Foto: Pravda
Fedor Malík
Našťastie skvelé modranské kuchárky, naše babky i prababky, neboli hluchonemé. Ústne podania sa kopírovali z generácie na generáciu... Pozri Skvelé múčne lahôdky Mäsa bolo v minulosti pomenej a tak v kuchyni vládli múčne jedlá. Slané i sladké. Osúchy, rezance, slíže, halušky, nákypy, kapustníky, lokše, fánky, šišky, zázvorníky, štrúdle, makovníky, orechovníky, pupáky...
Nuž a ešte čosi, čo som si nechal ako prekvapenie na záver – modranský šmorn. Alebo sladký trhanec... Ešte pred polstoročím sme ho mávali na tanieri každý týždeň. Obyčajne v pondelok alebo v piatok.
Bol chutný i sýty. Deti ho zbožňovali a dospelí ho jedli viac-menej z donútenia. Matka ho vždy napiekla dva-tri hlboké plechy. Čo plech, to jedna dávka cesta. Ani riedkeho, ani príliš hustého.
Vymiešalo sa z dvoch hrnčekov krupicovej múky, šiestich vajec a z pol litra plnotučného mlieka. Plech sa vymastil maslom a „šmorn“ sa piekol do zlatova. Už takmer hotové jedlo sa na plechu rozdrobilo na trhance a tie sa nechali ešte trochu dopiecť.
Šmorn sa u nás podával s marhuľovým kompótom a zapíjal vodou z Firígľovskej studničky. Tí dospelí k nemu vraj vtedy pochlipkávali sladký modranský samotok...
Diskusia k článku