Wadi Bani khalid - jedno z krásnych miest Ománu.
Foto: Shutterstock
Krajina ako z rozprávok 1 000 a jednej noci, uzavretá pred vonkajším svetom. Ešte do konca minulého storočia sa totiž do Ománu nedalo vôbec cestovať. To sa radikálne zmenilo, do Ománu sa už niekoľko rokov lieta aj priamo z Bratislavy a dovolenku tu strávili aj tisícky Slovákov. Chodia na juh do hotelov v blízkosti mesta Salalah, známeho svojimi nekonečnými plážami a krištáľovým morom.
My sme sa pred časom vybrali v Ománe iným smerom, na sever. Ten má more a pláže tiež, ale najmä má bohatú históriu a krásne prírodné scenérie, ktoré by ste v tejto vyprahnutej časti sveta, akou Arabský polostrov je, asi nečakali.
Mesto bez mrakodrapov
Kto príde do Maskatu (Muscatu), hlavného mesta Ománu, a bol predtým v Spojených arabských emirátoch, zostane zo vzhľadu mesta asi dosť prekvapený. Tak ako na celom Blízkom východe sa tu vo veľkom buduje, ale nikde tu nevidíte mrakodrapy. Všade biele, síce moderné, budovy, ale len do výšky niekoľkých poschodí.Supermoderná je aj budova miestnej opery, ktorá hostila mnohé hviezdy svetovej scény, na otvorení sa zúčastnil aj Placido Domingo.
Ani jeden turista by si nemal dať ujsť návštevu miestnej hlavnej mešity, kde sme zažili pri vchode takú prísnu strážkyňu dobrých mravov, že aj tetovanie na predlaktí zobrazujúce tvár si musel dotyčný prekryť šatkou. Vo všeobecnosti sú však Ománčania veľmi milí a príjemní.
Mešita sultána Kabusa v Maskate.
Foto: Shutterstock
To, čo pri prvých hodinách pobytu v krajine určite zaujme, je vzhľad miestnych. Ženy chodia tak ako v iných arabských krajinách v dlhých šatách – abájach, ktoré majú na civilnom oblečení. Tváre si väčšinou nezahaľujú, ženy pracujúce vo verejných úradoch a miestach to majú dokonca zakázané.
Muži nosia dlhé košele – didaše a vyzerajú vždy ako zo škatuľky, dokonca majú na nich aj šnúrku, ktorú si striekajú parfumom. Keď sme sa nášho sprievodcu Mohammeda pýtali, ako je možné, že všetci vyzerajú, akoby oblečenie práve vytiahli zo skrine, povedal, že každý má v aute niekoľko kusov a podľa potreby sa cez deň prezlečie.
Káva patrí ku každodenným rituálom.
Foto: Shutterstock
Od mužov z ostatných arabských krajín sa Ománčania líšia pokrývkou hlavy – nosia typickú ománsku čiapočku, kumma, alebo do štvorca zavinutý turban – a všetko musí farebne ladiť s dišdašom. Jednoducho, sú to parádnici.
Púšť? Ani zďaleka
Čo tam budete v tej púšti robiť? S touto otázkou sme sa pred cestou do Ománu neraz stretli. Omán však zďaleka nie sú len púšte. Lepšie povedané, sú tam aj rozsiahle púšte – napríklad Wahibská púšť je so svojimi farebnými a až 100–150 metrov vysokými dunami turistickou atrakciou. Je tu niekoľko turistických kempov na prenocovanie, jazdí sa tu na dunách, chodí sa z nich pozerať na západ alebo východ slnka.My sme na západ slnka šťastie nemali, prišla piesková búrka, tak sme mali ako atrakciu pohybujúce sa duny, resp. piesok, ktorý vietor premiestňoval z miesta na miesto. Zážitkom bolo aj vykopávanie auta, ktoré do piesku zapadlo.
Ale inak je sever Ománu hornatý a zelený. Je zďaleka najzelenším územím celého Arabského polostrova. Má to logické vysvetlenie – Omán sa nachádza na jeho okraji, je prvou krajinou polostrova od Arabského mora. Takže až 80 percent zrážok, ktoré na polostrov od mora prichádzajú, zostane tu – zachytí ich pohorie Al Hajar tiahnuce sa severovýchodným Ománom.
Grand Canyon v menšej verzii v pohorí Jebel Shams.
Foto: Shutterstock
Preto sa tu všade stretnete napríklad s palmovými hájmi a jedno z pohorí sa volá Jebel Akhdar (Zelené hory). Hornatý sever, to sú aj úžasné prírodné scenérie. Nemusíte ísť napríklad do Kalifornie, aby ste videli Grand Canyon. Jeho zmenšeninu majú aj v Ománe a v plnej kráse sa dá sledovať z miesta nazvaného Balcony Walk.
Poklad na Striebornom jazere
Jedným z najkrajších prírodných úkazov sú miestne Wadi či vádí. Údolia a kaňony porastené bujnou vegetáciou, kde tečú riečky, v ktorých sa dá kúpať. Predstavte si podobné európske horské kaňony, akurát s tým, že v týchto má voda 30 stupňov, takže nepotrebujete neoprén a nedrkocete zubami.Kúpanie vo vádí je jedna z najkrajších zážitkových aktivít, ktoré sa dajú v Ománe robiť. Úplne špeciálne je kúpanie vo vádí Wadi Ash Shab. Po tom, čo sa brodíte a plávate riečkou medzi útesmi, priplávate k rokline, ktorá je široká len na šírku hlavy (nič pre klaustrofobikov) a keď ju preplávate, zrazu sa pred vami otvorí jaskyňa s vodopádom. Výjav ako z filmu Poklad na Striebornom jazere a zážitok, na ktorý sa naozaj nezabúda.
Aj keď teda absolvovať celé to brodenie predtým naboso, ako sme to robili my, nebolo bohviečo, preto odporúčame topánky do vody. A určite si nezabudnite na návštevu vybrať iný termín, ako je ománsky víkend, lebo vtedy sem všetci chodia piknikovať a aj v riečke a jaskyni bolo ľudí dosť nahusto.
Kadiaľ kráčala história
Omán je krajina aj s bohatou históriou. Lákadlom pre turistov je napríklad mestečko Nizwa s mohutnými hradbami, hradom, pekným trhom, ktoré bolo už v 6 a 7. storočí centrom obchodu a tiež bolo hlavným mestom krajiny.K najcennejším historickým pamiatkam v krajine patrí aj stredoveké mesto Kalhat (Galhat alebo aj Qalhat), ktoré patrí do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Kalhat sa nachádza pri pobreží Indického oceánu a o jeho význame v minulosti svedčí aj to, že ho navštívil slávny cestovateľ Marco Polo.
Minaret v mešite sultána Kabusa.
Foto: Shutterstock
Celý Omán je doslova posiaty viac alebo menej zachovanými pevnosťami – napríklad pevnosť Bahla, ktorá sa nachádza 25 km od Nizwy a bola postavená v 12. storočí, tiež patrí medzi pamiatky zaradené do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Pre záujemcov o históriu Ománu len malá poznámka – najlepším obdobím na chodenie po pamiatkach sú zimné mesiace. My sme tam boli v apríli a teplomer v tieni ukazoval 39 stupňov. Možno sme len trafili horúce dni, ale chodiť po pamiatkach nie je ani v 30 stupňoch veľmi príjemné. Človeka viac ako história zaujíma, kde sa schová do tieňa.
Križovatka chutí
Jedlo je jedna z vecí, ktoré návštevu tejto krajiny ešte spríjemňujú. Ománska kuchyňa je zmesou chutí, keďže Omán bol vždy križovatkou obchodných ciest. Ománčania boli schopní moreplavci, ktorí si vedeli podmaniť aj ďaleký Zanzibar, kde istý čas vládli.Je sa tu dobre, rozmanito, hygienický štandard jedál aj priestorov, kde sa stoluje, je tu tiež na vysokej úrovni. Hoci mimo Maskatu to nie vždy vyzerá dokonalo, my sme miestnu stravu prežili bez žalúdočných problémov.
Orientálna kuchyňa, jedno z lákadiel Ománu.
Foto: Shutterstock
Ceny jedla a nápojov sú najmä tam, kde sú turisti, pomerne vysoké. Za jedlo sa platilo viac ako u nás, najmä v Maskate, na promenádach pri mori. Je to možno aj preto, že ománska mena rial je oveľa silnejšia ako euro, 1 rial je 2,3 eura.
Mimo hlavného mesta, kde sa pohybovalo málo turistov a návštevníkov reštaurácií tvorili najmä domáci, to bolo vidieť aj na cenách, bolo tam podstatne lacnejšie.
Tradičná ománska kuchyňa sa sústreďuje na dve hlavné jedlá: shuwa a biryani. Shuwa je jahňacie mäso pomaly pečené v peci v zemi dva dni. Je to slávnostné jedlo, ktoré sa podáva len počas Íd al Adha, islamského sviatku obetovania, na konci ramadánu a jeden lunárny mesiac po ramadáne. Je to príležitosť, aby sa rodina stretla a jedla spoločne, sediac na vankúšoch na zemi. Hlavným motívom je spoločné jedenie, všetci si naberajú z veľkej misy v strede.
Ryža biryani s vôňou šafranu sa podáva na veľkom tanieri. Pripravuje sa s mäsom, jahňacím alebo kuracím, alebo s rybou, zvyčajne s tuniakom grilovaným na otvorenom ohni. Ryžový pokrm sa dochucuje omáčkou z paradajok, čili a cibule. Podáva sa so šalátom zo surovej zeleniny. Existuje aj verzia s grilovaným mäsom. Kuracie alebo jahňacie špízy sa naložia do marinády z jogurtu a korenia a potom sa grilujú.
BiryaniJedlo biryani sa podáva aj s rodinou na pikniku v prírode na podložke rozloženej na zemi. Nájdete ho aj v malých podnikoch nazývaných coffee shopy, pri každej mešite, na benzínových pumpách a pozdĺž vidieckych ciest...
A čo v Ománe piť? Základ je ománska káva – quahwa, bez nej sa jednoducho nedá návšteva tejto krajiny predstaviť. Pripravuje sa s kardamómom, nalieva sa z termosky a pije z malých jednorazových pohárikov, ktoré sa vždy naplnia len do polovice. Káva sa vždy kombinuje so sladkými datľami, ktoré vyrovnávajú jej horkosť. Datlí sa tu pestuje 120 druhov, preto patria medzi základné ománske suveníry.
Určite sa oplatí vyskúšať aj šťavy z rôznych druhov ovocia, skvelá osviežujúca je napríklad šťava z tamarindu a zaujímavý je aj spôsob jej servírovania. Predavači ju nosia vo veľkých nádobách na chrbte a nalievajú do pohárikov priamo z nich bez toho, že by si ich dali dolu z chrbta.
A ak vás zaujíma alkohol – ten v tejto moslimskej krajine dostanete len v niektorých hotelových rezortoch, môžete si ho ale priniesť z domu v primeranom množstve pre vlastnú spotrebu. Takže ak ste na cestách zvyknutí dať si ráno niečo na „prevenciu“, v Ománe je to možné.
Diskusia k článku