Rascový zemiakový chlebík z dvojnulky fotorecept

Postup

1. 1

   Ten, kto pečie chlieb často, či pravidelne, mi dá určite za pravdu, že to až tak veľké umenie nie je. Každý „gazdiniak“, dobrovoľník, alebo z povinnosti si pečenie dobrého domáceho chlebíka rýchlo osvojí a do prípadných „fígľov a fínt“ pride, ako malý bes do brechania. Na obr. je už vstupná zostava s preosiatou prevzdušnenou múkou (dostal som kúpiť výbornú taliansku) spoločne so soľou, detským sušeným mliekom, celou rascou a ostatnými semienkami, na jemno postrúhaným zemiakom (uvareným večer v šupke), vykysnutým kváskom (250 ml vlažného mlieka, KL cukru krupica a polovičnou kockou čerstvého doždia; po necelej ¼ hodinke pekne narastie) a s 250 ml hrnčekom vlažnej vody

   
2. 2

   v „kyske“ som múku so semienkami „stierkou“ premiešal, vložil postrúhaný zemiak,

   
3. 3

   zalial kváskom, slnečnicovým olejom a octom.

   
4. 4

   Potom som rukou poctivo vymiesil (podľa situácie dolieval vlažnú vodu) na cesto, odlepujúce sa od stien misy aj od mojej ruky. Kto si na ručnú prácu netrúfa, použije kuchynský robot s hákom a keď sa mu na ňou vytvorí kompaktná guľa cesta, kedy z neho už neostalo nič na stenách zmiešovacej nádoby, má vymiesené. Teraz už stačí cesto vytvarovať, označiť krížikom (môj dávny zvyk, používaný aj na pamiatku mojej Babičky), jemne pomúčiť, dôkladne „zadeklovať“ vekom „kysky“.

   
5. 5

   Asi po hodine, kedy veko samostatne uvoľnilo a odskočilo od nádoby,som cesto vyklopil na pomúčenú tablu, jemne tri-štyri razy prehnietol, vytvaroval do „obálky“.

   
6. 6

   Vymodeloval som bochník a nechal ho voľne na kuchnskom pulte „Kristove roky“, t. j. 33 minút odpočinúť, uložený na poskladanom „pečpapieri“ vo veľkosti hrnca

   
7. 7

   kedy sa mi rúra a v nej liatinový hrniec s vekom, vyhriali na 230 °C, teraz som doň bochník rýchlo ale opatrne, aj s papierom na pečenie preložil, ponarezoval novou žiletkou, prikryl vekom a vložil na 33 minút do rúry.

   
8. 8

   Potom veko sňal a odkrytý chlebík asi 24 minút dopiekol, až získal

   
9. 9

   takúto peknú farbu. Postriekal som ho studenou vodou a nechal vychladnúť na mriežke. V spomienkach som sa vrátil o 55 rokov späť, kedy som do domu na Barčianskej 32, s pocitom zodpovedného živiteľa, hrdo na vozíku či saniach od Malého kostola po Skladnej a okolo krčmy „U smarkatého“ ťahal veľké „koleso“ upečeného chleba.

   
10. 10

    Keďže sa mi chlebík naozaj vydaril, tak som, za dôkladné „drukerovanie“, svoju lepšiu ½ odmenil „bukétom“ voňavých karafiátov.