Robím to už šesťdesiat rokov a zaučil som do tejto aktivity i mojich synov. Na vŕbové prúty chodíme do Šúrov a Dolných Šnaud. Tak tomu bude i tohto roku. Prúty sa namočia do vedra s vodou a olúpu sa od lístkov. A potom už len sa zavesia na pergolu a „prešívajú". Osem prútov, jeden centrálny. Krajný sprava a zľava sa pootočia okolo osi a zasunú do stredu protiľahlej strany prútia...
Trvá to polhodinku a korbáč je hotový. Týchto „krásavcov" pletieme vždy na Veľkonočnú nedeľu. Vnuci sa priúčajú a poobede sa už ozýva hlad. Všetkých je treba zasýtiť. Tradične sa ponúka slepačia polievka a na stôl sa kladú sviatočné misy. V nedeľu sa už končí pôst, takže nie je treba sa už odriekať.
Švarcvaldská i pražská šunka, modranské varené klobásy, tlačenka Janka Lichnera. A k tomu chlebík, baranie rohy na kyslo, paradajkovo– cibuľový šalát. Syrová misa je ešte fajnovejšia. Sabinovský volovec, parenica, taká i taká, oštiepok, rakúsky horský syr, francúzsky brie. Nuž a polievka? Krištáľovo žltučká, s mrkvou a mladými kukuričkami a, akože inak, s modranskými frkacúľami...
To pravé veselie prepukne až v šibačkový pondelok. Vnuci sú vo vytržení. Stuhy na korbáčoch, košík plný lákavých dobrôt. Väčšinou však prídu vyhladovaní. Dedo sa na nich pripravil. O čosi skôr vstal a na obed kuchyňa lákavo rozvoniava. Žiadne jahňa, žiadne kozľa, žiadna veľkonočná baranina. „Pošmákneme" si pekne po našom. Vyprážané teľacie rezne s kyslým zemiakovým šalátom. Bude „na zeleno". Pridávam doň nie slnečnicový, ale štajerský tekvicový olej. Veľkonočný dezert je na slano i na sladko. Osúchy z kysnutého cesta sú smotanovo-kôprové i slivkové s makom. Všetci sú spokojní, len dedo do večera umýva riad a upratuje kuchyňu...
Ja som bola - och tá drzosť - vydupane oslobodená od tzv. telesnej výchovy (nechcelo sa mi zabíjať dve hodiny pinkania loptičkou) a chodila som za starou mamou do domova. Nakŕmiť, preobliecť, nakúpiť. Znášala som jej schizofrenické reči a ospravedlňovala sa susedom, keď ich obviňovala, že sa ju snažia zavraždiť plynom. I takto bohomžiaľ občas vyzerá staroba.
A kto sa obetuje za nás? Nikto.