Gurmánske cesty: Ako chutia Košice

Pohľad na Hlavnú ulicu s budovou Národného divadla zo Žigmundovej veže
Foto: Shutterstock

Ak by v súčasnosti vznikali ešte príslovia a porekadlá, tak jedno z nich by mohlo znieť – z Košíc do Bratislavy je to oveľa bližšie ako z Bratislavy do Košíc. Narážam pritom na fakt, že veľa ľudí z východu Slovenska do našej metropoly zavíta často, no pre mnohých zo západných regiónov krajiny akoby Košice boli vzdialené div nie svetelné roky.

Je pravda, že cesta niečo trvá, ale ak všetko funguje, ako má, tak IC vlakom aj autom sa z Bratislavy do Košíc dostanete za 4,5 hodiny.

Urobiť si výlet do Košíc sa určite oplatí a kto tak raz urobí, zistí, že je to v dobrom návykové mesto a bude sa doň rád vracať. Návyková je atmosféra aj energia, ktoré toto mesto vyžaruje a návštevník ju cíti. Spája v sebe históriu aj modernu a k tomu ešte aj dobré jedlo a nápoje.

Viete napríklad, kde sa nachádza najväčšia „krčma“ na Slovensku? Predsa v Košiciach na Hlavnej ulici, ktorá je charakteristická svojimi reštauráciami, kaviarňami, cukrárňami, barmi a pivárňami. Keď nastane teplé obdobie a všetci urobia pred svojimi prevádzkami terasy, tak na 1,2 kilometra, koľko je totiž dĺžka spomínanej Hlavnej ulice, sa všade posedáva, relaxuje, zabáva, je a pije. Máte pocit, akoby ste boli v jednom obrovskom stravovacom zariadení.

Ale nielen Hlavná ulica má svoje čaro, rovnaké majú dvory a pasáže v historických domoch v uličkách okolo nej. Tu našli svoje miesto tiež početné kaviarničky, kde sa sedí a často aj muzicíruje. Ak ste niekedy obdivovali živú atmosféru dvorov a pasáží v Budapešti, tak v tých košických sa budete tiež cítiť veľmi dobre.

Domáci si pochvaľujú, že v Košiciach je všade blízko a bez problémov sa dá do centra dostať z rôznych smerov aj pešo. Určite aj to je dôvod, že v meste je plno a živo. Jednoducho, vyjsť si s priateľmi tu patrí k životu. Či do centra, do neďalekého Kulturparku, alebo Tabačky Kulturfabrik, všade to žije zábavou aj umením.

Tajomstvo omšového vína

Pre Košice bolo dobré jedlo a nápoje charakteristické oddávna. Napríklad víno sa tu vyrábalo už v stredoveku a mesto z jeho výroby a predaja profitovalo. Po Urbanovi, teda patrónovi vinohradníkov, je tu pomenovaná aj jedna z pamiatok v centre mesta, Urbanova veža, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Urban sa volal aj obrovský zvon, ktorý tu bol umiestnený. Dnes je tu jeho kópia, keďže bol zničený pri jednom z požiarov.

Pretože ide o vežu patróna vinohradníkov, ktorá patrí cirkvi, môžete sa tu dozvedieť aj čo-to o omšovom víne. O jeho histórii, pravidlách jeho výroby a dokonca ho aj ochutnať. Viete napríklad, že sa môže vyrábať len z hrozna z vinohradu, ktorý je požehnaný biskupom a má na to od neho dekrét?

Dóm svätej Alžbety
Foto: Shutterstock

Len kúsok od Urbanovej veže sa nachádza hlavná atrakcia mesta, ktorú navštívi asi každý jeho návštevník – Dóm svätej Alžbety, ktorý je najväčším kostolom na Slovensku. Okrem toho má aj ďalšie naj, je tu napríklad jediný celokovový oltár v Európe aj najstaršie dvojité točité špirálové schody, ktoré slúžili pútnikom, keďže Košice boli pútnickým mestom. Na celom svete je ich päť a tie najstaršie sú práve tu. Ale aj bez toho, že by ste toto všetko vedeli, je návšteva dómu krásnym zážitkom, najmä ak vás oslovuje veľkoleposť gotických katedrál.

Nič pre klaustrofobikov

Ak máte radi históriu spojenú s trochou adrenalínu, tak určite stojí za návštevu Žigmundova veža, čo je severná veža Dómu sv. Alžbety, ktorá bola postavená za vlády Žigmunda Luxemburského. Je z nej krásny výhľad na mesto aj okolie.

Asi si poviete: čo je na tom adrenalínové? Je to výstup – hore k najvyššiemu bodu treba prekonať 165 schodov, ktoré vedú takým úzkym a strmým schodiskom, že užšie si už len ťažko predstaviť, je sotva na šírku jedného človeka. Jednotlivé schody sú také vysoké, že aj trénovanejší človek si po výstupe a zostupe „cíti“ stehenné svaly a svalovica nie je vylúčená. Ľudia s klaustrofóbiou by asi mali tento výstup radšej vynechať, teda ak nechcú získať svojho osobného „bobríka odvahy“.

V centre mesta určite stojí za to navštíviť unikátne podzemné archeologické múzeum v areáli dolnej brány. Ide o pozostatky mestských hradieb, na ktoré natrafili počas rekonštrukcie Hlavnej ulice v roku 1996, podarilo sa ich odkryť a zakonzervovať tak, že tu vzniklo múzeum dokumentujúce históriu a rozvoj Košíc. Mnohé inštalácie sú naozaj zaujímavé, keďže sú v nich použité moderné technológie – môžete plasticky vidieť nielen to, ako sa mesto rozvíjalo, ale aj ako ho zasiahol a rozširoval sa ničivý požiar v 17. storočí alebo morová epidémia v rokoch 1709 – 1710.

Umelá inteligencia v akcii

Od histórie poďme k moderne, veď Košice sú aj centrom informatiky, moderných technológií a mladých ľudí – na stredných a vysokých školách ich tu študujú desaťtisíce. K moderne sa v Košiciach dostanete aj tam, kde by ste to možno nečakali – napríklad v inštitúcii, akou je Východoslovenská galéria. Okrem toho, čo v klasických galériách očakávate, teda umenia z minulých storočí, tu majú aj inštalácie súčasných umelcov vrátane dátovej maľby na digitálnom plátne.

Momentálne tu vystavujú aj dielo tureckého mediálneho umelca Refika Anadola, priekopníka estetiky dát a umelej inteligencie. Má názov Wind of Košice a vytvoril ho na základe dát, ktoré rok zbieral o vetre, o ktorom miestni hovoria, že je všadeprítomný. Pozerať sa na tento „obraz“, ktorý sa vám pred očami stále mení, je fascinujúce a človek by pred ním vedel sedieť aj desiatky minút.

Foto: Shutterstock

Tie by však vedel sedieť aj pred Plávajúcou fontánou v košickom Mestskom parku, ktorý sa nachádza medzi hlavnou stanicou a centrom mesta. Voľakedy Košice preslávila Spievajúca fontána, ktorá bola v parčíku na Hlavnom námestí a striekala vodu podľa tónov hudby. Teraz ju opravujú, ale o pár sto metrov ďalej má nasledovníčku – fontánu, ktorú riadi umelá inteligencia a je jedinou multimediálnou fontánou na Slovensku.

Okrem toho, že hrá farbami a strieka podľa hudby, každý piatok a nedeľu si pri nej užijete hudobné programy, ktoré vytvorila umelá inteligencia. Ich súčasťou je aj premietanie projekcií na vodnú clonu, ktorú fontána vytvára. Takže sedíte na lavičke alebo stojíte a pozeráte na videoprojekciu, ktorá sa premieta na vodu. Naozaj niečo, čo treba zažiť.

Rastlinky a umenie

Botanická záhrada UJPŠ Košice
Foto: Shutterstock

Ak v Košiciach nie ste cez víkend a chcete navštíviť niečo nie každodenné, choďte sa pozrieť do Botanickej záhrady UJPŠ Košice. Málokto to vie, ale je to najväčšia botanická záhrada na Slovensku, nachádza sa na rozlohe 30 hektárov, takže pokojne sa tu dá stráviť celý deň.

Okrem toho, že je akademickým pracoviskom, majú aj tu zmysel pre inovácie – v skleníkoch medzi topickými rastlinami robia napríklad výstavy výtvarného umenia, organizujú tu dokonca kultúrne leto s koncertmi a v zime, keď sú krátke dni, zase v skleníkoch s tropickými rastlinami nočné prehliadky nazvané príznačne Noc v džungli.

Jednoducho, Košice môžete zažiť také, aké chcete a si vyberiete – historické, ultramoderné, inovatívne, kultúrne, gurmánske – alebo najlepšie, ako mix tohto všetkého.