Foto: tassiedevil
Kedysi dávno moja babička varievala túto polievenku a my sme ju nazývali kyslý bôb čiže kyslá fazuľová polievka. Dodnes patrí medzi najobľúbenejšie jedlá Zobraziť celý popisKedysi dávno moja babička varievala túto polievenku a my sme ju nazývali kyslý bôb čiže kyslá fazuľová polievka. Dodnes patrí medzi najobľúbenejšie jedlá v našej rodine.
Suroviny
250 g |
|
1 l |
|
4 ks |
|
2 PL |
|
2-3 PL |
|
1 |
|
2 strúčiky |
|
300 g alebo iný druh údeniny |
|
1/2 ČL |
|
2-3 ks |
|
podľa chuti |
|
podľa chuti |
|
Postup
-
1
večer namočíme fazuľu v studenej vode...vodu z fazule pred varením zlejeme, fazuľu, na drobno nasekanú cibulu, pretlačený strúčik cesnaku, bobkový list a údeninu vložíme do hrnca a zalejeme čerstvou vodou a dáme variť na miernom ohni....
-
2
ked je fazuľa do polovice uvarená pridáme na kocky nakrájané zemiaky a dalej varíme pokiaľ sa zemiaky uvaria...medzi tým si pripravíme zápražku...na oleji opržíme múku do svetlo hneda, necháme trochu ochladiť, pridáme červenú papriku a pretlačený strúčik cesnaku a za neustáleho miešania pomaly pridávame mlieko pokiaľ nedostaneme konzistenciu hustej smotany...
-
3
ked máme všetko uvarené do mäkka, prilejeme zbytok mlieka, privedieme do varu a nalejeme pripravenú zápražku a chvílu povaríme, osolíme podľa chuti a necháme trochu zchladiť a nakoniec pridáme ocot...ocot nepridávame do horúcej polieveky, lebo sa nám mlieko zrazí.....u nás si ocot pridáva každý sám podľa svojej chuti priamo pri stole....syn si nakrája do polievky aj surovú cibuľu.....a niekto aj čili papričku....podávame s domácim chlebom...
Odkedy starkej niet, taký dobrý bôb ako ten jej som v živote nejedla. Že by preto, že ho zatrepávala mliekom od kamarátky kozičky, ktorú chovala?
samozrejme, že kyslý bôb. po slovensky sa to volá bôb. Fazuľa je len skomolenina českého fazole (prišlo k nam z množstvom čechizmov za prvej republiky), čo skomolenina talianskeho fagiuolo zo skoršieho latinského phaselus, a to je z pôvodného gréckeho fasólia (φασόλια). Takže neviem prečo sa u nás požívajú názvy našich dávno zdomácnených plodín v skomoleninách cudzích rečí. To isté je aj bagovec, u nás sa to všade uvádza pod latinským menom cícer. Česi to aspoň mierne skomolili na cizrna. no hamba na našu hlavu. A dávno som nevidel ani hrachor - volalo sa to u nás číčerica (opäť skomolenina s taliančiny).