Fedor Malík:
Rapošove trelivo

Fedor Malík, 3. septembra 2013     2 minúty čítania

Keď ho stretnete, nebudete mu hádať prichádzajúcu osemdesiatku. Možno je to dané jeho modransko–liptovskou krvou. Ľuboš je po otcovi Modran a po matke Lipták.


Foto: Pravda - Robert Hüttner
Dodnes nevie, či miluje viac Modru, či Liptovský Ján. Tam hore však prežil tie najkrajšie roky svojho života. Aj ľudia v Liptove boli lepší, skromnejší, čistejší. Rástli v spojení s prírodou a navzájom si neubližovali. Nad Liptovským Jánom dodnes vyviera liečivá sírnatá voda. Voda v potoku, ktorý pramení pod Ďumbierom, však už nie je taká studničková ako kedysi. Ľuboš tam ešte pred vojnou holými rukami chytal pstruhy a piekol ich na pahrebe. „Bože môj, to bola papanička,“ spomína a pokračuje, „matka bola navyše i skvelá kuchárka. Pripravovala chutné a skromné jedlá, akých dnes už niet.“

Počúvam ho a slinky sa mi zbiehajú. Liptovské polievky nemali páru široko–ďaleko... Kyseľ so šalátom, zamrvenka v mlieku, fučka, hrachová s kyslou kapustou. Halušky sa pripravovali na desiatky spôsobov. Cez vojnu boli len s rascou, inokedy s bryndzou, tvarohom, praženicou, kockami zemiakov, lekvárom. Halušky striedali kaše či šúľky. Hojne sa pripravovali i zemiakové placky. U Rapošovcov nazývané „trelivo“, inde to bol „strapkáň“. Ten sa zarábal s kyslou kapustou a piekol sa nasucho.

K plackám sa podávalo „kyslô“ i „sladkô“ mlieko. To pán lesník Rapoš nikdy nepil. Po obede si vždy uchlípol kalíštek čučoriedkovej medoviny. Tú si pripravoval sám a recept na jej prípravu si zobral do hrobu...



Diskusia k článku

kuchticka
Som rada, ze "zmizla" ta necvhodna diskuzia-poznamka urcitej osoby k tejto teme. Vcera som nemala cas odpoveda-reagovat. Bolo to skutocne NEMIESTNE, nevhodne.
Vdaka, ze ste to odstranili (redakcia?).






 



TOPlist