dni (dcera a syn).
    Pozdravujem Slovensko, moju rodnu hrudu z ktorej som odisla ako male dieta,ale nikdy nezabudla .
    "Aka si mi krasna ty rodna zem moja "
    @zareaguj
     1x motyka
  • používateľ nemá avatarKecupicek 12. marca 2018 o 10:02

    @Kuchticka (12.3.2018 03:47)

    Máš pravdu, keď sa vraciame s manželom zo svojich potuliek po Slovensku a dostaneme sa na cestu, z ktorej je nádherný výhľad na okolitú krajinu často obaja vyslovíme naraz túto vetu:- Ale je to Slovensko krásne!- Usmejeme sa a spomíname na časy, ktoré sme na rôznych miestach prežili. Nebolo vždy ľahké pretĺkať sa životom v tejto krajine, ale akosi sme nemali srdce ju opustiť. Na zlé sa zabudlo, našlo sa veľa ľudí, ktorí nám pomohli a sme im za to vďační. Mali sme možnosť navštíviť všetky okolité krajiny, ale keď sme sa vrátili domov, nebolo šťastnejších ľudí.
    @zareaguj
     1x radost
  • používateľ nemá avatarRadost 12. marca 2018 o 11:20

    @Kecupicek (12.3.2018 10:02)

    áno..tak to bolo..jedine ten obligátny prejav na úvod bol úsmevný..ľudskejšie to boli časy..vo vzťahoch..
    majme dobré dni-nielen sviatočné..:-)
    @zareaguj
     1x sracz
  • používateľ nemá avatarKecupicek 12. marca 2018 o 14:16

    Teraz sa na mnohých veciach zasmejeme, lebo obyčajným ľuďom boli milší dobrí susedia aj družní priatelia a nič iné neriešili, zabavili, zatancovali, zaspievali a život išiel ďalej @Radost (12.3.2018 11:20)

    @zareaguj
     1x maska10
  • používateľ nemá avatarKecupicek 15. marca 2018 o 10:31

    Mojou najväčšou záľubou je záhrada. Už ako malé dieťa som znášala domov rastlinky z lesa aj lúk a od kamarátok som podonášala množstvo izbových kvetov, ktoré som sadila do plechoviek od konzerv. Teraz pestujem zeleninu v skleníku aj bylinky pre kuchyňu. V parku pred domom mi už kvitne množstvo snežienok, krokusy a onedlho budú aj hyacinty. Pri každej návšteve kvetinárstva si prinesiem domov aspoň jednu rastlinku. Manžel má šťastie, že nebývame blízko kvetinárstva, inak by sa nedoplatil. @Kuchticka (12.3.2018 03:47)

    @zareaguj
  • kuchticka - fotkaKuchticka 16. marca 2018 o 06:18

    @Kecupicek (15.3.2018 10:31)

    Jaj!!! Kecupicek; ved mame rovnake zaluby. Milujem sa hrabat v hline a snazim sa pestovat vsetko: kvetinky i bylinky, zeleninu, ktorej sa velmi u nas nedari (byvam skoro v lese,(kysela poda), ale i tak sa snazim a skusam co sa mi tu urodi V predu pred domom su iba kvetinove zahony, v zadu za domom mam take rozne kusky [zahonky] pre zeleninu medzi velkymi balvany.

    Velmi ponahlam, ale o zalubach (zahradniceni) bych mohla pisat donekonecna. Pozdravujem.
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarMirop 24. marca 2018 o 06:36

    teda ty si musela pisat clanky do okresneho tyzdenniku socialistického pracovnika....
    @zareaguj
     1x strucik


Pridaj komentár k článku:
Táto funkcia je len pre prihlásených!

Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


alebo môžeš použiť:

Prihlásenie cez Facebook

Registrácia

Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
Podmienky používania a ochrana osobných údajov


TOPlist