Nie sú mandle ako mandle. To čarovné slovo má nemecko–taliansky základ a znamená úplne iný význam v botanike, iný v medicíne.
Tie najlepšie recepty z Varechy priamo do vášho mailu.
Foto: Pravda - Ivan Majerský
Nás zaujíma Amygdalus communis, mandľa „domáca“, mandľa naša. Pochádza zo západnej Ázie a pod Malými Karpatmi sa jej darí už dobrých pár storočí. V našej záhrade stoja a rodia tri. Rodia spoľahlivo a na jeseň zozbierame dobré dve debničky ich plodov. Potom ich po večeroch lúskame, povaríme, olúpeme, opražíme a spapkáme. V slanej i sladkej podobe.
Mojich päť vnukov sa ide nimi zadrhnúť... Repertoár mandľových dobrôt som nedávno rozšíril o talianske recepty. Zo Sardínie som si ich zopár priniesol. Sladký chlebík s muštom a mandľami, mandľovo– medové i mandľovo–citrónové pečivo, mandľové trhance, mandľová torta, mandľové rožky, mandľový likér... Mandľové dobroty sú voňavé, chutné, ale pozor, sladké, presladké. Cukrovkári by sa im mali vyhýbať. Jeden kúsok však azda nikomu nezaškodí. Jeden kúsok „ziddinis“. Túto sladkú „mandľovinku“ si teraz pripraví me. Potrebujeme len 300 g olúpaných mandlí a 300 g medu. Mandle krátko povaríme, za horúca ošúpeme, v rúre osušíme a potom pomelieme. Med v pohári vo vodnom kúpeli riadne zohrejeme, nasypeme doň mandľovú múku a zmes dohladka vymiešame. Hotovo bude, až vás bude bolieť ruka...
Tekutú dobrotu potom opatrne nalejeme na mramorovú platňu. Keď bude „ziddinis“ chladnúť, narežeme ho čepeľou noža na úhľadné jednohubky. Pochlipkávajte k nim horúci čierny čaj. Bude to taká talianska mandľová pohoda...
Diskusia k článku