Nemci ušli pred pomstou a o Židov sme sa spolu s Germánmi neľudsky „postarali“ i my. V mojej Modre až do roku 1942 žilo do dvesto potomkov hebrejského národa. Patrili k nim i Gutmannovci. Na námestí vlastnili učupený domček a predávali drobné domáce potreby. Mali dvoch synov a krásnu dcéru Jolanu. Tá sa kamarátila s mojou matkou. Tiež Jolanou. Ich priateľstvo prerušili zlé časy. Jolku Gutmannovú vo štvrtom mesiaci tehotenstva naložili do vagóna modranskí gardisti. Gutmannov dom ľahol popolom. Recepty pani Sáry zostali len v ústnom podaní. Dodnes u nás doma pečieme jej mrežovník s makovým olejom a orechami. A ešte čosi. Neviem, či vám to bude chutiť...
Ide o židovský kaviár. Potrebujete kilo hydinových pečení, dve veľké biele cibule a štyri slepačie vajcia. Cibuľu očistíme, posekáme a doružova opražíme. Natvrdo uvarené vajcia i opečené pečienky nadrobno posekáme, premiešame s masťou a cibuľou, okoreníme, osolíme. A židovský kaviár je na svete. Gutmannovci si ho natierali na plátky chrumkavých slaných rožkov, ktoré v Modre piekol pekár Macků. Nuž a zapíjali ho modranskou frankovkou. Tá bola v tých časoch vzácnosťou. Modra bola mestom bieleho vína. To červené dorábali len Lichnerovci v hornej časti modranského námestia...
Diskusia k článku