O víne:
Komu zvoní korona do hrobu

Európska komisia už prijala dve opatrenia, ktoré by mali uľahčiť ako-tak rozumné likvidovanie prebytkov. Prvým je tzv. krízová destilácia a druhým krízové skladovanie vína nahromadeného u producentov. Slovensko sa ocitlo v slepej uličke. Obe opatrenia sú financované z balíka tzv. spoločnej organizácie trhu, lenže naši vinári vyčerpali prostriedky z neho na obnovu vinohradov.

"Predaj vína počas krízy vyvolanej koronou sa zúžil len na obchodné siete, tzv. horeca sektor – hotely, reštaurácie a kaviarne spolu s vínotékami boli nadlho zatvorené. Tržby za víno prudko klesli a hrozí, že nebude za čo nakúpiť novú úrodu,“ zhrnula situáciu Jaroslava Kaňuchová-Pátková, riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska.

V najhoršej situácii sa ocitli vinárstva, ktoré predávali víno do gastronómie. Tým príjmy za víno padli na úroveň 30 percent proti rovnakému obdobiu vlaňajška. Zamrznutý predaj vína ohrozuje nákup tohtoročnej úrody hrozna. Keď vinohradníci, predovšetkým veľké vinohradnícke družstvá dostali neurčitú odpoveď pri rokovaniach o kontraktoch a cenách, pristúpili ku krajnému riešeniu. Začali klčovať vinohrady. A to aj také známe družstvá ako PD Čachtice. Ani ich dlhoročný partner spoločnosť Víno Mrva&Stanko nie je schopný garantovať nákupy suroviny v obvyklých množstvách.

Od chvíle, čo je sformovaná Matovičova vláda, sa vinári usilujú o stretnutie s vedením rezortu. Malo by sa naostatok uskutočniť tento týždeň, aby sa posúdili možnosti, ako spoločnými silami dostať sektor pestovania a spracovania vína z takmer neriešiteľnej situácie.

"Takmer naisto možno rátať s tým, že trojka najväčších európskych vinárov naleje do likvidácie prebytkov aj exportné dotácie. Nemáme šancu vzdorovať vínu, ktoré sa cenou dostane na 30 centov za liter (cisternové víno) a ani fľašovému, s cenou pod 2 eurá,“ povedal viceprezident vinárskeho zväzu Vladimír Mrva.

Slovenské víno môžu zachrániť len spotrebitelia, ak cielene budú nakupovať moky od domácich producentov. Lenže cena je pri výbere tovaru až na prvom mieste a takisto je tu prirodzená zvedavosť ochutnať vína známych značiek, ktorým kríza znižuje cenu.

Produkcia vína podobne ako ostatných potravín veľmi citlivo reaguje nielen na vývoj počasia, ale aj rôzne spoločenské a ekonomické otrasy. Na ustálený odbyt potrebuje prostredie dobre zarábajúcich spotrebiteľov, tí sa však ocitajú v neistote, klesajú im príjmy a tisíce ľudí nevedia, či si udržia svoje pracovné miesta.

Samostatnou kapitolou je výkonnosť slovenského vinohradníctva. V priebehu troch desaťročí prudko poklesli výmery. Krajina prišla o dve tretiny viníc a hektárové úrody hrozna sa pohybujú v rozmedzí od troch do desať ton, priemer je okolo piatich ton. Takáto intenzita výroby, samozrejme, nestačí držať krok so zahraničnou konkurenciou, kde sú úrody hrozna od desať do dvadsať ton z hektára.

Slovensko je síce producent špičkových vín, kde sa cielene redukuje úroda často hlboko pod desať ton z hektára, ale najpredávanejšie vína sú v cene od dvoch do tri a pol eura za fľašu. Nuž a tie pochádzajú z produktívnejších vinohradov, ako sú zdevastované slovenské vinice. Mnohé sú prestarnuté, chýbajú v nich kry, čo sa, samozrejme, premieta do ekonomiky výroby hrozna aj vína.

Ak sa má slovenské vinohradníctvo a vinárstvo spamätať, musí si nielen obrazne, ale doslova naliať do pohára čisté víno. To sa narodí len tam, kde budú jasné vzťahy medzi producentmi a spracovateľmi a kde štát jasne zadefinuje pravidlá, ktoré budú všetci dodržiavať. Rok 2020 tak prinesie zrejme situácie, ktoré opísal v románe Červené víno František Hečko. To, čo sa prihodilo Markovi Habdžovi a jeho druhom pred sto rokmi, prežívajú pokračovatelia vinohradníckej tradície znova.

Krízy boli aj budú, tá súčasná je o to horšia, že má naozaj globálny charakter. V čase, keď sa zdôrazňuje lokálnosť, čerstvosť produkcie, môže vínu najviac pomôcť naozaj verný slovenský spotrebiteľ. Veď naše víno je mu najbližšie a je naozaj kvalitné.

Veľmi dôležitá je kooperácia medzi pestovateľmi a spracovateľmi. Vinár Peter Matyšák sa dohodol so svojimi dodávateľmi na predĺžení splátkového kalendára a na revanš im garantuje odber tohtoročnej úrody. Takáto ústretovosť by nemala byť ojedinelá. Práve ona môže prispieť k zachovaniu a nie ku klčovaniu vinohradov.