Szegedínsky babyguľáš pre mojich čvorgľov z jazera, tentoraz s medzinárodnou účasťou fotorecept

Postup

1. 1

   vyberieme si hrniec (s pre nás optimálnou veľkosťou), v ktorom do zlatohneda vyškvaríme domácu údenú dobre prerastenú (tzv. Adidas_ku) slaninu (ja som mal, zhodou okolností kanadskú); v priebehu vyškvarovania slaniny, očistíme veľkú červenú cibuľu a 3÷4 strúčiky cesnaku (keby ich, náhodou, bolo 6÷7 nič sa nestane => co šicko ňešmerdzi a jake fajne); cibuľu postrúhame (keho ščipu oči, ta naj poreže na drobno) a cesnak pretlačíme (aľebo s nožom popučime a tiš porežeme na bars drobno); po vyškvarení slaniny uložíme na ňu postrúhanú cibuľu a pretlačený cesnak; premiešame a krátko porestujeme, až cibuľka získa priesvitnú sklenenú farbu (ta teraz už ňešmi šmerdzec, aľe fáájne pachnuc).

   
2. 2

   bravčové mäsko pokrájame na väčšie kúsky (aby bulo do čeho kusnuc, ta ňe?), uložíme ho k voňavej urestovanej cesnakocibuľke, zmiešame (zasnúbime) ich a na 5´ ÷ 7´ im doprajeme svadobnú noc, až mäsko získa biely nádych.

   
3. 3

   v priebehu ich „miliskovania sa“ pripravíme zostavu korenín a ostatných aditív; ja som tentoraz nemal čerstvú papriku ani paradajku, tak som použil Pace, mexický The original picante sauce, doma by som určite mal svoje lečo, a jednu maďarskú feferónku (abi toten székely gulyás ňešmakoval jak čerstvo nakošena trava); kápiový krém mám svoj domáci, vlastnoručne uvarený podľa rcp mojej mamky Aňuci) a ďumbier som použil práškový (bo šviži som bul ľeňiví nastruhac).

   
4. 4

   medzitým sa mäsko „zatiahlo“, tak som naň porozkladal všetky potrebné ingrediencie, soľ som nahradil 2 PL vegety; šťava sa mi pozdávala málo lesklá, tak som ju nadstavil 2 PL olivoleja, zostavu som premiešal, nechal ~ 33´ podusiť a podlial ~ 250 ml horúcej vody;

   
5. 5

   tak a toto je guľášový polotovar po „prebublaní“

   
6. 6

   v okamihu je potrebné reagovať a pridať jemne vystískanú kyslú kapustu (ta tiš mam svoju doma kvašenu) s 2 bobkovými listami; zmiešame a krátko, ~ 15´, povaríme.

   
7. 7

   už skoro segedínsky guľášik nadstavíme smotanovou zálievkou; ja som mal 150 ml anglickej smotany tuhej ako maslo (ale spravidla ju nemám, tak používam ~350 ml kyslej smotany), ktorú som dobre premiešal s 350 ml čerstvého mlieka (a abi mi to šicko pri vareňu nezhuľkovacelo, ta som do teho prišmarel pul mocca loški sodibiki) pozn. pre deťúrence a ostatnú drobnú háveď môžeme tento guľášik nadstaviť šľahačkovou smotanou (po košicky „šlahetkom)“; nežne, s citom, s láskou premiešame a nechápe 4´÷ 6´ prevrieť, až

   
8. 8

   do tejto nádhernej farebnej a voňavej podoby; ak niekto z Vás na povrchu môjho szegedínu vidí nastrúhané kúsočky slovenského údeného oštiepku, tak sa vôbe nemýli; až teraz to je naozaj szegedínky guľáš s medzinárodnou účasťou, keď v ňom nechýba ani trikolóra našej vlajky; dovoľujem si Vás ubezpečiť, že szegedín s vôňou údeného oštiepku je to pravé orechové voňavé nebíčko nielen v papuľke a brušku, ale aj v nošteku (v chladničke som mal poslednú tretinku nášho oštiepku, na ďalšiu „dodávku“ si musím počkať, pokiaľ mi ju z balíka v New Yorku colníci nezrekvírujú, ako pred Vianocami 3,6 kg domácej slaniny a klobásy – žebi ich tam scislo a žebi šicke spuchľi, tak som še na našu kvašnu Kračunovsku poľivečku z našu kolbasu a spišske pirohi zos udzenu slaninu radoval a nakoňec som sebe mušel utrec suche gambi či piski)

   
9. 9

   a servírovanie? Tak, ako vždy - s domácou parenou knedľou,

   
10. 10

    českým plzeňským pivom v krištáľovom „krígli“ z Poltára na Slovensku.