Obe tieto skvelé kuchárky z predminulého a minulého storočia však mak takmer ignorujú. V Domácej kuchárke M. D. Rettigovej je o maku len malá zmienka. Tam sa odporúča mak rozotrieť a zmiešať ho so sladkou smotanou, s cukrom, medom, pomarančovou kôrou, klinčekom a so škoricou. Nuž a potom „každý si může dle libosti chuť dát, jakou chce“. Bum, hotovo...
V Novej kuchárskej knihe T. Vansovej z roku 1914 je toho „makového“ už o čosi viac. Písmo je tam o makových okružníkoch, kysnutých i nekysnutých, makových koláčoch, buchtách, prešporských makovníkoch. Apropo, Prešporok. Bratislavské makové rožky udivujú kulinársky svet už dobré tri storočia. Žiaľ, krehký koláč Židov, vymiesený z múky, makového oleja, žĺtkov, vína, vanilky a hroznového džemu sa dnes už v metropole nad Dunajom nepečie...
Prešporské makovo-medové pupáky sú však aktuálne dodnes. Slováci v Prešporku si ich nepripravovali len na Vianoce. Na rozdiel od tu žijúcich Nemcov. Tí boli o čosi maškrtnejší. Pochutnávali si na „holých“ pupákoch, ktoré si namáčali do horúceho vínového alebo slivovicového šodó. Nuž iná nácia, iné zvyklosti. My sme však zostali maku verní. Možno práve ten nám dodáva dnes viac optimizmu...
Aj ja som mak pašovala do Nemecka, nesmel sa tu donedávna vôbec predávať. Zato výrobky z neho kúpil človek okolo hlavnej stanice aj o polnoci