Foto: Pravda - Ivan Majerský
Na Malé Karpaty sadá hmla, ktorá ide do kostí a živí naše chrípky a prechladnutia. Fluidné kvasenie bakteriálneho sveta. Zákerný covid nie a nie odísť. Ľudia sa už s tým akosi ani netrápia. Kurírujú sa ako sa dá.
Čajmi, horúcimi polievkami, ovocím čerstvým aj prekvaseným. V bufetoch aj vinárňach opäť po roku kraľuje varené víno. Tisícročný zvyk nemeckých kolonistov si osvojili aj Slovania. Nevinári aj vinári.
Piť varené víno u vinohradníka kedysi nebývalo zvykom. Dnes ho chlipkajú všetci. A nielen biele, dnes aj ružové a červené. Časy a zvyklosti sa menia. Polovica vody, polovica slabšieho vína, lyžica cukru, voňavé korenie. Fúkate do pohára a chlipkáte ten horúci vínový zázrak...
Varenému vínu sa vyhýbam. Keď už niečo "s vínom varené" tak potom radšej šodó. Poznáte ho, máte ho radi? Víno, žĺtky a cukor vyšľaháte metličkou na vriacom vodnom kúpeli do podoby peny. Zamiešate doň drobné ovocie a napokon pár lístkov mäty. Šodó podávate v peknej čaši a zajedáte ním čosi fajnové, čosi delikátne.
Starí Prešpuráci mali aj v tomto ohľade maškrtné jazýčky. Slávne boli "ďumbierničky" vdovy Albrechtovej z Uhorskej 13, či anízové kickle Michaely Wurmovej z Vysokej 65. Kickle si v tom čase na modranskej fare užíval aj prvý slovenský župan bratislavský, Samuel Zoch. A môžete hádať, čo k nim pochlipkával. Predsa bolo to šodó z odrody Malingré. Tú by ste dnes v modranských viniciach darmo hľadali...
Diskusia k článku