V grandslame jarných súťaží – Paríž, Madrid, Tokio, Praha ako jediné zo Slovenska získalo titul šampióna. Vybojovalo ho na Bacchuse Madrid. A po prvom kole Prague Wine Trophy je Villa Vino najlepším zahraničným vinárstvom. Úspešne vykročilo za obhajobou lanského titulu.
Rači bolo súdené spojiť svoj osud s vínom. O tento sedemsto rokov prepletený vzťah vína a človeka sa postarala poloha vinohradov. Počas vrásnenia Malých Karpát sa horniny postarali o jedinečný mix prvkov. Ako sa na nich ukladali vrstvičky pôdy, obohatili ju o vápnik, bez ktorého by nebolo sviežich kyselín vo víne, aj o dva ďalšie prvky dôležité pre život viničného kra – draslík a fosfor. V pôde je ďalej kremík, síra, železo, mangán, bór.
Mineralita vín je dielom prírody.
Vraj Japonci zozbierali v Európe zloženie najlepších vinohradov a pokúšali sa vytvoriť ideálne pôdne prostredie pre dopestovanie vín. Márna snaha – stvoriteľku prírodu nemožno prekonať. Na hone Krivé dorábajú Račania frankovku frankoviek. Na tohtoročnom Bacchuse Madrid sa hrozienkový výber z roku 2015 stal šampiónom ako jediné zahraničné víno, ktoré získalo veľkú zlatú medailu.
Bol to nielen dôkaz mimoriadneho terroiru s jedinečnou mikroklímou, keď počas vegetácie slnko svieti na úbočie s viničom okolo 1 600 hodín. Bol to aj dôkaz dlhej generačnej kontinuity a majstrovstva súčasného vinárskeho pokolenia. Hovorí sa, že starý viničný ker dáva skvelé víno, lebo časom v súboji so slnkom, dažďom, mrazom a vetrom im nielen odolal, ale zmúdrel. Ján Krampl patrí k nestorom slovenského vína, račianske vinohrady formuje viac ako 60 rokov. Odkiaľ sa berie vitalita 80-ročného muža s jasnou mysľou? Odvetí, že po predkoch korení vo vinohradoch.
Ako sa rodí La dolce vita
O roku 2015 sa hovorí, že osud mu požehnal plným priehrštím, a preto sa stal jedným z vrcholov končiaceho sa vinohradníckeho desaťročia. Rok predtým v roku 2014 bolo po vinárskej kampani už v polovici septembra.
"Bola to absolútna mizéria,“ spomenie si Richard Polkoráb, ktorý má ako výrobný riaditeľ pod palcom račiansku pivnicu. Je to chlap s výnimočným citom pre víno, predstaviteľ mladej, no už skúsenej ponovembrovej generácie vinárov. Dvadsaťpäť rokov života s vínom je slušná stáž.
Keď prišla zlatá jeseň roku 2015, Polkoráb vedel, že príroda mu ponúka odmenu za predošlé trápenie. Nechal frankovku dlho na kroch. Keď sa v zoschýnajúcich hrozienkach skoncentrovalo 190 gramov cukru a 8 gramov kyselín, mal naporúdzi životnú surovinu. Trochu z nedočkavosti poslali Račania víno v roku 2016 na Bacchus Madrid, tam hrozienkový výber odmenili striebornou medailou.
O päť rokov prišiel na tej istej súťaži triumf v podobe šampióna. Pred jeho kvalitou sklonili hlavy aj španielski grandi. Víno všestranne dozrelo, objavilo sa to, čo mu dokáže sekundárne dať len fľaša, pravda, ak na to víno a vinár majú výbavu. Krásne hlboké tóny a napriek sladkosti nevídaná vlhká sviežosť. Tak bozkáva len zrelá žena.
A nebol to jediný úspech. Tú istá frankovku z honu Krivé nechali Račania šibnúť silným mrazom. Víno malo ešte vyšší obsah cukru ako hrozienkový výber, jeden liter osladzovalo 210 gramov, ale s výstužou kyselín, rozochvievalo ľudské zmysly. Dostalo zlatú medailu tak v Madride, ako aj na Sakure v Tokiu.
Jedno i druhé víno ako symbol La dolce vita – sladkého života. Lenže zaslúžiť si onen moment sladkosti plynúci z vína i víťazstva – oboje sú, taký je paradox života, prchavé – stojí obrovské úsilie. Ale o čo vlastne v živote ide? O to, aby sme sa raz postavili na Mount Everest a zahľadeli dolu do údolia všedných dní. S vínom je svet krajší.
Ľudia po ňom vždy túžili, jedno či v časoch Márie Terézie, ktorá si dala voziť račianske víno do cisárskeho paláca vo Viedni. Jedno či o ďalších sto rokov neskôr, keď z Prešporku urobil Jakub Palugyay spolu so svojimi synmi mesto veľkého európskeho vína. Na to vinárstvo Slováci takmer zabudli, hoci na prelome 19. a 20. storočia patrilo k svetovej špičke. Malo také technické vybavenie ako najlepšie francúzske vinárstva a keďže sa opieralo o pozoruhodný terroir, súťažilo s francúzskymi vínami na najprestížnejšom anglickom trhu. A nielen na ňom, na trhoch 64 krajín sveta. Podávali ho aj na palube Titanicu pre smotánku vtedajšieho sveta.
Úspech potvrdený predajom
Akoby stroskotanie lode predznamenalo neskorší pád rodiny. Takmer upadla do zabudnutia. Jeden z posledných potomkov, Jakubov pravnuk Štefan, po znárodnení majetku rodiny zošalel. Starí Bratislavčania si ho pamätajú, ako sa bezcieľne túlal po meste, míňajúc Palugyaovský palác na Pražskej ulici – dnes tam sídli ministerstvo zahraničných vecí, alebo neveriacky civel na hotel Carlton, ktorý dali vybudovať jeho prarodičia. On a jeho príbuzní prišli o všetko, o zmysel života, stredobodom ktorého bolo víno.
Víno je svedomím spoločnosti, možno z neho vyčítať vzostupy a úpadky štátov aj rodov, rozlet Palugyavcov bol priam strmhlavý a potom nasledoval pád na samé dno. Slávnu značku z neho vytiahol Ján Krampl. Villa Vino odkúpila od dedičov značku a dnes sú vína radu Palugyay ozdobou vinárstva ViIla Vino Rača.
Sú odkazom na viac než na slávnu vinársku minulosť Bratislavy, hovoria o sile a invencii súčasného slovenského vína. Keby Villa Vino nedorábala vína, ktoré si to nekompromisne a úspešne rozdávajú na svetových súťažiach s rýchlo rastúcou medzinárodnou konkurenciou, keby úspech nepotvrdzoval predaj vína, nemala by práca zmysel.
Krampl má pred sebou vínny lístok zo začiatku 20. storočia. Sú na ňom odrodové aj cuvée vína, medzi nimi Chateau Palugyay, ale aj rizlingy, leánky či muskateller a dvoj- až päťputňové tokaje. Palugyay bol rozkročený nad celým Uhorskom od Prešporka po Tokaj, ponúkal vína zo Šomló, z dnešného stredného Maďarska. Mal vína na všedné pitie aj pre slávnostnú tabuľu, pre všetky vrstvy.
Aj Villa Vino Rača má široký sortiment vín a vyjadruje chute súčasníka. Tie sú nielen odrazom tradície, ktorá sa premieta do stabilného dopytu po Frankovke modrej, pravda, s prívlastkom Račianska či Cisárska. Tá s ružovým odtienkom je v najnovšej kolekcii Národného salónu vín, kde je aj Irsai Oliver. Rizlingy – vlašský i rýnsky, veltlíny, ale aj Tramín červený a množstvo novošľachtencov sa o túto poctu budú uchádzať v jesennom degustačnom finále.
Lenže o osude vína a vinárstva vždy rozhodoval úspech na pulte. Na otázku z úvodu článku, ktoré víno je najlepšie, odpovie každý vinár, že to, ktoré je predané, samozrejme, dobre predané, nie pod cenu.
Vývrtka je lepšia ako striekačka
Ohňom preverujúcim stabilitu slovenských vinárstiev sa stala pandémia koronavírusu, ktorá úplne zmenila pomery na trhu. Račanom sa potvrdilo, že spotrebitelia nestratili záujem o víno. V súvislosti s predajom neraz zaznelo, že slovenskí spotrebitelia sa obzerajú skôr po lacnejších vínach ako po tých, ktoré prekračujú povedzme 5-eurovú hranicu za fľašu. Lenže ak ponúkne vinárstvo produkt, ktorý má rezonanciu medzi spotrebiteľmi, razom je všetko inak.
Rača povestná svojou frankovkou dnes boduje Rulandským šedým, to víno Slováci majú nevedno prečo radšej ako Rulandské biele. Ľuďom sa páčia roséčka z frankovky aj Rulandského modrého a je tu nevídaný boom po novošľachtencoch s vysokými prívlastkami. Dunaj a Breslava, dve vína viažuce sa k Bratislave a šľachtiteľskému umeniu Doroty Pospíšilovej, a potom Pálava a Aurélius, vína rodom z druhého brehu Moravy. Po týchto vínach je teraz dopyt v retaili, zhŕňa aktuálnu chuť slovenských spotrebiteľov Jana Baničová, obchodná riaditeľka spoločnosti Villa Vino Rača.
Na margo cenovej citlivosti slovenských zákazníkov šéfka obchodu vo Villa Vino poznamená, že mnoho vín z radu Exclusiv prežíva zlaté časy, ľudia oceňujú skvelú kvalitu, imponujúcu chuť nových odrôd a vôbec im nerobí problém zaplatiť za fľašu na pulte od sedem do deväť eur.
Možno je za tým fakt, že reštaurácie mali dlhú pauzu a ľudia hľadali vrcholný zážitok s vínom, ktoré im ponúkli police obchodov. Veľa robí marketing, ale zároveň aj osobné posolstvo, ktoré si spotrebitelia odovzdávajú. Ak ich fľaša očarí, kupujú ju znovu a znovu. Ponuka Villa Vino trafila do čierneho.
Na margo pozície klasických odrôd frankovky odznejú dve poznámky. Keď polyhistor Matej Bell hodnotil rovno pred tristo rokmi vtedajšiu ponuku uhorských vín, napísal, že račianske vína patria medzi najlahodnejšie lahôdky a pijú sa s nádejou na uzdravenie. To platí aj dnes, keď chemické analýzy potvrdili mimoriadny obsah resveratrolu v červenom víne z Rače. Antioxidanty sú obrazom minerálneho zloženia vinohradov a schopnosti viniča a vinárov premietnuť ich do vína, ktoré v rozumnej dávke plní úlohu lieku.
Neplodnosť mladých párov nie je problémom iba dneška, trápila aj v minulosti. "Namiesto injekcie vývrtka, vraveli skúsení lekári v minulosti aj dnes. Víno navodzuje náladu uvoľnenia, a to je jeden z prostriedkov vedúcich k naplneniu túžby zachovania rodu,“ hovorí Jana Baničová.
Ján Krampl medzitým listuje v palugyayovskej karte vín z roku 1907. Okrem odrodových vín je tam vari ešte väčšia ponuka cuvée. Uvažujúc nad budúcim smerovania slovenského vína, Krampl sa nazdáva, že pred dverami je éra kvalitných cuvée vín pozostávajúcich z toho najlepšieho, čo ponúkajú vinohrady. Išlo by o odrody prinášajúce do cuvée najlepšiu aromatickú a chuťovú výbavu. Villa Vino už rozbieha takýto projekt v bielej, ružovej aj červenej verzii. Ochutnáme ho už toho leta. Je sa na čo tešiť. Bude tam to najlepšie, čo dal vínam rok 2019 a pri červených rok 2017.
Diskusia k článku