Foto: Pravda - Ivan Majerský
Darilo sa mu. Postupoval nahor a v osemdesiatych rokoch bol dokonca vymenovaný za tajomníka pre poľnohospodárstvo. Chodil medzi ľudí, usmerňoval ich, radil im a odovzdával červené vlajky, ďakovné listy, uznania i medaily. Jedna sa ušla i súdružke Jožke, vedúcej modranskej viechy. Tá na súdruha tajomníka nedala dopustiť. Keď sa ohlásil, vždy ho čakalo to, čo miloval.
Bravčové medailóniky s kyslým cibuľovým šalátom z rožkových zemiačkov. Medailóniky boli jemne naklepané, jemne napácované, jemne posolené, jemne pokorenené. Nuž a v šaláte musela byť červená cibuľa, bobkový list a celé čierne korenie. Prvú porciu spapkal súdruh tajomník „len tak“. K tej druhej už požiadal o čašu mladého vlašáka z honu pod Kalváriou. Bolo to družstevné víno pivničného Milana Lančariča a nalievalo sa z fľaše s „vatikánskou“ žlto-bielou etiketou majstra Štefana Cpina. Takého vína sa dnes už v Modre nenapijete...
@tinca : veru máš pravdu, ja tiež nadávam na šľachtiteľov čo za blbosti vyšľachtili, veď to aby som mala v zásobe 3 druhy zemiakov: jedny na varenie, jedny na hranolky a jedny na šalát. Takto boli jedny poriadne, univerzálne ružiaky alebo biele a tie rožkové na šalát. Už podľa vizáže si zistila čo sa z nich varí. (Tie ružiaky boli neskutočne dobré upečené len tak v šupe v trúbe a k tomu kýbeľ kyslého mlieka...).