Poklad slovenských záhrad:
Na tento kedysi celkom bežný strom sa časom akosi zabudlo. Dnes moruša hlási comeback

Jana Klimanová, dnes 06:00     4 minúty čítania

Moruša má nielen zaujímavú históriu, ale jej plody i listy sú veľmi osožné. Ak niekde pri vás rastie, prezradíme vám, čo si z nej môžete pripraviť.



Foto: Shutterstock

Morušovník bol u mojej babky na myjavských kopaniciach bežný strom. Chuť bielych plodov, ktoré rástli na strome u susedov, bola menej výrazná, ale za to nenarobili toľko neporiadku. Lebo keď taká sladučká čierna moruša spadla niekomu na oblečenie alebo nedajbože babke na vetrajúce sa “duchny”, bola to pohroma. Nádherný cyklámenový fľak odolával všetkým, vtedy dostupným čistiacim metódam...



Foto: Shutterstock

Moruši vďačíme aj za hodváb

Príbeh moruše v Európe sa začína v starovekej Číne, kde bola neoddeliteľnou súčasťou chovu priadky morušovej – drobného motýľa, ktorého húsenice sa živia výlučne jej listami. Z ich kokónov sa vyrábala vzácna hodvábna niť, a preto bol morušovník a tajomstvo výroby hodvábu stráženým pokladom. Vývoz hodvábnika a jeho potravy bol v Číne prísne zakázaný pod hrozbou trestu smrti.

Napriek tomu sa v 6. storočí podarilo dvom byzantským mníchom prepašovať vajíčka priadky morušovej ukryté v dutých paliciach. Cisár Justinián ich nechal vysadiť v Konštantínopole, čím položil základy európskeho hodvábneho priemyslu. Neskôr sa moruša rozšírila po celom Stredomorí, do Talianska, Francúzska a napokon aj do strednej Európy.

Na Slovensku sa morušovníky začali pestovať v kláštorných a kráľovských záhradách, no rýchlo sa udomácnili aj medzi bežnými ľuďmi a stali sa súčasťou slovenských dvorov a sadov. Ľudovo sa nazývali stromová malina alebo černica. Okrem ich spojenia s hodvábom si ich ľudia cenili pre sladké plody a nenáročnosť na starostlivosť. Dodnes možno staré morušové stromy nájsť pri historických cestách či vo vinohradníckych oblastiach.



Foto: Shutterstock

Osožná pre zdravie

Moruša je však nielen symbolom histórie, ale aj mimoriadne užitočný strom. A hoci sa na ňu v posledných desaťročiach trochu zabudlo, dnes sa vracia do záhrad ako nenáročná a krásna drevina. Bielej, červenej a čiernej moruši sa darí na slnečných miestach a znáša aj mierne sucho.

Jej šťavnaté, sladkokyslé plody sú bohaté na vitamín C a K, železo a antioxidanty. Môžu sa jesť čerstvé, sušené alebo spracované na džemy a sirupy.

Liečivé účinky majú aj listy - používajú sa na prípravu čaju, ktorý pomáha pri trávení, ochoreniach pankreasu a znižuje hladinu cukru v krvi. Zbierajú a sušia sa v júli a auguste.

Čerstvé plody moruše sú výborné do bublaniny, závinu z lístkového cesta, na palacinky, lievance, do jogurtov či smoothies.


Výborne dekorujú ovocné, ale aj zeleninové šaláty. Ak máte moruší viac, pripravte z nich šťavu alebo kompót, prípadne lahodný lekvár. Toto ovocie má veľmi veľa šťavy a preto je lepšie a múdrejšie pridať niečo, čo ho trochu zahustí, napríklad pektín, v prírodnej forme môžete siahnuť po citrónoch.





ANKETA: Poznáte morušu?

97,2%



2,8%







Diskusia k článku










TOPlist