Foto: Shutterstock
Stratené v Atlantiku
O Azorských ostrovoch, ktoré ležia stratené v Atlantiku medzi Európou a Amerikou, sa píše kadečo, ale najčastejšie ich označujú ako Havaj Európy a jedno z najkrajších miest na svete. Nebola som na Havaji, takže sa mi to ťažko posudzuje, ale je fakt, že Azory sú krásne a určite stoja za návštevu. A to sme pre krátkosť času boli len na hlavnom ostrove – St. Miguel. Spolu ich majú Azory deväť.Jedinou nevýhodou je, že cesta tam trvá naozaj dlho. Sú to hodiny strávené v lietadlách a na letiskách. Z Viedne priame spojenie neexistuje, takže ísť na Azory znamená letieť vyše troch hodín do Lisabonu alebo do Porta, tam stráviť tri až päť hodín čakaním na prípoj a odtiaľ letieť 2,5 hodiny do Ponta Delgady, hlavného mesta Azor.
Lepšia možnosť, ako ísť na jeden „šup“, je, ak idete individuálne a máte dosť času poňať prepravu na Azory štýlom cesta je cieľ, zostať jednu noc v Lisabone alebo v Porte a pozrieť si aj tieto mestá.
Ideálne na poznávanie
Azorské ostrovy sú čoraz populárnejším cieľom aj pre cestovné kancelárie, zopár ich sem robí aj poznávacie zájazdy a všetky sa vypredajú. Na náš vkus však všetky stáli veľa. Tak sme si vymysleli trochu iný koncept – kúpiť si cez cestovnú kanceláriu klasickú „pobytovku“, teda týždeň v hoteli s letenkou a s transferom, a poznávanie na ostrove zorganizovať po vlastnej línii. Buď tak, že si požičiame auto, alebo tak, že si zaplatíme poznávacie výlety na mieste. Prvá možnosť je o niečo lacnejšia, druhá zase komfortnejšia, keďže sa nemusíte o nič starať.
Foto: Jarmila Horváthová
V každom prípade takto zorganizovaná „poznávačka“ nás stála takmer o polovicu menej, ako keby sme si kúpili organizovaný poznávací zájazd. A videli sme presne to isté a možno aj o niečo viac.
Výhodou Azor pre poznávanie na vlastnú päsť je to, že sú tu krátke vzdialenosti. Ostrov St. Miguel nemá z jednej strany na druhú ani 100 kilometrov. Majú tu výborné cesty a všetky zaujímavé miesta sú perfektne značené. Takže ak sa vyberiete za nejakým konkrétnym cieľom, nemôžete zablúdiť.
Ostrovy pre všetkých
O Azoroch sa dá povedať, že sú to ostrovy pre všetkých – pre pohodlných aj pre turistov. Ak radi chodíte, sú tu desiatky kilometrov turistických chodníkov v úžasnej azorskej prírode. Ak nie, aj tak môžete vidieť všetky hlavné atrakcie ostrova bez vynaloženia námahy. Pri každom zaujímavom mieste je parkovisko a od neho je k danej atrakcii či vyhliadke vždy len niekoľko krokov.Jedinou výnimkou je vyhliadka Miradouro da Boca do Inferno, odkiaľ je úžasný výhľad na kráterové jazerá v oblasti Sete Citades, ktoré sú zaradené medzi sedem najväčších divov Portugalska. Výhľad na ne je vo všetkých prospektoch o Azorách. K nej jedinej bolo treba ísť asi dva kilometre a čiastočne do kopca.
Čajová plantáž, ananásy aj sopečná činnosť
O Azoroch sa píše, že sú vhodné na návštevu počas celého roka, ale v zime a na jar tam dosť prší. Ak ich chcete vidieť v plnom rozkvete a užiť si aj pekné počasie, aj sa kúpať, je výborný čas na návštevu polovica júna.My sme tu boli začiatkom júna a na kúpanie v mori ešte na náš vkus dosť teplo nebolo, hoci domáci už pláže okupovali. Na naše prekvapenie má ostrov St. Miguel aj pekné pláže a možnosti na kúpanie (na rozdiel od Madeiry, kde je oceán divokejší).
Panoramatický pohľad na severný maják na útesoch Azorských ostrovov.
Foto: Shutterstock
Keďže sme boli na Azorách týždeň, rozhodli sme sa pozrieť si len hlavný ostrov, pretože ak si z týždňa odrátate dva dni na cestu tam a naspäť a na poznávanie St. Miguel potrebujete minimálne štyri dni, zostane vám jeden deň – a ten sme si nechali na hlavné mesto a výlet za veľrybami a delfínmi. Takže určite sa oplatí sem prísť aj na dlhšie a kúpiť si prelety na 1–2 ďalšie ostrovy.
St. Miguel má však tiež čo ponúknuť. Úžasnú prírodu, výhľady, už spomínané Sete Citades, ale aj fumaroly ako na Islande. K tomu termálne pramene na kúpanie aj jediné čajové plantáže v Európe a dokonca aj plantáž, kde pestujú ananás.
Hoci tá, aj keď sme si na ňu prečítali chvály, za veľa ne- stála. Bolo to niekoľko fóliovníkov v Ponte Delgade priamo v susedstve panelákov, kde ste si mohli pozrieť rôzne štádiá rastu ananásovníkov. Ak však máte chuť na skvelú ananásovú šťavu, najlepší ananásový sorbet, aký ste kedy jedli, či si chcete kúpiť úžasný ananásový džem, treba sa tam vybrať. Či už autom, alebo miestnou dopravou za 50 centov.
Dielo človeka či matky prírody?
Čo nás na Azorách naozaj fascinovalo, bolo obrovské množstvo kvetov, ktoré rástli doslova všade, a to, ako bolo všetko čisté a dokonale upravené. Vlastne bolo ťažké rozoznať, čo tu rastie prirodzene a čo nasadil a upravil človek.Napríklad také Ribeira dos Caldeirões. Zaparkujete a počujete hučanie vodopádu. Idete asi sto metrov a pred vami sa otvorí pohľad na mohutný vodopád v bujnej vegetácii. Od neho vedú chodníky lemované záhonmi hortenzií a krásne výhľady. Vidíte, že celé to bolo upravené rukou človeka, ale s takým citom, že máte pocit, že to vytvorila matka príroda.
Miestne parky dokonale splývajú s divokou prírodou.
Foto: Shutterstock
Alebo termálne kúpele Caldeira Velha – je to niekoľko jazierok s termálnou vodou v bujnej vegetácii neďaleko krásneho (a napodiv) teplého vodopádu. Tu si však treba vstup vopred rezervovať, lebo celý areál je síce pôvabný, ale maličký a počet návštevníkov tu regulujú. Takže keď sme sem prišli prvýkrát, zistili sme, že ďalší vstup je možný až o dve hodiny. Tak sme sa porúčali a vstup si rezervovali na ďalší deň.
Čo sa kúpania v termálnej vode týka, je na Azorách niekoľko možností, na jednu z nich si však treba dať pozor. Tou sú pramene Ponta da Ferraria na juhozápade ostrova. Vo všetkých bedekroch sa dočítate, že sú to horúce pramene na morskom dne a že v závislosti od odlivu sa tu teplá voda mieša s morskou chladnejšou, čo robí kúpanie príjemným.
Lenže nikde sme sa nedočítali, čo to v závislosti od odlivu znamená a kedy odliv vlastne je. Výsledok: prišli sme sem poobede, vošli do vody, ktorá mala možno 20– 21 stupňov a nijaké teplé pramene sa nekonali, lebo už bolo po odlive. Na mieste sme sa dozvedeli, že odliv bol o deviatej ráno...
Veľryby, delfíny, ale najmä kravy
Keďže sme prvý deň na Azorách strávili v hlavnom meste a občas sme vošli aj do suvenírového obchodu, boli sme veľmi prekvapení, že namiesto veľrýb či delfínov, ktoré by sme na ostrovoch uprostred oceánu čakali, sme všade videli kravy. Na magnetkách, pohľadniciach, hrnčekoch, tričkách... Až keď sme sa vybrali na cesty po ostrove, zistili sme prečo. Kravy sa tu pasú naozaj všade. Určite je to tým, že Azory sú plochejšie ako napríklad Madeira, s ktorou ich radi porovnávajú.Na St. Miguele nie sú také dramatické skalnaté hory, skôr mierne svahy a pahorky, takže dobytok tu má dosť priestoru. Výsledkom sú úžasné mliečne výrobky, ktoré sme tu jedli, najmä syry. Mäkkého zrejúceho syra, ktorý bol v našom hoteli v raňajkovej ponuke, som sa nevedela dojesť. A figový džem k tomu, jedna báseň.
Ďalšia skvelá vec na Azorách je jedlo – je úžasné a ešte aj lacné.
Foto: Jarmila Horváthová
Čo sa týka tých druhých živočíchov – veľrýb a delfínov – za tými sme sa tiež vybrali. Ich sledovanie patrí k zážitkom, ktoré si na Azorách nesmiete nechať ujsť. Nerobila som si ilúzie, že nejaké uvidíme, svojho času som absolvovala taký výlet na Islande a za štyri hodiny sme nevideli ani plutvu...
Tu to však bolo iné. Videli sme aj jedno, aj druhé, dokonca jeden druh veľryby s mláďatkom. Teda presnejšie – ich chrbtovú plutvu. Lebo predstavovať si, že uvidíte veľrybu zblízka, je síce pekné, ale nezodpovedá realite, pretože z bezpečnostných dôvodov aj kvôli ochrane týchto živočíchov musia byť lode v dosť veľkej vzdialenosti od miesta, kde veľryby zbadajú. Delfíny nám to však vynahradili, tie šantili priamo okolo lode, pozerali sme na ne zo vzdialenosti asi jeden meter.
Ostrovy pre labužníkov
Ďalšia skvelá vec na Azorách je jedlo – je úžasné a ešte aj lacné. Mliečne výrobky a ananásové špeciality som spomínala, čo nás prekvapilo, bolo to, že mali výborný chlieb – taký ako tie najlepšie u nás. Na svoje si tu prídete, či máte radi ryby, morské potvory, steaky, ale jedli sme tu aj vynikajúco pripraveného králika za skvelú cenu, v pomerne nóbl reštaurácii stál aj s prílohou desať eur.Spomeniem len jedno jedlo, ktoré je tu absolútnou špecialitou a pripravuje sa len na jednom mieste – v dedinke Furnas, pri ktorej sa nachádzajú povestné fumaroly. To sú trhliny alebo „prieduchy“ v zemskom povrchu, cez ktoré unikajú do okolia plyny s teplotou 200 až 800 °C, sú to vlastne pozostatky sopečnej činnosti.
Vo Furnas si ich „osedlali“ a na fumarolovom poli uro bili diery, v ktorých varia miestnu špecialitu Cozido de Furnas. Samozrejme, keď sme tu boli, museli sme ísť do reštaurácie, kde ju ponúkali. Nevedeli sme presne, čo máme očakávať, lebo v nemčine aj v angličtine toto jedlo opisovali ako guláš. V porovnaní s ostatnými jedlami inde bolo pomerne drahé, ale ako sa hovorí, každá „sranda“ niečo stojí, takže sme si tanier pre dvoch objednali.
Keď nám priniesli obrovskú misu plnú rôznych druhov mäsa a zeleniny, naša prvá otázka bola, či je to porcia pre dvoch alebo pre štyroch... A hoci nie som práve mäsožravec, toto bolo také úžasne dobré, že sme celú tú obrovskú porciu zjedli a z reštaurácie sa takmer vykotúľali. Lebo Azory si predsa treba užiť zo všetkých stránok.
Cozido - špecialita z Azorských ostrovov
Diskusia k článku