Foto: Archív Karin Haydu
Karin Haydu vyštudovala herectvo, momentálne sa venuje najmä tejto profesii na divadelných doskách, napríklad v divadle La Komika a tiež moderuje. V televízii sa v minulosti deväť rokov podieľala na tvorbe úspešnej relácie Čo dokáže ulica. Hrala v televíznych seriáloch Panelák a Ordinácia v ružovej záhrade.
Nedá sa na začiatku nespýtať, aké ste mali leto.
Leto sme viac-menej strávili na Slovensku, na výletoch a športovými aktivitami.
V jeseni vás diváci uvidia vo dvoch epizódach nového televízneho seriálu Slasti strasti. Myslím, že ste dlhšie v televíznych seriáloch neúčinkovali, aký bol návrat k tejto práci?
Účinkovala som v tomto seriáli pod režisérskou taktovkou Karola Vosátka, ktorý je autorom a režisérom všetkých predstavení divadla La Komika, v ktorom hrávam. A aj vďaka nemu na pľaci vládla veľmi príjemná atmosféra a natáčanie som si užívala, keďže som stvárnila popletenú a vtipnú postavu.
Momentálne hráte v divadle najmä v komédiách, je vám táto poloha bližšia? Viem, že ste raz hovorili, že nemáte nič ani proti „mrchám“...
Áno, momentálne účinkujem v samých divadelných komédiách. V televíznych seriáloch to boli zväčša mrchy, do ktorých som bola obsadzovaná, ale v divadle je to naopak. Vždy som mala blízko ku komediálnemu žánru a teraz ho mám požehnane.
„Ako desaťročná som ušla zo školskej družiny a ešte kým boli rodičia v práci, som podľa omaminho receptu upiekla bábovku
a vydarila sa.“
Striedate divadlo, moderovanie, reláciu v rozhlase, ktorá z týchto polôh je vám najbližšia?
Všetky tieto tri zdanlivo podobné profesie mám rada a každá je špecifická v niečom inom. V divadle na seba preberám rôzne charaktery, ale pri moderovaní som sama za seba. Nedá sa to porovnať, ani pokiaľ ide o prípravy. Kým na moderovanie sa pripravujem 2-3 dni, divadelné predstavenie vzniká približne dva mesiace. A ani honorárovo to nie je identické. Milujem svoju prácu a baví ma tá variabilita.
V televízii sme vás častejšie videli v reláciách o varení, varili ste v Tajomstve mojej kuchyne aj v Bez servítky. Váš kolega Števo Martinovič hovoril, že to bol preňho čistý stres a najťažšie nahrávanie, aké zažil. Vy ste to ako vnímali, resp. prežili?
Mám veľmi rada varenie aj pečenie a nie je to pre mňa stresujúce, pretože v kuchyni sa pohybujem dennodenne už od mladého veku. Patrím k tým praktickým ženám, ktoré si všetko dopredu pripravia a riady „likvidujú“ už počas varenia, teda keď končím s varením, končím aj s upratovaním. Z kamier stres nemám, skôr to bolo náročné z časovej stránky, pretože sme boli limitovaní a ja som si nezvolila najjednoduchšie menu. Všetko som si pripravovala sama bez použitia polotovarov. Krémovú tekvicovú polievku, domáce zemiakové gnocchi so smotanovo-syrovou omáčkou a s morčacím mäsom a ako dezert som pripravila domáce pečené buchty so slivkovým lekvárom.
Diskusia k článku