Slnečné dni sa striedajú s usmoklenými, občas sa stavia na zadné vetrisko, občas vzduch klesne pod nulu. Nuž, taký polobláznivý mesiac.
Do vinice treba však ísť, strihačku treba už čo najskôr ukončiť. Nám zostávajú v chotári ešte také dva–tri hektáre. Tovarichári aj so šéfom to majú dobre zorganizované. Ich vedúci a môj syn v jednej osobe im napred kry viniča mašinkou prestrihá a strihači potom letorasty vyťahujú a skracujú. Ako kde. Na krátky ťažeň, poloťažeň, kordón či na očká. Robota ide od ruky a za týždeň, dva bude hotovo.
Byť pár hodín vo vinici, to zákonite vyhladnete. Pracovníkov musíte aj „ošetriť“, zasýtiť. Cez obed sa odvezú do reštaurácie alebo sa im niečo prinesie. Čosi sýte, chutné a energeticky bohaté. Nielen v oberačke, ale aj pri strihačke im občas čosi navarím. Ako napríklad predvčerom.
Do vinice som im priniesol kastról vinohradníckej omáčky. Mohli si vybrať. Omáčka rajčinová, cibuľová, kôprová, hubová, lusková, horčicová s vínom, fazuľová, cícerová, šošovicová, hŕstková. Zvolili si tú naposledy menovanú. Pripravil som ju z „pestrej polievkovej zmesi“, v ktorej bola šošovica, jačmenné krúpy, sušený hrach, fazuľa mungo. Zmes som už v predvečer namočil a ráno prepral a do mäkka prevaril. Na bravčovej masti som potom s cibuľkou a múkou pripravil svetlú zásmažku. Pridal som ju do zmesi, podlial trochou vody a upravil kyslou smotanou. Tú som dávkoval do omáčky za stáleho miešania. A potom už len soľ a pár kvapiek vínneho octa. K omáčke som ponúkal varené vajcia a čerstvý šenkvický chlieb.
Február je vraj bezalkoholový, „suchý“ mesiac. Naši tovarichári o tom však nevedia. Dali si dvakrát dve deci vlašáku a o pár hodín mali ďalšiu vinicu porezanú.
Diskusia k článku