Korbáče a veľkonočná tabuľa

Fedor Malík, 3. apríla 2018 o 04:00

Paľko Šula, syn dirigenta Roľníckej vzájomnej pokladnice, ma naučil dvom veciam. Odhalil mi, kde v modranskom chotári rastú kozie cecky a ako pliesť veľkonočné korbáče.



Robím to už šesťdesiat rokov a zaučil som do tejto aktivity i mojich synov. Na vŕbové prúty chodíme do Šúrov a Dolných Šnaud. Tak tomu bude i tohto roku. Prúty sa namočia do vedra s vodou a olúpu sa od lístkov. A potom už len sa zavesia na pergolu a „prešívajú". Osem prútov, jeden centrálny. Krajný sprava a zľava sa pootočia okolo osi a zasunú do stredu protiľahlej strany prútia...

Trvá to polhodinku a korbáč je hotový. Týchto „krásavcov" pletieme vždy na Veľkonočnú nedeľu. Vnuci sa priúčajú a poobede sa už ozýva hlad. Všetkých je treba zasýtiť. Tradične sa ponúka slepačia polievka a na stôl sa kladú sviatočné misy. V nedeľu sa už končí pôst, takže nie je treba sa už odriekať.

Švarcvaldská i pražská šunka, modranské varené klobásy, tlačenka Janka Lichnera. A k tomu chlebík, baranie rohy na kyslo, paradajkovo– cibuľový šalát. Syrová misa je ešte fajnovejšia. Sabinovský volovec, parenica, taká i taká, oštiepok, rakúsky horský syr, francúzsky brie. Nuž a polievka? Krištáľovo žltučká, s mrkvou a mladými kukuričkami a, akože inak, s modranskými frkacúľami...

To pravé veselie prepukne až v šibačkový pondelok. Vnuci sú vo vytržení. Stuhy na korbáčoch, košík plný lákavých dobrôt. Väčšinou však prídu vyhladovaní. Dedo sa na nich pripravil. O čosi skôr vstal a na obed kuchyňa lákavo rozvoniava. Žiadne jahňa, žiadne kozľa, žiadna veľkonočná baranina. „Pošmákneme" si pekne po našom. Vyprážané teľacie rezne s kyslým zemiakovým šalátom. Bude „na zeleno". Pridávam doň nie slnečnicový, ale štajerský tekvicový olej. Veľkonočný dezert je na slano i na sladko. Osúchy z kysnutého cesta sú smotanovo-kôprové i slivkové s makom. Všetci sú spokojní, len dedo do večera umýva riad a upratuje kuchyňu...
Komentáre k článku:
  • elena - fotkaElena 3. apríla 2018 o 05:54

  • používateľ nemá avatarBabucka 3. apríla 2018 o 11:20

    Spravny dedko,predsa vnucatka nesmu byt hladne,dobry dedko aj posledne pre ne obetuje.
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarKecupicek 3. apríla 2018 o 11:38

    Páči sa mi táto obetavosť, veď aj Ježiš sa obetoval za nás, aj my sa obetujeme pre svojich vnukov. Kladiem si často otázku:- Kto sa obetuje pre nás?- Všetko berú ako samozrejmosť, a tak sa mi zdá že bude pre nich úplná samozrejmosť odložiť nás niekde do stacionára, vrátia nám to, keď sme ich my odkladali do jasličiek.
    @zareaguj
  • conscientia - fotkaConscientia 3. apríla 2018 o 13:56

    @Kecupicek Budem úprimná. Neverím v Ježiša a nie som ani veriaca. O starú mamu sme sa doma starali, pokiaľ sme mohli. A keď sme už nemohli a ostatná litera v abecede alias rodina sa nemala k činu, dali sme ju do domova (a tie sme tiež tvrdo podrobili kritike.)

    Ja som bola - och tá drzosť - vydupane oslobodená od tzv. telesnej výchovy (nechcelo sa mi zabíjať dve hodiny pinkania loptičkou) a chodila som za starou mamou do domova. Nakŕmiť, preobliecť, nakúpiť. Znášala som jej schizofrenické reči a ospravedlňovala sa susedom, keď ich obviňovala, že sa ju snažia zavraždiť plynom. I takto bohomžiaľ občas vyzerá staroba.

    A kto sa obetuje za nás? Nikto.
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarKecupicek 3. apríla 2018 o 17:13

    Prepáč, nemyslela som to až do samého konca, to je samozrejmé, že nemôžeme poskytovať lekársku starostlivosť namiesto zdravotníkov. @Conscientia (3.4.2018 13:56)

    @zareaguj


Pridaj komentár k článku:
Táto funkcia je len pre prihlásených!

Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


alebo môžeš použiť:

Prihlásenie cez Facebook

Registrácia

Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
Podmienky používania a ochrana osobných údajov


TOPlist