Makrobiotika jej zmenila život

Sandra Támerová, 19. januára 2012 o 05:46

Zmeniť stravovacie návyky nie je vôbec jednoduché. Treba sa učiť, variť a ochutnávať.


Foto: Varecha.sk - Sandra Támerová

Gabriela Žlebeková


Vraví sa, že ak človek nemá na výber, dokáže aj nemožné. Mnoho z vás sa na Vareche v diskusiách vyznáva, aké je ťažké zmeniť niečo na zaužívanom stravovaní. Chýba nejaký impulz, alebo pevná vôľa. Ak sa však zatneme, ide všetko. Dôkazom je aj pani Gabriela Žlebeková, ktorú osud jej dcéry prinútil zamyslieť sa nad dovtedajším stravovaním.

Začala študovať princípy makrobiotiky a neskôr pripravovať jedlá, ktoré ctili tieto princípy. Učila sa „za pochodu“ a vďaka svojej húževnatosti dnes vlastní jedáleň, v ktorej si každý fanúšik zdravého jedla príde na svoje. Z redakcie túto jedáleň navštevujeme dosť často, jedlá z nej nám chutia a zároveň máme dobrý pocit, že sme urobili niečo dobré pre svoj organizmus.

Aj preto sme sa rozhodli pre vás pani Žlebekovú vyspovedať. Aké boli jej začiatky pri príprave makrobiotických jedál, a či je ťažké prehovoriť ľudí ochutnať jej jedlá, zistíte v nasledujúcich riadkoch.




Mnohí sme mali možnosť spoznať vás vďaka televíznej relácii o varení, kde ste pripravovali makrobiotické jedlá. Kedy ste sa začali takto stravovať a prečo?

V gastronómii pracujem od roku 1982, vždy ma bavilo variť dobré a kvalitné jedlá. Svojho času som robila tajomníčku kuchárskeho zväzu, tam so sa stretla aj s vysokou gastronómiou. Vždy som hľadala niečo jednoduchšie, niečo čo je človeku bližšie, tzv. gastronómiu s ľudskou tvárou. Stravovať týmto spôsobom som sa začala asi pred siedmimi rokmi. Je to životný postoj, štýl, princípy ktoré vedú človeka k pravde, prírode, skrátka k sebe samému. Ak tieto princípy využívate pri príprave jedla, potom ich je z toho jedla aj skutočne cítiť. S princípmi makrobiotiky som sa stretla už u mojej babky. Mala v kuchyni pec, slamu na dvore, pestovali sme si obilie, chovali sa domáce zvieratká. Zostalo to vo mne aj v tejto dobe, ktorá je veľmi náročná a ťažká. Vraví sa, že keď sú dobré korene, je dobrý aj strom. A preto ďakujem tomu, čo mi moji starí rodičia a rodičia dali, a čo môžem pretavovať dnes do prípravy môjho jedla.

Čo bolo impulzom, že ste sa začali venovať príprave takejto stravy?

Dcéra Katka mala 14 rokov a bola po operácii slepého čreva, brali sme ju z nemocnice s vykrivenou chrbticou. Do roka sa jej stav ešte viac zhoršil. Táto udalosť nás doslova prevalcovala... Uvedomila som si, že treba niečo robiť, že treba zmeniť náš život a najmä stravu. Dcéra športovala, hrala basketbal. Normálne jedlo nezjedla, ale čokolády a keksy mohla jesť kedykoľvek. Myslím, že aj to spôsobilo zmenu v jej metabolizme, stresy a záťaže sa odrazili aj na jej chrbtici. Lekári nám nedokázali opísať presné príčiny jej zdravotného stavu. Uvedomila som si, že musím zmeniť všetko – myslenie, správanie, stravovanie, zmeniť svoju podstatu. Začala som sa zaoberať rôznymi alternatívnymi možnosťami liečby, ktoré sa po revolúcii u nás začali objavovať. Zistila som, že keď sa zmením ja, začne sa meniť aj moje okolie, a to sa naozaj stalo. Tak som sa dostala k makrobiotickému vareniu.

Aké boli začiatky?

Boli ťažké... Nevedela som, ako začať, koho sa mám spýtať na veci, ktoré neviem. Kládla som otázky a odpovede sa vynárali v mojej mysli. Pomaly som sa tak prepracovala až k makrobiotike. Priateľka mi jedného dňa zavolala, či by som do jej podniku neprišla variť takúto zdravú stravu. Nemala som skúsenosti, no priateľka ma podržala a sľúbila pomoc pri zaúčaní. Absolvovala som nejaké kurzy, ale viac-menej som bola hodená do vody. Keďže ma varenie vždy bavilo a napĺňalo, veľmi rýchlo som pochopila, ako môžem princípy makrobiotiky aplikovať do klasickej stravy. Nie je to náročné, ak tieto princípy poznáte, a pritom sa vedieť vcítiť do chutí a potrieb Slováka. Začali sa mi dostávať spätné väzby od zákazníkov – konzumentov. Pýtali sa ma, čo to s nimi robím, že im ustúpili zdravotné problémy, znížil sa cholesterol, a vtedy som si začala uvedomovať, že to určite nie je náhoda. Nútilo ma to ponárať sa ešte hlbšie do tejto problematiky. Navštevovala som kurzy, školenia, vypracovala som si môj štýl stravy, ktorému hovorím „hravo zdravo“. Nie je to však prísna makrobiotika.

Myslíte, že je ľahšie presvedčiť ľudí na túto stravu, ak vyzerá na pohľad ako tá ktorú jedia celé roky a vôbec nie je zdravá? Príklad - namiesto sekanej z mäsa je na tanieri sekaná z ovsených vločiek, sóje, a pohánky, je však spracovaná tým spôsobom, aby vzhľadovo a dokonca aj chuťou pripomínala tú nezdravú sekanú...

Presne tak. Človek by nemal byť závislý na príkazoch a zákazoch. Zdravý životný štýl je zdravé myslenie v slobode, radosti, pokoji. Keď aj nejaký prehrešok v strave urobím, som si toho vedomý a druhý krát sa tomu vyhnem. Vychádzala som z nadľahčených princípov makrobiotiky, som si vedomá, že prejsť zo dňa na deň na takúto stravu nie je vôbec ľahké. Je to vlastne diéta, ktorá je o 50 % nej konzumácii obilia, čo je dosť náročné. Stravu, ktorú pripravujeme u nás, voláme harmonická strava, alebo radostná či preventívna makrobiotika. S tými názvami sa stotožňujem. Harmonická preto, lebo pri našich jedlách harmonizujú potraviny tak, aby tam bola zelenina koreňová, listová, či okrúhla, ako napríklad kaleráb, takisto aby farebne aj chuťovo jednotlivé zložky harmonizovali. Preventívna makrobiotika preto, lebo ak len trochu niečo zmeníme v stravovaní, už sa nám to prejaví v myslení, na správaní, na zdraví. Radostná preto, lebo variť by malo byť pre nás radostné. Čím viac si dáme záležať na strave, ktorú do seba dáme, tým urobíme pre seba lepšie, budeme sa z toho tešiť. Nie je to o zákazoch, netreba sa hrať na nejakých trpiteľov, aby sme o mesiac vďaka jojo efektu nabrali všetko naspäť. Treba to brať s ľahkosťou a s tým cieľom, že robím pre seba niečo dobré.

Ešte pred nejakým časom bola vaša prevádzka menšia, dnes je už badať, že sem chodí viac ľudí. Typovo je ich ťažko zaradiť, chodia sem mladí, aj starší, rôzne typy. Popri zdravých jedlách ponúkate aj tie bežné „klasiky“. Na aké jedlá sem chodia ľudia viac, na zdravé, alebo na klasiku?

Keď som sa išla do tohto podnikania, alebo lepšie povedané poslania, mala to byť len zdravá strava. Aby sme dokázali splatiť leasing na stroje, kým nás ešte ľudia nepoznali, pripustili sme aj alternatívu klasickej stravy. Nedá sa ale úplne rozdeľovať jednu stranu od druhej, alebo tú druhú ignorovať. Dávam ľuďom na výber, nech si oni vyberú, ktorou cestou pôjdu. Ja sama si občas dám aj mäsitú stravu. Chodia k nám napríklad štyria hostia, dvaja z nich si dajú harmonickú stravu a dvaja klasickú. Takto sa u nás môže najesť celá partia ľudí. A zároveň sú tí druhí dvaja potenciálni konzumenti zdravej stravy. Často vidíme, ako si navzájom ochutnávajú z taniera a nabudúce si už možno ďalší z partie dá práve harmonickú stravu.

Čo sa týka ľudí s maškrtným jazýčkom, dá sa v rámci harmonickej stravy aj zdravšie maškrtiť?

Keby sme mali ísť úplne podľa princípov makrobiotiky, nemalo by sa maškrtiť vôbec. A keď sladké, tak len produkty s obilnín, teda sladkosti sladené obilným sladom. Mali by sa jesť iba obilniny, ktoré majú zložité cukry – polysacharidy, ktoré sa v tele štiepia 4 hodiny. Rafinovaný cukor sa štiepi asi pol hodinu a telo si potom pýta ďalšiu dávku. V našej dobe je to však zložitejšie, nič netreba robiť nasilu. Ak máte chuť na sladké, dajte si ho. Ale dajte si radšej jednu kvalitnú sladkosť zo zdravých produktov, ako viac nekvalitných. Človek, ktorý je zvyknutý na cukor, ten cukor vždy v nejakej podobe potrebuje. Pol hodinu po obede si dajte jednu kvalitnú sladkosť a to by malo stačiť. Môžu to byť rôzne špaldové alebo obilninové koláčiky. Mojím snom je, aby ľudia skutočne pochopili a zamysleli sa nad tým, že stojí za to sa takto stravovať.

Máme pred zdravým jedlom rešpekt?

Vraví sa, že nie všetko, čo je chutné, je aj zdravé. A platí to aj naopak, nie všetko čo je zdravé, nemusí byť chutné. Je na každom z nás, čo si z toho zoberie. Niekedy mám dni, keď sa snažím nejesť sladkosti, alebo ich jem menej a potom mám zase dni, keď si neviem rozkázať. Človek si však vždy musí byť vedomý možných následkov. Keď napríklad viem, že mám problémy s lepkom, nebudem predsa jesť moravské koláče, ale dám si niečo napríklad zo pšena. Sme zvyknutí veľa dochucovať, rôznymi koreniami, bylinkami. Makrobiotika razí skôr zásadu ochucovať čo najmenej a nechať vyznieť prirodzenú chuť surovín. Stále však tvrdím, že makrobiotika je určitý druh diéty. Treba si uvedomiť, že jedlo, ktoré počas dňa skombinujem, by malo byť zharmonizované v rámci nutričných hodnôt, energetického pôsobenia potravín, chutí, farieb a keď si ho ešte aj s láskou pripravím, niet čo dodať. V makrobiotike sa vraví - uč sa, var, ochutnávaj, ale preveruj na sebe, a pri takomto zdravšom stravovaní sa ľuďom zmení intuícia, cítenie, sám na sebe zistia, čo im robí dobre a čo nie. Po pol roku, maximálne roku si človek dokáže sám svoj jedálniček upraviť a zorganizovať tak, aby jedol to, čo si jeho telo žiada. Veľa krát už keď ideme niečo zjesť vieme, že to nedopadne dobre a bude nám zle. Je však potrebné naučiť sa tieto myšlienky vnímať, čerpať skúsenosti, pozorovať ich na sebe a riadiť si to podľa najlepšieho svedomia.




Recepty na základe princípov makrobiotky od pani Žlebekovej:


Foto: Varecha.sk - Sandra Támerová

Varená ryža natural s pšeničnou sekanou
a špenátom na zelenine.


VARENÁ RYŽA NATURAL
Pre 6 osôb

Suroviny: 0,6 kg ryže natural, 1,2 l vody, štipka morskej soli, 3 cm pásik riasy Kombu

Príprava: Ryžu natural aspoň trikrát prepláchneme a precedíme. Dáme variť do vriacej vody v pomere 1 diel ryže a 2 diely vody. Po zovretí vystúpi pena, ktorú odstránime. Posolíme a pridáme riasu Kombu. Najskôr varíme bez pokrievky, potom s pokrievkou, ktorú jemne poodtiahneme od okrajov hrnca. Varíme asi hodinu – hodinu aj 10 minút. Hrniec odstavíme z plameňa a necháme dôjsť pod pokrievkou.


PŠENIČNÁ SEKANÁ
Pre cca 6 osôb

Suroviny: 300 g pšenice, asi 3 cm kúsok riasy Kombu, 100 g vegetariánskej salámy (alebo tofu, prípadne párky), 150 g fazule Azuki, 1 PL sójovej omáčky, asi 3 cm kúsok zázvoru
štipka čierneho korenia, morská soľ podľa potreby, majorán podľa potreby, 2 – 3 strúčiky cesnaku, 1 cibuľa, 1 PL slnečnicového oleja za studena lisovaného

Príprava: Pšenicu dobre premyjeme – aspoň trikrát – a precedíme. Uvaríme vo vode v pomere 1 diel pšenice : 3 diely vody . Po zovretí vystúpi na povrch pena, ktorú odoberieme. Pridáme štipku soli a pásik morskej riasy Kombu. Varíme na miernom ohni približne 1,5 – 2 hodiny (podľa kvality a druhu hrnca). Najskôr varíme bez pokrievky, potom s pokrievkou, ktorú jemne poodtiahneme od okrajov hrnca. Pšenica je uvarená, keď sa „usmieva“ (=stredová čiara na pšenici je mierne rozpuklá). Uvarenú pšenicu necháme vychladnúť. Podobným spôsobom uvaríme aj fazuľu Azuki. Ak po uvarení zostane v hrnci viacej vody - precedíme. Taktiež necháme vychladnúť. Počas varenia pripravíme ostatné suroviny: očistíme cibuľu, cesnak, vegetariánsku salámu (tofu alebo párky) nakrájame na malé kocky, zázvor, ktorý nastrúhame na jemnom strúhadle a vytlačíme z neho šťavu. Vychladnutú pšenicu a fazuľu, cibuľu, cesnak zomelieme na mäsovom mlynčeku. Pridáme koreniny – čierne korenie, soľ, majorán, sójovú omáčku, zázvorovú šťavu. Dobre premiešame. Zmesou plníme olejom vymastené formy na chleba alebo zapekacie nádoby. Povrch sekanej zľahka zatlačíme a vyrovnáme, potrieme olejom a dáme zapiecť do vyhriatej rúry. Pečieme asi 15 minút pri 180 stupňoch. Podávame s rôznymi prílohami (varená ryža natural, varené pšeno, kukuričná kaša), prívarkami alebo zeleninovými šalátmi.

ŠPENÁT NA ZELENINE
pre 6 osôb

Suroviny:
2 stredne veľké cibule, 0,5 kg čerstvých špenátových listov (alebo mrazených), 5 – 6 strúčikov cesnaku, 2 PL slnečnicového oleja za studena lisovaného, 2 stredne veľké petržleny, 1 menšia tekvica Hokkaido (ak nemáme, môžeme použiť kvôli farbe aj 2 ks mrkvy), 1 ČL morskej soli, 1 ČL drvenej rasce, štipka mletého čierneho korenia, 1 PL sójovej omáčky, 2 – 3 PL kukuričného škrobu Gustin na zahustenie

Príprava: Cibuľu očistíme a pokrájame na mesiačiky. Cesnak očistíme a pretlačíme cez sitko alebo nastrúhame na jemnom strúhadle. Koreňovú zeleninu očistíme a pokrájame na tenké hranolčeky. Tekvicu Hokkaido prekrojíme, odstránime jadrá a nakrájame na tenké hranolčeky. Šupu neodstraňujeme! Špenátové listy umyjeme, podľa potreby odstránime hrubšie časti. Môžeme použiť aj mrazené listy. Pripravenú cibuľu podusíme na oleji do sklovita. Posolíme. Pridáme pokrájanú koreňovú zeleninu, Hokkaido a nastrúhaný cesnak. Podľa potreby môžeme podliať vodou. Na miernom ohni dusíme do polomäkka. Pridáme pripravené špenátové listy, ochutíme rascou, korením. Za stáleho miešania krátko dusíme do mäkka. Hotovú zmes môžeme zahustiť kukuričným škrobom rozpusteným vo vode. Necháme zovrieť a odstavíme z plameňa. Nakoniec dochutíme sójovou omáčkou a podľa potreby soľou.



Foto: Varecha.sk - Sandra Támerová

Špaldové cestoviny so strukovinou
a surovou zeleninou.


ŠPALDOVÉ CESTOVINY SO STRUKOVINOU A SUROVOU ZELENINOU
pre 6 osôb

Suroviny: 0,6 kg špaldových cestovín, 1,2 l vody, štipka morskej soli, 2 ks mrkvy, 2 ks petržlenu, 1 stredne veľká cukina, 1 malý pór, 2 – 3 strúčiky cesnaku, 1 stredne veľká cibuľa, 1 ČL mletej rasce, štipka mletého čierneho korenia, 1 PL sójovej omáčky, 150 g fazule Mungo(alebo inej), 3 stopky petržlenovej vňate, 1 PL slnečnicového oleja za studena lisovaného, 100 g údeného tavenýru (alebo tofu)

Príprava: Mungo dobre premyjeme – aspoň trikrát – a precedíme. Uvaríme vo vode v pomere 1 diel pšenice : 2 diely vody. Po zovretí vystúpi na povrch pena, ktorú odoberieme. Pridáme štipku soli. Varíme na miernom ohni približne 1 hodinu. Najskôr varíme bez pokrievky, potom s pokrievkou, ktorú jemne poodtiahneme od okrajov hrnca. Snažme sa fazuľu nerozvariť. Uvarené Mungo necháme vychladnúť. Mrkvu, petržlen, cukinu očistíme, umyjeme, nastrúhame na hrubom strúhadle alebo na robote na jemné pásiky (Julien). Cesnak očistíme a nastrúhame na jemnom strúhadle. Cibuľu očistíme a nakrájame na jemno. Pórik umyjeme a nakrájame na tenké mesiačiky. Do vriacej osolenej vody dáme variť špaldové cestoviny. Varíme asi 10 minút na miernom plameni. Odstavíme a necháme krátko dôjsť pod pokrievkou. Precedíme, opláchneme. Uvarené cestoviny vložíme do väčšej nádoby. Pridáme pripravenú na jemno postrúhanú zeleninu, cibuľu, cesnak, uvarenú fazuľu Mungo, petržlenovú vňať, soľ, rascu, korenie, slnečnicový olej. Dôsledne premiešame, na chvíľu prikryjeme pokrievkou, aby sa zelenina trochu „sparila“ a zmäkla. Podávame posypané nahrubo postrúhaným tavenýrom alebo tofu. Môžeme podávať aj s dressingom alebo tofunézou.



Foto: Varecha.sk - Sandra Támerová

Špaldový kysnutý moravský koláč.


ŠPALDOVÝ KYSNUTÝ MORAVSKÝ KOLÁČ

Suroviny: 0,3 kg špaldová múka hladká, 0,3 kg polohrubá múka, 50 g droždia, štipka soli, 1 PL trstinového cukru, voda podľa potreby (cca 5 dl), 0,5 dl slnečnicového oleja za studena lisovaného na potretie, slivkový lekvár domáci (uvarený zo sušených sliviek), tekvica Hokkaido (alebo jablká), vlašské orechy

Príprava: Tekvicu Hokkaido prekrojíme, zbavíme zrniečok, šupu neodstraňujeme, postrúhame na hrubom strúhadle. Môžeme použiť aj jablká. Orechy zomelieme – nie veľmi najemno. Z obidvoch múk, soli, cukru, kvasníc a vody vypracujeme ľahké cesto. Necháme vykysnúť na doske. Vykysnuté vyvaľkáme na hrúbku asi 1,5 cm, pokrájame na štvorčeky alebo vykrojíme kolieska. Vytvarované cesto zľahka prenesieme na olejom vymastený pekáč. Potrieme olejom. Do stredu lyžičkou vložíme lekvár, naň uložíme nastrúhané Hokkaido alebo jablká a posypeme orechami. Dáme piecť do vyhriatej rúry asi na 15 – 20 minút pri teplote 170 - 180 stupňov do zlatista. Upečené postriekame vodou, zľahka, aby zmäkli. Podľa uvedeného návodu môžeme pripraviť aj buchty: Na povykrajované tvary cesta na doske uložíme plnku, zavinieme do buchty, uložíme na vymastený plech, potrieme olejom, necháme podkysnúť. pečieme za rovnakých podmienok ako koláče. Po upečení môžeme buchty postriekať vodou a ešte na chvíľu prikryť utierkou, aby zmäkli.






Komentáre k článku:
  • julica - fotkaJulica 19. januára 2012 o 08:59

    jéj, táto pani má zdravíčko? chutí mi tam.
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarNesi 19. januára 2012 o 14:10

    Tiež skúšam zmeniť stravu aby som si ešte nejako v zdravý pomohla dnes som napríklad na raňajky urobila drožďovú nátierku mne chutila ale videla som že manžel ju jedol len aby ma neurazil on by si dal radšej medový chlieb ako toto ale já ho naučím aj zdravšie sa stravovať :-D
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarNesi 19. januára 2012 o 14:13

    už som piekla aj koláč zo špaldovej múky a tiež bol dobrý
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarMarianne69 19. januára 2012 o 14:45

    teda ten spaldovy moravsky kolac musim odskusat,bude vyborny
    @zareaguj
  • alena45 - fotkaAlena45 20. januára 2012 o 09:43

    joj, veľmi by som musela zmeniť svoje myslenie. Mám rada zdravé veci, ale tak - po svojom.
    Pani Žlebekovej ale držím palce a veľa zákazníkov.
    @zareaguj
  • mariaklara - fotkaMariaklara 20. januára 2012 o 12:28

    Pani Gabiku si pamätám z relácie " Bez servítky" . Veľmi sa mi páčili jej recepty, treba ich skúsiť. Sú výborné. Teraz sa chystám na tento kysnutý koláč. Ak sa niekedy ostihnem v BA, určite do jej jedálne prídem. Škoda, že nieje aj v mojom okolí niečo podobné, lebo keď idem s kolegyňami v NR alebo u nás na obed, je to pre mňa veľký problém. Ja sa stravujem zdravo už štyri roky. Manželovi občas niečo dám ochutnať, ale nie vždy mu to chutí. Ja som toho názoru, že človek, ktorý sa takto stravuje, to musí mať v hlave už inak, to myslenie. Mňa k tomuto stravovaniu tiež prinútili zdravotné problémy. Pani Gabike držím palce! Mohla by aj viac receptov poskytnúť, alebo napísať nejakú menšiu receptnú knižku.
    @zareaguj
  • mariaklara - fotkaMariaklara 20. januára 2012 o 20:16

    Tak teda koláč som piekla, síce z polovičnej dávky, bol výborný. Zaniesla som ochutnať kamoške, dvom susedám a dva kúsky som nechala manželovi keď príde večer z roboty. Podarilo sa mi urobiť 11 ks koláčov. Šesť bolo s jablkom a päť s Hokkaido. Teším sa , že mi pribudol ďalší zdraví recept do mojej zbierky.
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarMafee148 21. januára 2012 o 06:29

    pani Zlebekova,...varite aj bezglutenovu a bezlaktozovu stravu,...som bezradna ako na to,..
    @zareaguj
  • redakcia - fotkaRedakcia člen redakcie Varecha.sk, 21. januára 2012 o 11:06

    @mafee148 , založ diskusiu , tam ti určite veľa ľudí poradí ohľadne špeciálnych diét.
    @zareaguj
  • tornadolue - fotkaTornadolue 23. januára 2012 o 19:15

    Makrobiotika je uzasna, aj ked mi pripada dost narocna na pripravu, ale snazim sa do mojej veganskej stravy prepasovat aspon niektore jej zasady. Nedavno som si kupila aj knihu Moderna makrobiotika, velmi zaujimave citanie.
    @zareaguj
  • mariaklara - fotkaMariaklara 23. januára 2012 o 21:08

    Pre pána Jána, čo som to napísala, zdravý s mäkkým i. To určite zaúradoval nejaký škriatok.
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarJandalog 26. januára 2012 o 16:25

    Dobré nápady.Musím vyskúšať.
    @zareaguj
  • zvoncek - fotkaZvoncek 27. januára 2012 o 01:02

    @mariaklara , kde je tá jedáleň v Blave?
    @zareaguj
  • mariaklara - fotkaMariaklara 27. januára 2012 o 17:33

    @zvon ček, je to jedáleň Zdravíčko, zdravotné stredisko - 4 posch. Fedinova 9, BA. Ešte si pozri si www.dobrastrava.sk
    @zareaguj
  • mariaklara - fotkaMariaklara 27. januára 2012 o 17:36

    Dokonca som tu našla aj knihu, ktorú napísala pani Gabika, to je super.
    @zareaguj
  • kuchticka - fotkaKuchticka 6. februára 2012 o 05:50

    Citam dost neskoro, ale mam radost ze som tento clanok konecne videla a mozem sa lepsie orientovat "ako na to" co uz dlhsi cas skusam sama od seba bez rady kohokolvek. Iba viem, ze nechcem jest stale to "klasicke?" s masom a roznymi tukmi, ktore su pre mna zbytocne. Viem, ze tuk nas organizmus potrebuje, ale nie tak vela ako v mnohych pokrmoch byva. Dakujem za tento poucny clanok nasej redakcii - Sandre?
    @zareaguj
  • martamm - fotkaMartamm 2. augusta 2012 o 21:50

    tento spôsob stravovania by mi 100 % vyhovoval, mnoho z použitých surovín využívam už teraz...
    @zareaguj
  • peta5 - fotkaPeta5 13. októbra 2012 o 16:28

    a ako sa volá tá kniha čo pani Žlebeková napísala??? ďakujem
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarLanabard 17. februára 2013 o 14:56

    makrobiotici príliš prevárajú suroviny ak som dobre rozumela....Cestoviny so zeleninou by mi vyhovovali... ale prečo mungo variť? Je výborné iba naklíčené....
    @zareaguj
  • sycka - fotkaSycka 23. marca 2013 o 12:42

    Skvele, objavujem caro makrobiotiky :)
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarMicap 15. júla 2013 o 21:35

    Mnam, bola som ochutnat a bola som milo prekvapena, ako som sa chutne najedla ;)))
    @zareaguj


Pridaj komentár k článku:
Táto funkcia je len pre prihlásených!

Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


alebo môžeš použiť:

Prihlásenie cez Facebook

Registrácia

Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
Podmienky používania a ochrana osobných údajov


TOPlist