Miriam Mahajová, projektová koordinátorku OZ Divé maky. Foto: Divé maky
Ako vznikla myšlienka zorganizovať v Bratislave Gipsy Food Festival? Inšpirovali ste sa niekde v zahraničí?
Myšlienka Gipsy Food Festivalu vznikala postupne, keď sme na rôznych podujatiach a hlavne festivale Cigánsky Bašavel začali ponúkať rómske jedlá. Ľudia o ne začali prejavovať enormný záujem, často sme sa stretávali s otázkou, kde by mohli vyskúšať ďalšie recepty. Keďže 8. apríla majú Rómovia svoj medzinárodný deň a Divé maky usporadúvajú pravidelnú verejnú zbierku, spojili sme tieto dve veci a vytvorili úplne nový koncept, ktorý dúfame bude mať pozitívne ohlasy. Táto netradičná verejná zbierka poukazuje na fakt, že nechceme zbierať peniaze na ulici a presviedčať ľudí, že sa oplatí pomáhať, ale dať aj pridanú hodnotu, kde návštevníci si pochutnajú na originálnych receptoch, spoznajú inú kuchyňu a zároveň podporujú integráciu Rómov do spoločnosti cez vzdelávanie mladých ľudí.
Našou prácou je okrem toho lámať predsudky voči Rómom, ktoré sú na Slovenku dosť zakorenené. Čo nás veľmi teší je to, že spolupracujúce reštaurácie organizujú aj koncerty, ktoré zas ukážu temperament a krásu rómskej hudby. Veríme, že z nášho festivalu sa stane tradícia a budúce ročníky bude Bratislava žiť týždňom rómskej kultúry na viacerých miestach s rôznymi podujatiami a žánrami.
Aj keď sú Rómovia súčasťou našej kultúry od nepamäti, máloktorí z nás vedia niečo o rómskej kuchyni. Mohli by ste nám ju priblížiť?
Tradičné jedlá, ktoré Rómovia pripravovali hlavne v minulosti, boli lacné, sýte a vo väčšine prípadov veľmi jednoduché na prípravu. Používala sa najmä múka, zemiaky, strukoviny, mliečne výrobky, vnútornosti a údeniny.
Rómsku kuchyňu však ovplyvňovala a ovplyvňuje majoritná spoločnosť, kde Rómovia žili a žijú. Ako vieme, Rómovia pochádzajú z Indie a v priebehu niekoľkých storočí sa dostali takmer do celého sveta. Keď sa dnes opýtate Rómov v Španielsku, Rumunsku, Indii, Rusku či na Slovensku ako pripravujú goja, džatky alebo marikľa, každý z nich vám zaručene dá inú odpoveď. Každého človeka ovplyvňuje prostredie, v ktorom žije a dotýka sa to aj jeho jedálnička. Pridáva nové koreniny, obmieňa suroviny, skúša nové recepty. A tak aj mnohí Rómovia dnes varia klasické jedlá väčšinového obyvateľstva a tie rómske si pripomenie už iba z času na čas.
V čom je rómska kuchyňa špecifická? Používa nejaké špeciálne suroviny, ktoré sa inak na našom území nevyužívajú?
Špecifickosť a výnimočnosť rómskej kuchyne spočíva v tom, že aj napriek tomu, že je lacná, je aj veľmi chutná. Nepoužívajú sa žiadne suroviny, ktoré by sa v iných jedlách nepoužívali, skôr sa atypicky kombinujú.
Využívali rómske gazdinky pri príprave jedál nejaké originálne riady, hrnce nástroje či príbory? Pripravovali svoje pokrmy na nejakých špeciálnych peciach, sporákoch?
Kedysi, keď Rómovia žili ešte kočovným spôsobom života sa nepoužívali sporáky ako v súčasnosti. Keď sa niekde na dlhší alebo kratší čas usadili, založili si oheň, ktorý udržiavali stále. Slúžil nielen na zahriatie, ale aj na prípravu pokrmov. Využívali sa najmä kotlíky, ale aj kamene či kovové platne položené na pahrebe.
Foto: Divé maky
Ak by sme vošli do kuchyne rómskej gazdinky na západnom Slovensku a povedzme na východnom Slovensku, videli by sme rozdiel? A ak áno, tak v čom?
Každá gazdinka si kuchyňu zariadi podľa seba, ako jej to najlepšie vyhovuje, samozrejme so zohľadnením finančnej situácie, v ktorej sa rodina nachádza. Nerozdeľovala by som východ od západu, rozdielnosť môžeme vidieť tam aj tam. Či už by to bolo v kvalite kuchárskeho náčinia alebo jednotlivých spotrebičov. Čo by ste však našli vo väčšine rómskych obydlí rovnaké alebo veľmi podobné? Boli by to obrazy či koberce s náboženskou tematikou, čo veľmi súvisí so silnou vierou a jej vplyvom na ich každodenný život.
Keď sa nás niekto opýta na typické slovenské jedlo, väčšina z nás si spomenie na bryndzové halušky. Má aj rómska kuchyňa nejaké takéto typické jedlo?
Pochúťka, s ktorou sa asi najviac spájajú Rómovia a jedlo, sú goja. Sú to vlastne bravčové črevá, ktoré sa plnia rôznymi plnkami podľa jednotlivých regiónov, zvyklostí v rodine či jej finančných možností. Najčastejšie sa plnia zmesou zo surových zemiakov, cibule, rasce a soli. V niektorých častiach Slovenska nájdete v zmesi aj ryžu, rôzne koreniny či cesnak. V súčasnosti už aj samotní Rómovia pripravujú goja skôr z tenkých čriev, ktoré sa používajú aj na prípravu klasických jaterníc či klobás. V minulosti sa však používali hrubé črevá, ktoré gazdovia pri zabíjačkách nevyužili.
Ako je to s dezertmi? Dajú si radi Rómovia po dobrom obede nejaký chutný zákusok?
Rómovia sú naozaj skôr chudobní a dnes už štandardné stravovanie v zmysle predjedlo, polievka, hlavné jedlo a zákusok je pre nich niečím, čo ešte nezažili. Niektoré rodiny uvaria jedno jedlo (polievku alebo hlavné jedlo, niekedy len chlieb s niečím), ktoré kým sa nezje, tak sa nepripravuje nič iné. Premýšľať tak o zákusku ako dezerte po jedle je teda v takýchto rodinách skôr zázrakom.
Aj v rómskych rodinách sa však pripravujú aj sladké jedlá. Napríklad džatky, čo je vlastne taká zemiaková zmes, ktorú možno poliať maslom a posypať cukrom, prípadne tvarohom a cukrom. Rómovia si tiež pripravujú koláče, sú skôr z kysnutého cesta – rôzne záviny či buchty.
Rada by som tiež spomenula takzvanú „Brečku“ – rozvarené ovocie s cukrom. Keď dozrelo ovocie, Rómovia ho spracovávali aj takto. Zasýtilo ich samotné, ale aj ako taká sladká nátierka na chlieb.
Zachováva si mladá generácia slovenských Rómov zvyky pri stolovaní, tradičné recepty a stravovacie návyky?
Nerada by som zovšeobecňovala, pretože každá rodina je individuálna a inak pristupuje k zachovávaniu tradícii a zvykov.
Na základe vlastnej skúsenosti si však myslím, že v súčasných rómskych rodinách je tendencia sa skôr prispôsobiť majoritnej spoločnosti. Určite by sme našli mnoho rodín, kde sa striktne dodržiavajú tradície a zvyky nie len pri stolovaní či stravovaní, ale v každodennom živote. Myslím si však, že viac by sme našli takých, v ktorých mladšie generácie nepoznajú už ani jazyk, tradičné jedlá či históriu.
Mnohí mladí Rómovia sú nesmierne nadaní, najmä v umení či remeslách. Občianske združenie Divé maky vzniklo práve na podporu týchto mladých talentovaných ľudí. Mohli by ste nám priblížiť vaše úspechy?
Divé maky podporujú talentované rómske deti, ktorým nepriaznivá rodinná alebo sociálna situácia neumožňuje svoj talent rozvíjať. Nejde však len o talenty v umeleckej oblasti. Prostredníctvom našich darcov podporujeme aj množstvo športovo či vedomostne nadaných mladých ľudí.
Našim “máčikom” neposkytujeme len materiálne a finančné pokrytie nákladov štúdií a aktivít, ale i asistenčnú a motivačnú pomoc pri prekonávaní problémov, t.j. tútoring. O každé dieťa sa stará aj jeden z našich tútorov. Dohliada na školskú dochádzku i na to, aby financie od darcu tiekli tým správnym smerom – na rozvoj potenciálu dieťaťa.
Naša doterajšia práca sa dá vyjadriť aj nasledovnými číslami:
Za rozhovor veľmi pekne ďakujeme a želáme mnoho úspechov!
Na TV Paprika určite nedávajú recepty Cigáňov z Letanoviec alebo iných kútov Slovenska. Sú to recepty maďarských Cigáňov a tí sa to naučili od Maďarov. A maďarská kuchyňa je skvelá kuchyňa, takže sa to mali od koho naučiť.