Také sladké modranské dobroty nepripravoval u nás nikto. Slivkové perky, višňová štrúdľa, vanilkové rožky, cisárske makové a orechové rožteky, mriežkový sypaný koláč (špecialita malokarpatských Židov), ale najmä slávne anízové trubičky. Tých sa v roku 1935, a to mala vtedy Vilmuška len dvanásť rokov, pri návšteve Modry nevedel dojesť ani indický maharadža z Hajdarábadu Salar Jung tretí.
Možno i preto, že si ich celé poobedie tajne pod pergolou namáčal do voňavého modranského ottonelu...
Diskusia k článku