Ladislav a Margita Šebovci si zakladajú na jednoznačnom pôvode vína, na jednote priestoru, kde sa víno urodilo a spracovalo. Na posilnení odvekej zmyslovej príslušnosti človeka k miestu, kde vyrástol a ochutnal prvý krajec chrumkavého chlebíka, pochutil si na pečenej kačke, babičkinej štrúdli a vypil prvý dúšok ihravého vína.
V čase všestrannej globalizácie, ktorá stiera hranice kontinentov, štátov, regiónov a na pultoch obchodných sietí vydáva masovú priemyselnú produkciu lacného vína z najrozličnejších kútov sveta za výdobytok doby, predstavuje víno z Karpatskej perly návrat ku koreňom. Ochutnávajúc víno spolu s dobrotami miestnej kuchyne uvedomujeme si hodnotu krajiny, ktorej sme súčasťou a ktorú v zhone všedného života nevnímame.
Šebovci patria k prvej ponovembrovej generácii slovenských vinohradníkov a vinárov. Málokto ako oni tak plynule nadviazal na tradíciu rodového vinárstva. Obaja zanechali zamestnania, ktoré boli produktom súradníc socialistického hospodárstva, a vrátili sa na vinohradnícku dedovizeň. V priebehu tridsiatich rokov vybudovali na 60 hektároch vinohrady, ktoré ilustrujú bohatstvo a neuveriteľnú rozmanitosť Malokarpatskej vinohradníckej oblasti.
Ich vinohradnícko-vinárska tvorba je na jednej strane návratom k pôvodným odrodám, ako je Veltlínske zelené, Rizling rýnsky či Frankovka modrá a na druhej ukážkou možností nových česko-slovenských odrôd, ktoré vznikli na mieru pôdno-klimatických podmienok Slovenska a južnej Moravy. Nedávno vyšľachtené odrody Devín, Pálava, Aurélius či Muškát moravský akoby boli od nepamäti súčasťou šebovskej vinice na Suchom vrchu. Tam, kde za socializmu pestovali tabak, sa teraz rodí ušľachtilé víno. Ušľachtilé preto, lebo sem patrí.
Viac než defilírka vína
Za posledných tridsať rokov vyrástlo na Slovensku veľa moderných vinárstiev. Jedno z takých postavili aj Šebovci. Jeho hodnota nespočíva len v technológii, ale aj v tom, že sa stalo prirodzenou súčasťou krajiny. Pôvodný vodojem získal podobu rozhľadne s vežou, ktorá je dobrým orientačným bodom v krajine. Z veže možno uprieť pohľad na modranské vinohradnícke úbočia a na terase pod ňou ochutnávať vína, ktoré sa tam narodili. Práve ony najlepšie hovoria o zmenách, ktorými vinohradnícka krajina spravovaná šebovskými rukami prešla.
Tohtoročnú jarnú degustáciu vín Karpatskej perly neformálne odštartovalo trio ružových vín ročníka 2018 – dve suché rosé z kabernetu a frankovky modrej a k tomu polosladký ružový kabernet. Výborné osvieženie v nezvykle až letno-horúcom aprílovom dni. Z vína sálal veselý esprit, ktorý bol vyjadrením jednej z podôb Suchého vrchu a Šalaperskej hory z Chorvátskeho Grobu.
Francúzi si zakladajú na polohách, kde sa víno urodilo. Niektoré sú medzi ľuďmi také známe ako najvyšší vrchol Francúzska Mont Blanc. Aj my na Slovensku konečne prichádzame na to, čo je to dobrá apelácia, spriahnutie správnej odrody so správnym vinohradom. Karpatská perla sa uberá týmto smerom a degustácia pripomenula, čo znamená, keď sa spáruje víno so svojím životným priestorom.
Akoby symbolicky bol úvodným vínom oficiálnej časti degustácie pestovateľský sekt Pinot Blanc 2014. Narodil sa v modranskej vinici Kalvária, okolo ktorej sa rozprestiera viacero v posledných rokoch obnovených vinohradníckych honov. Kalvária je symbolom Kristovej krížovej cesty. Vinica je svojím spôsobom vinohradníkovým krížom, ktorý treba vyniesť až na vrchol. Inak sa človek nedočká vykúpenia v podobe dobrého vína.
Pestovateľský sekt z úrody roku 2014 zrel tri a pol roka na kvasničných kaloch. Poctivé víno, ktoré uzrelo v pravý čas svetlo dňa. Osviežilo zmysly a pripravilo vnímať príbeh ostatných vín. Dobre sa naladiť, to je základ vydarenej degustácie.
A k tomu ešte jeden dobrý nápad. Je fajn ochutnávať víno, ale vidieť pritom jeho rodný vinohrad v rôznych obdobiach roka, je ešte lepšie. Ladislav Šebo nenalieval do pohárov len víno, ale na plátne predstavil príbeh ochutnávaného vína a jeho rodičovského vinohradu. Vari každému zostane v pamäti obraz Kalvárie, pod ktorou leží vinohradnícke úbočie tvoriace kotol plný vína nad mestom Modra, ktoré ho symbolizuje.
Degustácia má, pravdaže svoje tempo. Červená laserová bodka preskakovala na plátne z vinice na vinicu a zastavila sa na Kramároch, odkiaľ pochádza Rizling rýnsky, 2018. Je to mladá vinica založená v roku 2013. Vinica s tenkou vrstvou pôdy leží na žule plnej draslíka a horčíka. Na pohľad chudobná domovina pre ker, a predsa ho rastlina miluje. Je teplá, plná slnka a poskytujúca spektrum látok, po ktorých vinič túži. Materská hornina robí víno špecifickým, je šťavnaté, pikantné a prekvapí príjemnou stopou tropického ovocia. Ker ešte len vniká do priestoru, potrebuje sa v ňom lepšie usalašiť, aby odovzdal vínu všetko jeho bohatstvo. Čas sa stane jeho spojencom, veď už teraz ukazuje výborný potenciál.
Dar dostávaš, dar dávaš
Len v roku 2017 a 2018 Šebovci obnovili vinohrady na takmer 14 hektároch. Rekonštrukcie prebiehajú nielen nad Modrou, ale aj vo Vištuku. Čo poloha, to iné zloženie pôdy, vištucké vinice ležia ako Suchý vrch na spraši. A medzi týmito protipólmi žulových Malých Karpát sa nachádza vinohrad Noviny, kde Šebovci pestujú Veltlínske zelené. Štvoro podôb rôznych vinohradníckych mikroregiónov.
Noviny vari so storočnou čerešňou uprostred vinice tvoria zvláštny priestor. V ílovitej hline sa mieša kremeň aj vápenec. V unikátnom zložení pôdy, o ktoré sa postaral geologický vývoj územia, sa zračí tajomstvo Veltlínskeho zeleného 2018 z Novín. A ešte v jeho veku – má už 40 rôčkov. Preto nie náhodou Ladislav Šebo pri mladých vinohradoch počas degustácie poznamenal, že potrebujú zostarnúť. Vinohradník vlastne chystá vinicu pre svoje deti a vnúčatá. Veď aj on ich získal od predchádzajúcich pokolení. Dar dostávaš, dar dávaš, v tom je pointa kolobehu dobrého vína.
Vína sú tekutou mapou priestoru, ktorý obrába Karpatská perla. Sauvignon 2018, ktorý je dnes módnym vínom zásluhou priekopníckej práce novozélandských vinárov i obrovského kapitálu, investovaného aj do marketingu, ukazuje čisto slovenskú tvár. Pochádza zo Suchého vrchu. Technológ Tomáš Dilong pripomenie vlaňajšie leto, ktorého extrémne horúci dych spôsobil dozretie bobúľ o dva týždne skôr, ako je obvyklý termín. Šebovci sa však nenechali zaskočiť počasím. Trafili na zber pravú chvíľu a v pohári tancovalo ľahké svieže víno s odkazom na Slovensku obľúbený žihľavový tón.
Veltlínske zelené 2018 upiera opäť pozornosť na modranskú časť vinohradov. Ocitli sme sa na Ingloch. Víno sa urodilo na 40-ročných kroch a bolo spracované spontánnou fermentáciou. V takomto vinohrade sa nachádza všetko, čo treba pre spontánne kvasenie, najmä kvasinky typické pre odrodu a jej vinicu. Ladislav Šebo s dávkou istého nadsadenia pri prezentácii veltlínu z Inglov prehodil, že keď víno dostane vo vinohrade všetko, čo dostať má, v pivnici je to potom hračka. "Iba ho stočíte do kvasnej nádoby a samo sa spraví.“ Nuž samo ako samo, vinár je samozrejme pri ňom, víno však zbytočne nevyrušuje.
Prejdú roky, kým sa mladá vinica premení na zrelú a kým aj vinár vyrastie na jej úroveň. Rastú vlastne spolu. Ingle to je naozaj zrelý vinohrad zrelého vinohradníka. Preto spolu ponúkli víno, ktoré medzinárodná degustátorka Edita Ďurčová prirovnala k vínam z rakúskeho Wachau, a tam sa rodia naozaj skvosty.
Požehnaný Bacchus
Jedným z najpopulárnejších šebovských vín je Muškát moravský. Šebovcom ho odporučil Margitin strýko Peter Záruba. Akoby videl do budúcnosti – produkcia zo štyroch hektárov je rok čo rok vypredaná. Suchý vrch jednoducho aromatickým odrodám sedí, čo potvrdzuje najmä Devín 2018 a Pálava 2018. Aj odroda Aurélius s odkazom na slávneho rímskeho cisára Marka Aurelia a jeho výboje na našom území robí vinárstvu skvelé služby.
Na tohtoročnej súťaži Bacchus v Madride získal Aurelius 2017 cibébový výber najviac bodov – 93 bodov a spolu s ním veľkú zlatú medailu. Nebol to ojedinelý triumf Karpatskej perly, pred ním sa na Bacchuse zaskveli ako najvyššie ocenené vína Devín 2014 hrozienkový výber a Veltlínske zelené 2015 – suché víno z Novín. To hovorí minimálne o dvoch veciach: po prvé, o výnimočnosti polôh, kde sa víno rodí a po druhé, o vinohradníckom a vinárskom majstrovstve.
Vracajúc sa pri degustácii k Aureliusu Ladislav Šebo zdôraznil výnimočnosť Suchého vrchu. Aurelius tu vytvára cibéby, ktoré vínu pridávajú neopakovateľný vnem spätý s týmto priestorom, víno je bohaté, plné, medové a nedobiedza svojou sladkosťou, pretože má dostatočnú výbavu kyselín. Tie sú o. i. dielom spraše bohatej na vápnik.
Medzinárodná znalkyňa vín Edita Ďurčová presne pomenovala, v čom tkvie sila vín z Karpatskej perly. Označila ich za úprimné vína, ktoré odrážajú terroir, ročník a spôsob výroby. Garanciou kvality pre spotrebiteľa je v tomto prípade jasný pôvod, spoľahlivá značka, meno vinára, podobne, ako je to v zahraničí.
Uznávaný enológ Vladimír Hronský, mapujúci vo svojich knihách trendy v súčasnom slovenskom víne, pridal iný výrečný postreh. Pred pár rokmi navštívil Karpatskú perlu vinár z Argentíny. Keď ochutnal jej kolekciu vín, skonštatoval, že na taký zážitok, aký v ňom vína vyvolali, by musel dva razy obísť celú Argentínu. Pripusťme, že z Argentínčana prehovorilo nadšenie z vína, ale v jednom sa nemýlil: trefne pomenoval hodnotu malej vinárskej krajiny a jedného z jej klenotov pod Malými Karpatmi – Karpatskej perly.
Diskusia k článku