Foto: Pravda - Ivan Majerský
V centre tohto okresu, v meste Novo Mesto, som pred rokmi pobudol v Centre biotechniky a turizmu. Mal som tam za európske peniaze prednášku a koštoval som tamojšie vína „cviček“. Tie majú rakúsko–uhorskú ochrannú známku už od roku 1886!
V reštaurácii Glavni Trg som bol hosťom riaditeľa tohto centra Tone Hrovata, zhovorčivého a sebavedomého chlapíka. Tone objednal pstruha „na žaru“ s mladými rožkovými zemiačikmi. Bolo to skvelé, bolo to „nebíčko v papuľke“. K rybe sme pochlipkávali deväťročné „hruškovo vino“ – „suho sadno vino iz tepk“. Také dobré ovocné víno som nikdy v živote nepil. „Tepka“ je stará odroda hrušiek, ktorá sa vysádzala ešte za čias Márie Terézie. V tom čase plnila úlohu výživy zbedačeného národa...
Na „tepku“ som takmer zabudol. Len nedávno mi ju pripomenuli moji kráľovskí priatelia Miro Dudo a Jožko Trtol. Tepka predsa rastie aj vo viniciach Malých Karpát! V Modre–Kráľovej, v dubovianskom i častianskom chotári. Tu sa však nazýva „šemendzia“! Sú to veľké stromy obsypané malými sladučkými plodmi.
Hruštičky sa sušia, potom strúhajú a pečú sa z nich originálne hruškové koláče. Podnes ich pripravujú Trtolovci, no recept akosi taja. Určite však naň potrebujete múku obilnú, múku hruškovú, hruškový džem, vajcia, maslo a škoricu. Veľa škorice, je to predsa liečivá dobrota. Nuž a víno? Žiadalo by sa hruškové. Také však v Modre–Kráľovej doposiaľ nik nevyrobil...
Diskusia k článku