O víne:
Obnovený zámok v Pezinku vraví, kto sme

Jozef Sedlák, Pravda, 14. júna 2020     13 minút čítania

Keď sa pred tridsiatimi rokmi rozbehli Slováci do sveta, stretli sa s úplne nečakanými zážitkami. Ohromila ich vinárska krajina v Rakúsku, Taliansku a vo Francúzsku. V Bordeaux objavili vínom zrodenú krásu château, koncentrát umení všetkého druhu. Ani netušíme, ale nádherné château máme aj na Slovensku. Napríklad Šimák Zámok Pezinok.

Pezinok, zámok, renovácia
Zámok v Pezinku - skvost architektúry a umenia. Aj vo víne.
Autor:

Pred rokom otvárali májovú Malokarpatskú vínnu cestu na nádvorí zrekonštruovaného Šimák Zámku Pezinok. Všetkým prítomným omladené dielo neskorého klasicizmu, neogotiky a neorenesancie vyrazilo dych. Gabika Vojteková, jedna z osobností malokarpatského vína, neveriacky zašeptala: "Konečne sa Pezinok dočkal svojho vinárskeho svätostánku.“ Dodajme, nielen Pezinok, ale aj Slovensko.

Kto navštívil legendárne francúzske château, napríklad Latour, Lafite-Rotschild, Margaux alebo Pichon-Longueville a potom sa ocitol v citlivo zrekonštruovanom pezinskom zámku, kde až do začiatku 20. storočia sídlil umenie milujúci rod Pálffyovcov, zostal na chvíľu v pomykove. Takúto krásu máme na Slovensku? Veruže máme.

Vo chvíli, keď pandémia koronavírusu pripútala ľudí k Slovensku, keď lekári i vláda svorne nabádajú, trávte voľné chvíle vo svojej krajine, je najbezpečnejšou na svete, zostaňme naozaj doma.

Rozhliadnime sa po okolí a vyrazme do slovenskej prírody, tvoria ju aj vinohrady, zámky a hrady. Je v nich ukryté tajomstvo k našim súčasným životom, naša nepoznaná minulosť, z ktorej vyrástla prítomnosť. Pri putovaní časom a blízkym, lež dostatočne nepoznaným priestorom, celkom určite vyhladneme a vysmädneme. Naporúdzi však bude výborné jedlo a víno, ktoré núti zmeniť názor na Slovensko.

Vraví: Vitajte v malej krajine, ktorá je rodiskom veľkých vín.

Víno, ľudia a mágia čísel

Celé Slovensko trávievalo letné dovolenky pri mori, a nielen Jadranskom, nebolo oceánu, kde by si našinci neomočili nohy. Doma sú pritom krásne vody. Hneď neďaleko Pezinka ležia senecké jazerá s priezračne čistou vodou. Z podunajskej roviny vybieha k oblohe dlhý modrastý hrebeň Malých Karpát. Len čo podídeme bližšie, zbadáme, že panorámu podhoria tvoria vinohrady. Takmer celé jedno tisícročie sa tu pestuje vinič. Bohatstvo z vína umožnilo založiť na vinárskej ceste päť slobodných kráľovských miest. Pezinok je jedným z nich. Od roku 1271 ho chráni hrad, časom prebudovaný na zámok.

Dnes dátum zrodu niekdajšej pevnosti pripomína najlepšie víno Zámockého vinárstva Veltlínske zelené 1271. Urodzené víno sa urodilo v roku 2017. Ide o výber z hrozna, ktorý pochádza z neďalekých Šenkvíc. Majster vína Roman Janoušek s týmto vínom vyhral minuloročný Národný salón vín v najsilnejšie obsadenej triede bielych vín. V nich bolo a je Slovensko tradične najlepšie.

Všimnime si pozoruhodnosť v dátumoch. Víno šampión sa narodilo o trištvrte tisícročia neskôr, ale rok jeho narodenia 2017 obsahuje tie isté čísla ako dátum zrodu zámku, ktorým je rok 1271. Už táto mágia plynúca z číslic, kde sedmička je nositeľkou šťasteny, pozýva ochutnať toto víno.

Spôsob, akým bolo urobené, nás vracia do čias poctivého vinárstva. V pohári sa ocitne mok príjemnej žltozelenej farby, víno je krémové, plné, mohutné. Viac než symbolicky vyjadruje silu zámku, čo prežil dlhé storočia a opäť žiari z neho energia kraja i ľudí, ktorí k nemu osudovo priľnuli. Akoby víno vravelo: odštartovalo som novú éru.

Šimák Zámok Pezinok nie je múzeum s mŕtvymi exponátmi, ale aj vďaka vínu živý most spájajúci predchádzajúce storočia s našou prítomnosťou.

Po Pálffyovcoch, ktorých sláva vyvrcholila dielom Jána Františka Pálffyho (zanechal nám všetkým dobre známy Bojnický zámok), prišiel na scénu rod Šimákovcov. Ako vari všetci Slováci majú plebejskú minulosť. Potomkovia Kysučanov sa prejavili ako podnikaví ľudia. Štefan Šimák, jeden zo zakladateľov spoločnosti Sedem plus, využil bohatstvo, ktoré mu jeho životný podnik vyniesol, naozaj spôsobom hodným filantropa. Investoval ho do rekonštrukcie vyše sto rokov chátrajúceho zámku.

Nebolo to dávno, keď sa do Pezinského zámku oplatilo chodiť len do expozície Národného salónu vín. Pálffyovské pivnice so zbierkou sto najlepších vín Slovenska boli akoby z iného sveta. No kým do nich návštevník vkročil, prešiel smutným ošumelým nádvorím dokumentujúcim všetko, čo Slovensko zažilo v 20. storočí. Veľa prevratov, vzostupy a pády režimov a najmä úpadok zámku samotného.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku Československa sa šľachta chtiac-nechtiac musela pomeriť s novým štátom. Masaryk donútil potomkov Jána Pálffyho k "priateľskému“ vyrovnaniu sa so štátom, de facto i de iure mu odovzdali svoj majetok.

V roku 1936 sa majiteľom zámku stalo Slovenské vinohradnícke družstvo. Družstvo ako odbytovú organizáciu producentov hrozna by Slovensko potrebovalo veru aj dnes, ale to je iná téma. V roku 1951 družstvo drobných vinohradníkov pohltili štátne Vinárske závody, súčasťou ktorých bola pálenica. Práve v nej sa v roku 1968 zrodilo najslávnejšie československé brandy – Karpatské brandy špeciál. Invencia pezinských vinárov nikdy neopúšťala.

Po páde prednovembrového režimu prišla privatizácia vinárskych závodov a spolu s nimi aj zámku. Nasledovali dlhé roky tápania. A potom ako blesk z jasného neba v roku 2015 vstúpili na scénu Šimákovci. Až sa nechce veriť, že nepotrebovali ani päť rokov na to, aby vyslobodili spiacu Šípovú Ruženku zo zovretia neistej budúcnosti.

Sto podôb prírody a umenia

Ešte pred rokom v apríli bol zámok v obložení lešenia zvonku i znútra. Keď ho otvorili, prilákal pozornosť nielen rastúcej vinárskej obce Slovenska, ale aj umelcov. Zámok sa z noci na ráno stal centrom umenia, poskytol svoje priestory medzinárodnej výstave umeleckého skla. Ide o najväčšiu zbierku v Európe. Nachádza sa tu Šimákova súkromná klenotnica umeleckých diel zo skla, v ďalšej sále ojedinelá expozícia slovenských, českých a svetových umelcov. V zámku i na jeho nádvorí koncertujú veľké postavy slovenskej a českej hudby.

Na tento rok bolo naplánované jedno eso väčšie ako druhé. V máji mal vystupovať Milan Lasica, z Česka sa chystali prísť Lenka Filipová a Lucie Bílá, opäť sa mal objaviť Richard Müller. Hudba a umenie k zámku patrili a patria, veď v časoch socializmu tu bolo nahrávacie štúdio Opus, kde nakrútil svoje hity Pavol Hammel. Hammel tiež mieril na zámok, ale neviditeľná, všadeprítomná korona zrušila, verme že dočasne, celý kalendár koncertov hviezdnych spevákov.

A predsa život na zámku ani v Zámockom vinárstve neustal. Pozoruhodná občianska disciplína priniesla krajine uvoľnenie, život sa opäť rozbieha, aj keď opatrnosti nikdy niet nazvyš. V marci, keď Slovensko a celý svet ochromili zákazy, vinári v rúškach a kombinézach plnili víno vynikajúceho ročníka 2018. Podľa Romana Janouška pôjde o výnimočný ročník. Taký, ktorý sa možno vyrovná v tomto desaťročí vínam z roku 2015.

Ochutnajme ich.

Dámy a páni, vitajte v Rytierskej sále.
Dámy a páni, vitajte v Rytierskej sále.
Autor: Šimák Zámok Pezinok

Štefan Šimák mladší je optimista. Ako prídu prázdniny, očakáva obnovenie života na zámku. Má čo ponúknuť. Šimák Zámok Pezinok nie je múzeum s mŕtvymi exponátmi, ale aj vďaka vínu živý most spájajúci predchádzajúce storočia s našou prítomnosťou.

Keď si dospelí spomenú na hodiny dejepisu, ovanie ich nezáživná záplava čísel, mien, vzbúr, revolúcií, vojen. V hlave vždy z toho mali galimatiáš. Ale na zámku ožívajú iné dejiny, sú živo vrastené do súčasnosti. Ich vnímanie sa môže začať príjemnou ochutnávkou vín, dobrou večerou. Korona donútila vinárov, aby zmaximalizovali predaj vína cez e-shop. Lenže, kde sa najlepšie ochutnávajú vína? Predsa v pivnici v sprievode vinára.

Roman Janoušek pozýva na pohár sviežeho Rulandského bieleho ročník 2019. Nie je to rýchlo zrodená kráska, zažila aj dotyk s drevom. To víno vás pobozká, ako vie iba zaľúbené dievča pod rozkvitnutou čerešňou. Sme na prahu leta a to je príležitosť ochutnať ružové vína, čo tak Cabernet Sauvignon zo svodínskej vinice zámku?

Toto rosé víno dokumentuje, ako malokarpatské vinárstvo umne prepája vinohrady dvoch slovenských regiónov a umožňuje spoznať osobitú chuť každého z nich. Vo Svodíne a v Dubníku leží totiž viac ako stohektárová vinohradnícka základňa Zámockého vinárstva.

Víno podporuje chuť do jedenia. Na jedálnom lístku si je z čoho vybrať. Jedlá pripravuje šéfkuchár Martin Novák, muž, čo varí zo srdca a ako správny patriot z lokálnych surovín. Mäso, zelenina, ovocie nie sú unavené cestovaním, sú čerstvé a pripravené s nápadom. S kreativitou, ktorá nenapodobňuje Francúzov, ale tvorí chutné jedlo vychádzajúce zo slovenskej tradície. Možno tu zažiť pravý sobáš jedla a vína.

Čo robiť, keď sa ráno zobudíme v niektorej z nádherných 49 izieb a apartmánov? S východom slnka sa rozštebocú vtáky, treba vybehnúť do parku. Komu nestačí beh, nech si zacvičí jogu. Začnime deň pohybom, wellnesscentrum je skvelé nielen svojou technickou výbavou, ale aj umením. Pávy nežijú len v parku, ale aj na stenách v pávej mozaike.

Krv sa nám rozprúdila, myseľ je čerstvá a vnímavá. Poďme na prehliadku zámku. Pálffyho vkus oceníme, keď sa ocitneme v jeho knižnici, dnes Rytierskej sále. Reštaurátori nielen na jej bohato zdobenom strope urobili vynikajúcu prácu. V zámockej vieche nás pozdraví slávny Ignác Bizmayer, ktorý oživil vo svojom umení habánsku keramiku.

V jednej z palôt dámy ocenia kabinety, sú to rôzne majstrovsky urobené skrinky, kde spočívali ich šperky. Kto miluje obrazy, nájde tu Jána Kupeckého, generačného druha Caravaggia, a jeho obraz František z Assisi. Zmeňme tému. Čakali by ste na zámku expozíciu motocyklov JAWA? Je tu vyše 25 dokonale zrekonštruovaných a pojazdných motoriek pripomínajúcich produkciu slávnej československej značky.

To nie je zámok, ale pokladnica umenia a dizajnu, ako sa vyvíjal v priebehu času.

Vyrazme zo zámku do vinohradov. Na úbočí Starej hory nájdeme levanduľový vinohrad, malú provensalskú botanickú oázu, ktorú stvoril miestny vinohradník Vladimír Píš. Krajom malokarpatských viníc a lesov sa môžeme túlať peši aj na bicykli. Zájsť až na Vysokú či Záruby, najvyššie vrcholy Malých Karpát, alebo vyjsť na rozhľadňu na Veľkej Homoli. Zahľadíme sa do kraja a uvedomíme si krásu i ducha domoviny.

Každé zlo je na čosi dobré. S koronou prichádzame na chuť Slovensku.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Diskusia k článku

Jeden komentár k článku
Je naozaj očarujúci. Pamätám si ho v predchádzajúcej (hroznej) podobe a keď sme do daru dostali vstupenky na koncert skupiny Backwards, nechápala som, kde sa to tam môže konať.
Bol to doslova šok a bolo mi ľúto jediné, že sme o ňom nevedeli, hoci žijeme v Trnave, čo je kúsok. Už sme sa tam raz vrátili a určite nie posledný raz, je dokonalý, každá jeho časť.
Tak ho len propagujte, zaslúži si to, môžme byť hrdí, že Slovák dokázal zázrak.
1x sracz






TOPlist