Foto: Pravda - Ivan Majerský
Škaredou stredou sa "fašang" končí. Nebudú už zábavy, plesy a aj naše stoly budú skromnejšie. Budeme sa v zmysle cirkevnej morálky postiť. Slaniny, klobás, údeného bude do stratena, nebude lohaza na Liptove, obtierance v Tekove, holubky na Zemplíne, guláš z údeného mäsa na Záhorí, nebudú šišky, pampúchy, koblihy či božie milosti. Nuž a horehronské hriatô či myjavskú chrampapulu si dáme len občas.
Poviete si, nedobre rozmýšľame. Fašiangová kulinarika bola lákavá, chutila a zasýtila. Čo na tom, že sa v rodine minulo pár krabičiek pankreolanu. Na druhý deň ste boli ako rybička. Moje fašiangy boli tradičné. Jedlá som pripravoval sám, veď sme len dvaja. Vnuci prídu iba sem-tam a apetít akosi nemajú veľký. Tuším ich pokazila školská jedáleň.
Lichnerove paprikové klobásy, akurát vyúdené a vyzreté (áno, aj klobása musí zrieť), či údená krkovička s omáčkou bola však tohtoročnou pochúťkou N°1. Krkovičku z mladého prasaťa kupujem u mäsiara v Pezinku. Je čerstvá, ružovkastá, voňavá, akurát prerastená.
Opláchnem ju, vyutieram a na dvanásť hodín ju dám do pácu (červené z neronetu, čierne korenie, pár kvapiek datlového sirupu). V rúre ju napred "zapečiem" a potom pozvoľna prepekám, opekám, prevraciam. Žiadny olej, bravčová masť. O dve-tri hodiny je hotovo.
A čo k nej? Je to odskúšané, overené. Slivková omáčka. Zásmažka, vývar, kyslá smotana, uvarené a rozmixované sušené slivky a dubáky. Omáčku prepasírujeme, varom zahustíme a dochutíme. Potom podávame s plátkami horúcej krkovičky. No a k mäsovej dobrote patrí vhodná dobrota kvapalná. V drevenom sude vyzretý dvojročný tmavorubínový Neronet z modranského honu Noviny...
Diskusia k článku