Starí vinohradníci a vinári boli väčšinou Nemci. Albrecht, Blaser, Wurm, Lernchnerovci. Tí poslední menovaní, Adolf, Ferdinand a Michael, ponúkali nielen „studničkovo" čisté veltlíny, rizlingy a silvány, ale viedli aj prosperujúcu viechu. Schádzali sa v nej politici, umelci, študenti, bonviváni. Oblizovali sa pri ich držkovej, pečenej kačici, hubových omáčkach i pri gaštanovej roláde.
Lernchnerovcov však preslávila iná roláda. Oškvarková. Recept na jej prípravu sa vďaka ojedinelému zvyku Gertrúdy Lernchnerovej zachoval podnes. Každá spoločnosť, ktorá sa vo vieche dobre cítila dostala pri účtovaní aj gastronomický suvenír v podobe rukou písaného receptu!
Napred si urobte kvások a vydržte chvíľu, aby sa nadýchol. Ten pridajte do pol kila hladkej múky, doložte tri lyžice masla, jedno vajce plus jeden žĺtok. Potom vymieste hladké cesto a nechajte ho vykysnúť. Kým sa vzmáha, pripravte si oškvarkovú masu. Pol kila oškvarkov, môžu byť aj husacie, zomeľte a pridajte k nim dve vajcia, dve lyžice kyslej smotany, trochu soli, trochu čierneho korenia.
Základné cesto rozdeľte na tri bochníky, rozvaľkajte, potrite oškvarkami a cesto zviňte. A opäť ho nechajte podkysnúť. Rolády potom pokrájajte na centimeter hrubé kolieska. Každé z nich potrite rozšľahaným žĺtkom a posypte rascou. Roládky pečte do zlatista. Môžu sa konzumovať ešte horúce, môžete sa s nimi láskať i za studena.
Na jar roku 1945 ulice starej Bratislavy osireli. Tí chytrejší utiekli, ostatných Nemcov vysťahovali. Veľa po nich nezostalo. Lernchnerova oškvarková roláda, vďaka predvídavosti „hausfrau", nám však zostala.
Diskusia k článku