Foto: Pravda
Fedor Malík
Vojenská kuchyňa z čias monarchie uvádzala recepty na guláš hovädzí, bravčový, uhorský, znojemský, prešporský, debrecínsky, miešaný, rumunský, karlovarský, mexický, viedenský, fazuľový, zemiakový s údeninou a moravský z mäsových konzerv. Pozri recepty na Tradičné aj moderné guláše Podľa použitia základnej suroviny sa však varili i guláše zverinové, hydinové, guláše z vnútorností, guláše zabíjačkové i obľúbené safaládkové... a často i rómske, konšelské, pirátske a neskôr i chalupárske, trampské, šoférske.
Európa je vďaka maďarskej „kotlíkovej“ kultúre pretkaná stovkami gulášových receptov. Guláš bosenský, frankfurtský, haličský (z husacej krvi), holandský, hamburský, tokajský (pite k nemu másláš a forditáš),
švábsky, štajerský, benátsky... nuž a zabudli sme na segedínsky, jediný smotanový guláš.
Vráťme sa však k vojakom, tentoraz k našim legionárom v Rusku a v Taliansku. I tí si varievali a s chuťou konzumovali guláše. Ten ruský sa robil z fazule, hrachu, cibule, koreňovej zeleniny, ryže, papriky a salámy.
Saláma bola hlavnou súčasťou i legionárskeho talianskeho guláša. Doň okrem iného „išla“ i červená repa a sem– tam i kúsok mäsa konského. Znalec vojenskej kuchyne Joseph Wechsberg zdôrazňoval, že konzumácia pravého bravčovo–hovädzieho guláša si žiada i čosi navyše.
Dobrú rómsku kapelu. Zostáva len na vás, akú si dáte zahrať...
Diskusia k článku