Foto: Pravda - Ivan Majerský
Našincov nepresvedčíte. Naša je najlepšia! Čo už na tom, že pričasto je v nej len pramálo toho ovčieho podielu. Doba je ťažká, oviec ubúda, tak si bryndziari pomáhajú kadečím. Kravským mliekom i tvarohom, rastlinnými tukmi. Príkladom je zmesový syrový výrobok ,,bačova pochúťka" obsahujúci len 22 % ovčej suroviny. Nuž nejedzte ju, varte s ňou, pečte s ňou...
Bryndza je tvarohový slaný ovčí syr, ktorý vzniká po zahriatí ovčieho mlieka a jeho ošetrení syridlom. Získaná ,,hrudka" sa potom melie, solí a natĺka do drevených nádob - geletiek - či v minulosti do kožených vriec. Od 18. storočia sa bryndza vyrába remeselne.
Prvá slovenská bryndziareň vznikla v Detve (Vagač, 1787). Až neskôr pribudli bryndziarne vo Zvolene, v Ružomberku, vo Zvolenskej Slatine. Bryndza zachutila a po Hornom Uhorsku ju roznášali ,,kaštikári". Len tí najlepší ponúkali i páchnucu nátierku, tzv. korkovicu, ktorá sa pripravovala zo zoschnutej kôry orezávaním hrudiek...
Moji Modrania sa hrdia prípravou smotanovo-bryndzového osúcha, ktorý nevymysleli. Recept k nám priniesli pred sto rokmi vinohradnícke tovarichárky z Považia a Oravy. Osúch musí voňať, chrumkať a musí byť teplý.
Potrebuje dobré slané koláčové kysnuté cesto, sladkastú, mastnú bryndzu, trocha múky, dva žĺtky a rozšľahaný bielok. Pre verziu ,,de luxe" majte pripravenú aj nakrájanú slaninu, nasekaný kôpor alebo pažítku.
K osúchu ,,nepasuje" ani biele, ani červené. Pojedajte ho so studeným demikátom, v ktorom sú nakrájané mladé letné zemiačky a jeden-dva strúčiky cesnaku mliečnej zrelosti...
Diskusia k článku