Foto: Pravda - Ivan Majerský
Fedor Malík
Jedli sme ich a tí šikovnejší ich dokázali na starej povale i usušiť. Sušené slivky som už vtedy miloval. Doktor Žilinčan navyše vravel, že liečia nielen hnačku, ale regulujú aj funkciu štítnej žľazy... Pozri Recepty na tému Pečieme na oslavu Potom prišla šarka a sliviek nebolo. Trvalo to dobré dve–tri desaťročia. Pulty marketov sa po „nežnej“ začali plniť tovarom a z úhľadných vrecúšok vykúkali i sušené slivky. Nie hocijaké. Kalifornské!
Dominujú u nás dosiaľ. S ostychom ich kupujem, papkám a experimentujem s nimi. Najlepšie skúsenosti mám s „čokoládovými“ slivkami... I toť nedávno. Pre vnukov i pre dospelých som pripravil slivky v glazúre. Tmavé i biele.
Bielu čokoládu i „čokoládovú“ polevu vo vrecúškach som rozpustil v mikrovlnnej rúre a dal do dvoch mištičiek. Špajdľou som slivky napichoval, „kúpal“ v glazúre a ukladal do papierových košíčkov.
O chvíľu boli taniere plné. Uložil som ich do chladničky a o dve hodiny boli ako z viedenskej cukrárne. Oblizovali sa malí i veľkí. Tí veľkí mali z toho väčšiu radosť. Akoby aj nie. Na stole bolo biele, ružové i červené ľadové víno.
Naše, moravské i rakúsky „eiswein“. Bola to pohoda, bol to gastronomický luxus...
Diskusia k článku